Výsledky vyhľadávania pre: „Narváez“

  • Dnešný deň je výnimočný, je Červená streda

    Dnešný deň je výnimočný, je Červená streda

    Tento článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Svet kresťanstva / Postoj.

    Prenasledovanie kresťanov / Situácia sa v mnohých krajinách naďalej zhoršovala, hlási pápežská nadácia

    Po celom Slovensku budú v stredu chrámy i pamiatky osvetlené červenou farbou na pamiatku prenasledovaných pre vieru.

    Situácia kresťanov sa v mnohých krajinách za posledné roky naďalej zhoršovala.

    Až 300 miliónov kresťanov vo svete zažíva rozličné formy útlaku, čo je najviac spomedzi všetkých vierovyznaní. Podľa dostupných zistení zomrie pre svoju náboženskú príslušnosť až 11 kresťanov denne.

    Upozorňuje na to pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá organizuje celosvetovú iniciatívu Červená streda.

    Rozličné budovy, chrámy a pamiatky na celom svete vrátane Slovenska budú 23. novembra osvetlené červenou farbou.

    Desiatky farností sa postavia za prenasledovaných a utláčaných nielen symbolikou červenej farby, ale aj svätou omšou, modlitbou či pobožnosťou, uvádza ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

    Tento rok bolo súčasťou iniciatívy aj podujatie Skúšaní vo viere, ktoré sa konalo v sobotu 19. novembra v bratislavskom Dóme svätého Martina. Hosťom na svätej omši bol libanonský biskup Jules Boutros. Rozhovor s najmladším biskupom na svete o situácii v Libanone aj svätom Šarbelovi prinesie denník Postoj v stredu popoludní.

    Situácia sa naďalej zhoršovala

    Údaje o prenasledovaní kresťanov vo svete nie sú vôbec lichotivé. Situácia kresťanov sa v mnohých krajinách naďalej zhoršovala, tvrdí ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v najnovšej správe Trpiaci a zabudnutí. Materiál je zhrnutím situácie kresťanov utláčaných pre vieru za roky 2020 – 2022. Hovorí sa v ňom aj o tom, že v 75 percentách skúmaných krajín došlo k nárastu útlaku alebo prenasledovania kresťanov.

    „V Afrike sa situácia kresťanov zhoršila vo všetkých skúmaných krajinách, s dôkazmi o prudkom náraste genocídneho násilia zo strany rôznych neštátnych militantných aktérov vrátane džihádistov,“ uvádza správa.

    Na Blízkom východe pokračujúca migrácia zhoršila krízu, ktorá ohrozuje prežitie troch z najstarších kresťanských spoločenstiev na svete – v Iraku, Sýrii a Palestíne. V Ázii bol podľa správy materiálu autoritarizmus kľúčovým faktorom eskalácie útlaku proti kresťanom v Mjanmarsku, Číne, vo Vietname a v ďalších krajinách.

    ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi odkazuje aj na výročnú správu organizácie Open Doors za rok 2022, ktorá hlási „významné zmeny v oblasti prenasledovania“ kresťanov. Po prvýkrát v 29-ročných dejinách tohto prieskumu sa všetkých 50 najhorších krajín dostalo na „vysokú“ úroveň prenasledovania.

    Uniesli nemeckého misionára

    V Mali uniesli nemeckého misionára, ktorý je projektovým partnerom ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi a venuje sa medzináboženskému dialógu.

    Pápežská nadácia sa pripája k zdeseniu a smútku nad zmiznutím a pravdepodobným únosom misionára Hansa-Joachima Lohreho v Bamaku, hlavnom meste Mali, kde pôsobil viac ako tridsať rokov.

    Informovala o tom v utorok večer TK KBS.

    Kňaz nemeckého pôvodu zmizol v nedeľu 20. novembra po tom, ako slávil svätú omšu v kláštore rehoľných sestier v meste, potvrdil nadácii člen Kongregácie afrických misionárov, známej aj ako Bieli otcovia.

    Podľa toho istého zdroja nie sú o jeho zmiznutí žiadne ďalšie informácie ani podrobnosti, ale všetko nasvedčuje tomu, že ide o únos. Misionárovo auto našli opustené a kríž, ktorý nosil, ležal na zemi. O únoscoch ani ich motívoch zatiaľ nie je nič známe.

    Po celom svete

    Iniciatíva Červená streda sa rozšírila z Rio de Janeiro, kde miestna kancelária pápežskej nadácie v roku 2015 nasvietila sochu Krista Spasiteľa načerveno na pamiatku prenasledovaných a trpiacich pre vieru.

    Do kampane sa zapájajú krajiny na celom svete. V Rakúsku potvrdilo podľa nadácie účasť takmer sto farností osvetlením alebo usporiadaním modlitebných podujatí.

    V Kolumbii sa uskutoční stretnutie so sestrou Gloriou Narvaezovou, rehoľníčkou, ktorá bola päť rokov zadržiavaná islamistickými teroristami. V austrálskej Canberre sa uskutoční modlitebné podujatie Noc svedectva.

    Anglicko a Škótsko pozýva k aktivite s názvom „Chuť domova“, v rámci ktorej sa rodiny a komunity môžu stretnúť pri tradičných jedlách z krajín, kde sú kresťania prenasledovaní, modliť sa a prispieť finančným darom.

    V Paríži sa uskutoční večerná modlitebná vigília na Montmartri, Nemecko privíta hostí z Iraku, Nigérie a Pakistanu.

    Pavol Rábara / Svet kresťanstva / ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi

  • Rehoľníčka po štyroch rokoch zajatia v Mali: Vedela som, že Boh ma podopiera

    Rehoľníčka po štyroch rokoch zajatia v Mali: Vedela som, že Boh ma podopiera

    Rehoľná sestra Gloria Cecilia Narváez, ktorú začiatkom októbra prepustili na slobodu po vyše štvorročnom zajatí džihádistami v Mali, poskytla vatikánskym médiám rozhovor. Hovorí v ňom i o tom, ako ju celý čas podopierala viera a že Boha cítila nablízku.

    Kolumbijskú rehoľníčku z Kongregácie Františkánskych sestier Nepoškvrnenej Panny Márie uniesli džihádisti 7. februára 2017 počas jej misie v Mali, kde sestry prevádzkovali zdravotné centrum, detský domov, pomáhali so zvyšovaním gramotnosti miestnych obyvateľov, učili ženy šiť a vyšívať, aby si mohli privyrobiť. Zo zajatia bola prepustená na slobodu 9. októbra tohto roku. Krátko na to sa pri svätej omši vo Vatikánskej bazilike stretla s pápežom Františkom.

    V rozhovore s vedúcim Španielskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu P. Manuelom Cubíasom SJsestra Gloria hovorí:

    „V každom momente ma podporovala viera. Nemala som strach z toho, čo by sa mi mohlo stať, vedela som, že Boh ma podopiera, že celá Cirkev, moje spolusestry i celý svet sa za mňa modlí.“

    Aj keď únoscovia jej dali pocítiť, že nepatrí k ich viere, správali sa k nej s rešpektom, uvádza sestra Gloria:

    „So skupinami únoscov bol vzťah veľkej úcty, modlitby za každého z nich, poslušnosti, keď som videla, že som mohla poslúchnuť v správnych veciach. Mala som s nimi dobrý medziľudský vzťah.“

    Na otázku, či sa niekedy počas zajatia obávala o svoj život, sestra Gloria odpovedá:

    „Nie nikdy. Keď ma odviedli preč, bola som pripravená podstúpiť akékoľvek riziko. Mala som dôveru v Boha. Povedala som si: „Čo bude, to bude“. Pretože som bola ochotná darovať svoj život.“

    Ako v rozhovore ďalej spomína sestra Gloria, v zajatí jej pomáhalo najmä recitovanie žalmov, prechádzky v púšti a pozorovanie stvorenstva – východu slnka či tiav putujúcich medzi dunami… „V každej chvíli som cítila túto veľkú istotu v Bohu“, vysvetľuje bývalá zajatkyňa.

    „Modlitbou sa dosiahne všetko, čo si človek zaumieni“, hovorí sestra Gloria, ktorá zároveň vyjadruje veľkú vďaku za svoje prepustenie Bohu, Cirkvi, pápežovi Františkovi, autoritám Mali, talianskej vláde i všetkým ktorí sa pričinili o jej prepustenie.

    Zdroj: VR, zk

  • Misionár Maccalli: Z prepustenie sestry Glorie mám nesmiernu radosť

    Misionár Maccalli: Z prepustenie sestry Glorie mám nesmiernu radosť

    „Zo správy o prepustení sestry Glorie som mal nesmiernu radosť. Prežíval som ju podobne ako svoje vlastné oslobodenie pred rokom.“ – povedal Vatikánskemu rozhlasu Luigi Maccalli, taliansky misionár, ktorý bol spolu so sestrou Narváez dva roky zadržiavaný islamistami.

    Kolumbijská rehoľníčka z Kongregácie františkánok Nepoškvrnenej Panny Márie bola v zajatí teroristov viac ako štyri roky. K jej únosu došlo v Mali, kde dlhé roky pracovala, poskytovala predovšetkým zdravotnú starostlivosť a pomoc vidieckemu obyvateľstvu a venovala sa výučbe moslimských žien. V nedeľu, krátko po svojom prepustení, prišla sestra Gloria do Ríma a stretla sa s pápežom Františkom.

    Rehoľníčka bola unesená 7. februára 2017 skupinou ozbrojených mužov, ktorí následne priznali napojenie na al-Kájdu. Svedkovia útoku vypovedali, že misionárka sa únoscom sama vydala, výmenou za slobodu za oveľa mladšie spolusestry. Modlitby tisícov ľudí a úsilie talianskej a kolumbijskej vlády nakoniec viedli k jej prepusteniu. „Hodnotu slobody pochopíme až vo chvíli, keď o ňu prídeme. Vďaka tejto skúsenosti som pochopil, ako krásny je život, akým darom je, keď môžete objať svojich blízkych, kedykoľvek chcete,“ povedal Luigi Maccalli pápežskej rozhlasovej stanici a vyzval k pokračovaniu modlitieb za väznených.

    „Nič nie je nemožné pre toho, kto sa modlí, kto verí a dúfa. Modlitba do nás vlieva pozitívnu energiu, vytvára v našich srdciach priestor pre Boha. Evanjelium hovorí, že čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha. Verím, že modlitba otvára srdcia ľudí na celom svete Kristovi. Po prepustení sestry Glorie sa neprestaneme modliť. Budeme aj naďalej podporovať všetkých osamelých, trpiacich a zabudnutých ľudí. Zakúsil som plody modlitieb, hriali ma pri srdci a podopierali v dobe väznenia. Dnes som tu, aby som dosvedčil, že vďaka týmto neustálym modlitbám som znovu získal slobodu. Skutky apoštolov nám hovoria, že keď bol Peter vo väzení, sprevádzala ho neustála modlitba cirkvi. Táto modlitba rozbíja putá a prináša plody slobody. Pre toho, kto sa modlí, nie je nič nemožné.“

    TK KBS, RV cz, rp

  • Pápež sa zvítal s kolumbijskou misionárkou, štyri roky zadržiavanou v Mali

    Pápež sa zvítal s kolumbijskou misionárkou, štyri roky zadržiavanou v Mali

    Cirkev prežíva radosť z prepustenia františkánskej misionárky sestry Glorie Narvaezovej, unesenej v Mali pred viac ako štyrmi rokmi. Rehoľníčka kolumbijského pôvodu sa dnes 10. októbra zúčastnila v Ríme na slávnosti otvorenia synody, pri ktorej ju osobne privítal pápež František.

    Len včera prepustenú sestru Gloriu s veľkou srdečnosťou osobne privítal Svätý Otec vo Vatikánskej bazilike ešte pred dnešnou slávnostnou svätou omšou otvorenia synody. Opätovne sa pri nej a jej spolusestrách františkánkach pristavil v závere slávnosti.

    Kolumbijská rehoľníčka bola unesená 7. februára 2017 v Mali maghrebskou odnožou al-Káidy. Väznená bola spolu s talianskym kňazom Gigim Macallim zo Spoločnosti afrických misií, uneseným v roku 2018 v Nigeri, a s ďalšími západnými rukojemníkmi.

    Sestra Gloria bola oslobodená presne rok po prepustení otca Gigiho vďaka práci krízového oddelenia talianskeho ministerstva zahraničných vecí a spravodajských služieb v spolupráci s malijskými orgánmi. Do Ríma dorazila včera večer v dobrom zdravotnom stave.

    V júli 2017 sa sestra Gloria objavila na videu, ku ktorému sa prihlásila al-Káida. V správe, ktorú poslala svojmu bratovi prostredníctvom Červeného kríža, uviedla, že je zajatkyňou novej skupiny. Kresťanská komunita v Bamaku sa za sestru Gloriu modlila pri svätých omšiach a v roku 2020 Katolícka cirkev v Mali zorganizovala deň modlitby za jej prepustenie.

    Sestra Gloria Cecilia Narvaez Argoriová pochádza z Pasto na juhozápade Kolumbie. Je členkou Kongregácie františkánskych sestier Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorá bola založená v roku 1893 a pôsobí v 17 krajinách.

    Únos sa odohral pred štyrmi rokmi a ôsmimi mesiacmi vo farnosti Karangasso, 400 kilometrov východne od malijského hlavného mesta Bamako na hranici s Burkinou Faso, kde sestra Gloria pôsobila šesť rokov ako misionárka spolu s ďalšími tromi rehoľníčkami.

    Nesmiernu radosť z prepustenia misionárky vyjadril predseda biskupskej konferencie Kolumbie Mons. Mario de Jesùs Alvarez Gomez. V Mali vedenie krajiny vzdalo hold „odvahe“ rehoľnej sestry.

    Zdroj: RV, jb

    Aktualizované: 10.10.2021, 23:04

  • V Mali prepustili uneseného kňaza, rehoľníčku väznia štyri roky

    V Mali prepustili uneseného kňaza, rehoľníčku väznia štyri roky

    V africkom Mali sa Cirkev teší z prepustenia uneseného katolíckeho kňaza Léona Dugnona. Aj po štyroch rokoch však stále zostáva v zajatí rehoľná sestra Gloria Narváez.

    Duchovný otec Léon Dugnon, farár v Ségué ležiacom v diecéze Mopti v centrálnej oblasti Mali, bol unesený 21. júna spolu so štyrmi veriacimi, keď cestovali na pohreb istého kňaza v inej diecéze. Únoscovia, ktorých identita je doposiaľ nejasná, prepustili štvoricu laikov krátko po zadržaní, no o osude kňaza zostala veľká neistota. K prepusteniu otca Léona Dugnona došlo až po troch týždňoch, v utorok 13. júla.

    Prepustenie kňaza vyvolalo veľkú radosť celej diecézy. Aj v ďalších oblastiach Mali katolíci reagovali na správu slávením ďakovaných svätých omší.

    Zvlášť centrálna časť Mali, krajiny v oblasti Sahelu, sa opakovane stáva dejiskom násilných činov džihádistov, konfliktov medzi skupinami obyvateľstva a rozličných kriminálnych aktivít.   V rukách väzniteľov ešte stále zostáva 57-ročná kolumbijská františkánska sestra Gloria Narváez Argoti, unesená v roku 2017 v malijskom Karangasse. V máji tohto roku bol doručený jej rodnému bratovi list, v ktorom potvrdila, že je nažive a medzičasom sa dostala do rúk už druhej skupiny únoscov, ktorí sú islamistického razenia.

    Prečo sú terčom práve rehoľné sestry a kňazi?

    Podľa slov koordinátora médií Malijskej biskupskej konferencie kňaza Fernanda Koulibalyho, situácia s únosmi sa v poslednej dobe stáva stále viac znepokojivou pre nárast podobných incidentov, čo podobne platí aj o susednom štáte Burkiva Faso. Ako uviedol pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News, bezvýsledne si kladie otázku o motívoch páchateľov týchto únosov:

    „Pýtame sa, prečo sú terčom rehoľné sestry a kňazi. Prítomnosť Cirkvi má podporu zo strany mnohých a je oceňovaná, v Mali je jej sociálna činnosť obrovská. Hlásame lásku, ktorú musíme mať jedni voči druhým. Pracujeme v zmysle encykliky Fratelli tutti, aby medzi kresťanmi a moslimami bola svornosť.

    Cirkev v Mali šíri tieto hodnoty odkedy je v krajine prítomná. Ale sú tu snahy rozbiť ten spoločenský súlad, ktorý medzi sebou máme. Dnes sa stále viac ľudí pozerá jeden na druhého s podozrievaním. Toto nie je normálne.“

    TK KBS, RV, jb; rp

    O sestre Glorii sme už niekoľkokrát písali aj na zasvatenyzivot.sk.

  • Uplynuli štyri roky od únosu kolumbijskej misionárky v Mali

    Uplynuli štyri roky od únosu kolumbijskej misionárky v Mali, ktorá je stále v rukách džihádistov. Isté je iba to, že sestra Gloria Cecilia Narváez je nažive, ale potrebuje urgentnú lekársku pomoc. Kolumbijská rehoľníčka z Kongregácie františkániek Márie Nepoškvrnenej pracovala dlhé roky v Mali ovládanom moslimami. Venovala sa hlavne lekárskej starostlivosti a pomoci vidieckym ľuďom vrátane výučby moslimských žien. Uniesla ju 7. februára 2017 v meste Koutiala skupina ozbrojených mužov, ktorá nakoniec priznala svoje väzby s al-Káidou. Svedkovia únosu vypovedali, že misionárka sa vydala únoscom a požiadala ich, aby ju vzali namiesto oveľa mladšej mníšky, ktorú chceli uniesť. „Aj v takom dramatickom okamihu preukázala svoju vyspelosť a zodpovednosť a snažila sa až do konca chrániť sestry, ktoré jej boli zverené,“ hovorí bývalá generálna predstavená.

    Sestra Noemi Quesada priznáva, že nie je v kontakte s unesenou misionárkou. Počas štyroch rokov s ňou islamisti zverejnili na internete dve nahrávky. V druhej žiada pápeža Františka, aby sa za ňu prihovoril a pomohol pri jej prepustení. Posledné overené informácie pochádzajú od Sophie Petroninovej, ktorá bola v októbri minulého roka spolu s talianskym kňazom Pierluigi Maccallim oslobodená z rúk džihádistov. Francúzska rukojemníčka, ktorá bola unesená o dva mesiace skôr ako misionárka povedala, že väčšinu zajatia strávili spoločne. Vyhlásila, že sestra Gloria Cecilia Narváez je nažive, ale jej stav bol vážny a že potrebuje urgentnú lekársku pomoc.

    Prepustenie sestry žiada kolumbijský episkopát. Kardinál Jean Zerbo uviedol, že únosy sú pre Mali ponížením. „Misionári a humanitárni pracovníci prichádzajú do tejto krajiny, aby konali dobro, a namiesto vďačnosti sú unesení banditmi, akoby boli otrokmi,“ uviedol hierarcha a vyzval malijské úrady a medzinárodné spoločenstvo, aby obnovili bezpečnosť v tomto problémovom regióne Afriky.

    Zdroj: TK KBS, RV pl

    O sestre Glorii sme na webovej stránke zasvatenyzivot.sk písali v minulosti tieto dve správy.

  • Po zverejnení videa sa biskupi domáhajú oslobodenia unesenej sestry Glórie

    Po zverejnení videa sa biskupi domáhajú oslobodenia unesenej sestry Glórie

    Už skôr sme písali o sestre Glorii Cecilii Narváez Argoti, ktorú 7. februára islamskí teroristi uniesli v Mali. Oslobodenia tejto misionárky kolumbijského pôvodu sa opätovne domáhajú kolumbijskí biskupi. Sestra Gloria Cecilia Narváezová z františkánskej kongregácie Nepoškvrnenej Panny Márie, unesená ozbrojencami hlásiacimi sa k organizácii Al Káida, je podľa videa zverejneného džihádistami 1. júla, stále nažive. Videozáznam ju zachytáva spolu s ďalšími piatimi unesenými zahraničnými občanmi.

    „Opätovne odsudzujeme tento únos a žiadame národnú vládu o nevyhnutné sprostredkovanie, aby táto naša rodáčka bola urýchlene oslobodená a navrátila sa živá a zdravá do svojej komunity,“ žiada nový predseda Konferencie biskupov Kolumbie Mons. Oscar Urbina Ortega, arcibiskup diecézy Villavicencio, vo vyhlásení, ktoré priniesla agentúra Fides.

    Kolumbijskí katolícki biskupi prijali „s radosťou a nádejou“ informáciu, že sestra Gloria je živá. V krátkom vyhlásení zdôrazňujú, že „únos je nezákonný spôsob pre dosiahnutie akéhokoľvek cieľa, je to proti dôstojnosti osoby, proti základnému právu slobody, proti ľudským právam a proti spoločenskému dobru“.

    Nijaký človek nemá byť vystavená tomuto trýzneniu, „únos nebude nikdy spôsob, ako podporiť pravdu, spravodlivosť a mier,“ zdôrazňujú biskupi. „Urobme všetko pre to, aby úsilie vynaložené zo strany úradov prinieslo žiadané plody v prospech sestry Glorie,“ uviedli na záver biskupi a pobádajú všetkých veriacich „pokračovať v modlitbe za zdravie rehoľníčky a za jej okamžité prepustenie.“

    Zdroj: RV, ab
    -fc-

  • Džihádisti v Mali ešte stále neprepustili unesenú misionárku sestru Gloriu

    Džihádisti v Mali ešte stále neprepustili unesenú misionárku sestru Gloriu

    Už pred mesiacom 7. februára islamskí teroristi uniesli v Mali sestru Gloriu Ceciliu Narváez Argoti. Jej kongregácia iniciovala petíciu za jej prepustenie.

    Sestra Gloria, pôvodom z Kolumbie, je z františkánskej Kongregácie Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorá v Mali pomáha chudobným, najmä ženám a sirotám. Unesená bola v dedine Karangasso, blízko mesta Koutiala, asi 400 km východne od Bamaka, hlavného mesta Mali. Sestrám bolo povedané, že ju prepustia po dvoch dňoch, stále sa to však nestalo. Všetka jej práca (starostlivosť o siroty, vyučovanie čítania a písania dospelých žien, vydávanie potrebných liečiv, asistencia ženám) je bez sestry Glorie ohrozená. Biskup po jej únose sestry preložil, pretože sa obával, že by sa muži mohli vrátiť, takže nateraz je akákoľvek činnosť ich kláštora zastavená.

    Predstavená sestra Noemi Quesada opísala sestru Gloriu takto: „Je ženou, ktorá sa činorodo angažuje, učiteľkou, ktorá pozná potreby ľudí. Prosíme kresťanov, aby sa modlili za jej oslobodenie a takisto aj za mnohých kresťanov väznených na východe.“

    Petícia je apelom na prezidentov dotknutých krajín, aby zintenzívnili svoje úsilie v pátraní a oslobodení sestry Glorie. Pri petícii si môžete prečítať aj svedectvo sestier o únose ich spolusestry.

    „Som pripravená odovzdať svoj život Pánovi, kongregácii, nech je Božia vôľa akákoľvek.“ (list zo dňa 26. 1. 2001, sr. Gloria Cecilia)

    -fc-