Aj takto by som sa odvážil parafrázovať otázku Ježiša z dnešného evanjelia adresovanú slepcovi Bartimejovi. Hoci by sa zdalo, že tá otázka v prípade Bartimeja je až zbytočná; veď čo už by chcel od Ježiša slepec? No predsa zrak, aby už konečne mohol vidieť… Na túto priamu otázku Bartimej odpovedá hneď a rýchlo.
Táto otázka sa ale stáva veľmi nepríjemnou, keď sa Ježiš obracia na mňa, na nás a čaká odpoveď. Možno by som v rýchlosti vedel poskladať nejakú peknú frázu, ale… po tých rokoch svojho zasväteného života, po tých možno aj traumatických skúsenostiach s komunitou, po svojich osobných zlyhaniach a opätovných vstávaniach, po všetkých tých námahách, prácach, prípravách, akciách, táboroch…? Skutočne nepríjemná otázka, ktorá ide pod kožu, ide k jadru. Stále vidím toho úžasného Ježiša, ktorý ma kedysi tak fascinoval, ale nejako tápem. Je on stále tým, koho chcem, kvôli komu toto všetko robím, alebo… „Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku.“ (Zjv 2, 2 – 4).
Keby som takto pokračoval, mohol by som sa dopracovať k veľmi zaujímavým odpovediam, ale to už radšej nechám na osobné spytovanie každého z nás :-).
Po tejto nepríjemnej otázke je tu riešenie. Prichádza v jednom z najkrajších oslovení Ježiša, a, pozor, je to prvýkrát v celom evanjeliu – Rabboni, môj učiteľ… Nie sú to apoštoli, ktorí sú s ním nonstop, ani židovská elita. Je to obyčajný slepec z ulice. Neskôr to ešte vysloví bývala prostitútka Mária Magdaléna pri hrobe zmŕtvychvstalého Krista. Jeden za to dostal zrak, druhá dôstojnosť.
Možno toto chce aj odo mňa Ježiš: aby som si to zobral za svoje, aby som si ho zobral za svojho, aby sa stal opäť mojím Rabboni, môj učiteľ, ako to urobil veľký Augustín vo svojich Vyznaniach, keď sa obzerá za svojím životom a kde vyznáva svoju lásku k Ježišovi.
A tak znova počujem tú otázku: „Čo odo mňa chceš?“
Pavol Noga, vincentín
Foto: Františka Čačková