Sto rokov slovenských benediktínov v USA / Mnísi v Clevelande už veľmi nehovoria slovensky, v černošskej štvrti vedú školu

Tento článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Svet kresťanstva / Postoj.

---

Aký je príbeh slovenských mníchov v Amerike, ktorí po vojne plánovali založiť kláštor na Levočskej hore?

Po dlhej odmlke mníšskeho života na území Slovenska jeho obnovenie predstavuje Kláštor Premenenia Pána v Sampore pri Zvolene, ktorý začali stavať na jeseň 2006.

Kým kláštor samporských mníchov sa rozrastá a pobyt u nich vyhľadáva množstvo veriacich, trochu pomimo domáceho zraku sa odohrala vzácna udalosť v zámorí. Tamojší benediktíni slovenského pôvodu si vlani pripomenuli sté výročie založenia svojho Kláštora sv. Andreja Svorada v Clevelande.

Ako vznikla komunita v USA a v čom spočíva jej misia dnes?

Začal to šestnásťročný emigrant

Korene benediktínskeho života na území Spojených štátov siahajú do polovice 19. storočia, keď nemeckí benediktíni založili v roku 1846 Kláštor sv. Vincenta v Latrobe v Pensylvánii.

Dnes patrí toto arciopátstvo medzi najväčšie kláštory na svete s počtom mníchov okolo 160. Ide o materský kláštor benediktínov pre ostatné domy a kláštory, ktoré vznikli neskôr v USA.

Ako vysvetlil pre Vatikánsky rozhlas riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme Daniel Černý, ešte v 19. storočí si stihli vlastný Kláštor sv. Prokopa založiť aj českí benediktíni – ten sa nachádzal blízko Chicaga, v meste Lisle. Pri tomto kláštore vznikol vzdelávací ústav, kde našli svoj domov aj mnohí slovenskí mladíci.

„To je jeden z dôvodov, prečo Slováci chceli veľmi benediktínov,“ pokračuje Černý. Začiatkom 20. storočia vďaka kňazovi Matúšovi Jankolovi síce vznikla rehoľa pre slovenské rehoľné sestry v Amerike – tiež v Pensylvánii –, ktoré mali vo svojom kláštore aj školu pre dievčatá. Lenže pre slovenských chlapcov podobná škola naďalej chýbala. „Oči všetkých sa preto upreli na benediktínov a ich vzdelávacie inštitúcie, a tak vzišla prosba, aby sa oni postarali o vzdelanie slovenských mladíkov v Amerike,“ dodáva Černý.

Prvým slovenským benediktínom v Zámorí bol Gregor Vaniščák, rodák z Lemešian pri Prešove. Podľa Černého je dnes známe, že sa tak nevolal, len do Ameriky pricestoval na pas s takýmto menom.

V čase príchodu do USA mal Gregor 16 rokov, usadil sa v meste Johnstown v Pensylvánii a o tri roky neskôr sa rozhodol vstúpiť k spomínaným českým benediktínom. Tam prešiel celou teologickou a rehoľnou formáciou a stal sa tak prvým slovenským benediktínom v USA. Vysvätený bol v roku 1914.

Medzitým prišli do „českého“ kláštora v Lisle aj ďalší mladí slovenskí muži, ktorí cítili túžbu po mníšskom povolaní, a ako ozrejmuje Černý, zo slovenskej časti komunity Kláštora sv. Prokopa sa vytvorila skupina, ktorá na žiadosť slovenských krajanov prišla do Clevelandu.

Už vtedy bolo v tomto meste viacero slovenských rímskokatolíckych farností, pričom kľúčová bola štedrá ponuka miestneho kňaza Jána Liščinského, ktorý prenechal svoju Farnosť sv. Andreja prichádzajúcim mníchom.

Zvažovali založiť kláštor na Levočskej hore

Ako čítame na webovej stránke clevelandského kláštora, kapitula Kláštora sv. Prokopa 9. januára 1922 odhlasovala vyslanie skupiny mníchov, aby založili nový kláštor v tejto slovenskej farnosti v Clevelande. Aj vďaka materiálnemu zabezpečeniu, ktoré ponúkol farár Liščinský, mohol vzniknúť kláštor, z ktorého sa koncom 20. rokov stal nezávislý priorát a v roku 1936 opátstvo.

Benediktíni hneď otvorili v Clevelande strednú školu, ktorá privítala svojich prvých študentov v septembri 1927, žiakov bolo 35.

Rozrastajúca sa mníšska komunita a stredná škola potrebovali viac priestoru, preto mnísi odkúpili od sestier Notre Dame dievčenský ústav Mount St Mary’s Institute na Buckeye Road.

Na nové miesto sa podľa webovej stránky diecézy presťahovali na jeseň 1929 a v roku 1940 postavili novú budovu strednej školy. Počas vojny školu navštevovalo cez 500 študentov. Na tejto škole sa vyučovala aj slovenčina.

V roku 1950 bol postavený nový kláštor a v roku 1986 bol posvätený kláštorný kostol.

Daniel Černý prízvukuje, že od roku 1934 až po vysviacku biskupa Andreja Grutku v polovici 50. rokov bol práve opát Kláštora sv. Andreja Svorada v Clevelande najvyššie postaveným katolíckym duchovným mimo Slovenska.

V roku 1946 na čelo opátstva zvolili len 37-ročného mnícha Teodora Kojiša, ktorý sa podľa Černého „zlatými písmenami zapísal do dejín slovenskej migrácie“.

Krátko po skončení druhej svetovej vojny sa Kojiš dostal na Slovensko a na Spiši rokoval aj o myšlienke, aby na Levočskej hore vznikol benediktínsky kláštor, ktorý by pomohli zakladať práve benediktíni z USA. Pre nástup komunistického režimu sa to však nepodarilo.

Opát Kojiš sa ujal množstva ľudí, ktorí sa ocitli po zmene režimu v zámorí a nemohli sa už vrátiť do vlasti, napríklad boli zbavení občianstva a podobne. Benediktínsky opát im pomáhal aj materiálne.

Opátstvo iniciovalo tiež vznik Slovenského ústavu v Clevelande, ktorý sídli v priestoroch kláštora. Túto ustanovizeň založil opát Kojiš v roku 1952 a uchováva mnohé vzácne dokumenty, napríklad korešpondenciu slovenských osobností v emigrácii. Uchýlil sa tam aj básnik katolíckej moderny Mikuláš Šprinc, ktorý učil na spomínanej benediktínskej škole.

Kláštor v objatí mesta

Počet členov opátstva dosiahol vrchol v roku 1960 so 78 členmi komunity. V súčasnosti v opátstve žijú približne dve desiatky mníchov. V posledných rokoch boli dvaja mnísi vysvätení za kňazov.

Osobnú skúsenosť s pobytom v clevelandskom kláštore má aj slovenský benediktín Ján Dolný. Ešte ako bohoslovec košického seminára strávil v Kláštore sv. Andreja Svorada niekoľko mesiacov, bolo to zhruba pred 20 rokmi. Naposledy bol na návšteve v americkom kláštore pred siedmimi rokmi, keď si vo Washingtone dokončoval doktorát.

„Cítil som, že na slovenský pôvod či korene kláštora sa kladie silný rešpekt,“ spomína si na čas strávený s mníchmi v Clevelande. Podľa jeho slov z tých 25 či 30 mníchov hovorili po slovensky asi štyria či piati, v prípade ostatných išlo skôr o synov slovenských rodičov, takže ovládali len zopár slov či fráz.

Benediktínsky kňaz Ján Dolný pripomína, že clevelandský kláštor vyrástol pôvodne na okraji mesta, na peknom návrší s výhľadom na Cleveland. Rozrastajúce sa mesto však začalo obopínať kláštor, ktorý sa tak stal mestským kláštorom, okolo ktorého je akoby park.

Lokalita, kde stojí kláštor, bola kedysi maďarsko-slovenskou štvrťou. To sa časom zmenilo, keďže v dôsledku zmien v druhej polovici 20. storočia sa černosi začali presúvať na sever za prácou, a zároveň v tom istom čase stredná belošská vrstva v Clevelande zbohatla a začala si budovať na periférii nové štvrte. Do pôvodných robotníckych štvrtí sa začali sťahovať černosi, takže teraz je kláštor v černošskom gete.

Škola pre všetkých

Tamojší mnísi sú na rozdiel od slovenského Sampora silno integrovaní do pastoračného pôsobenia v meste. „To znamená, že skoro všetci mnísi-kňazi chodia slúžiť nedeľné omše do farností po meste,“ ozrejmuje kňaz Dolný.

Slovenskí benediktíni založili už v roku 1928 na predmestí Clavelendu aj vlastnú farnosť svätého Benedikta na East Boulevard, aj Ján Dolný tam chodil počas svojho pobytu.

Na benediktínoch v Clevelande oceňuje aj to, že prijali skutočnosť, že život sa zmenil, a otvorili brány svojej chlapčenskej školy všetkým majetkovým vrstvám. Škola je totiž spolovice žiakov černošská, čo pomáha aj vzájomnému premosteniu medzi obyvateľstvom.

V americkom školskom systéme môže práve výška poplatkov za školu predstavovať akýsi majetkový cenzus, ktorý môže podprahovo viesť aj k rasovému cenzu. Ak benediktíni umožnili na nej študovať takému počtu černošských študentov, Dolný predpokladá, že je finančne prístupná.

Miestnych mníchov by Ján Dolný pochválil aj za otvorenosť pre spoluprácu so slovenským prostredím, keď dovolili seminaristom prichádzať k nim. Finančne podporili aj samporský kláštor, dodáva.

Pri pohľade na aktuálny zoznam mníchov vidno mená so slovenskými prvkami ako Brunovsky, Zupka, Pastirik, Gonda, Katricak, Spisak či Balazovic. Pričom na posledného menovaného si spomína aj Ján Dolný. „Ako 17-ročný emigroval najprv do Kanady, otec Gabriel Balažovič má zo súčasných mníchov v Clevelande asi najviac slovenský pôvod,“ uzatvára benediktínsky kňaz zo Sampora.

Pavol Rábara / svetkrestanstva.postoj.sk
Foto: commons.wikimedia.org