„Trailer“ Veľkého týždňa
V súčasnosti prakticky uvedenie každého filmu predchádza tzv. „trailer“, upútavka. Podáva v krátkom slede niekoľko zaujímavých momentov filmu, naznačuje, o čom bude – no súčasne neprezrádza všetko, aby v potenciálnom divákovi zostala určitá zvedavosť a túžba film si pozrieť.
Do istej miery sa dá povedať, že biblické čítania Kvetnej nedele sú takým „trailerom“, upútavkou na udalosti Veľkého týždňa. Evanjelium na úvod pred sprievodom s ratolesťami približuje slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema a otvára jeho cestu smerujúcu k utrpeniu, smrti a vzkrieseniu. Slová proroka Izaiáša pripomínajú, že v Božom pláne má Mesiáš iné poslanie, ako boli očakávania drvivej väčšiny ľudí a ako sa to mohlo na prvý pohľad zdať pri entuziazme zástupu s ratolesťami v rukách. Pašiový príbeh rozvíja krok za krokom cestu Mesiáša a jej zavŕšenie na dreve kríža, pričom v samom závere otvára pre očakávanie veľkonočného rána Pánovho zmŕtvychvstania. Ono samotné je potom obsahom vlastného jadra liturgického slávenia, v ktorom sa vzkriesený Kristus „dáva poznať“ (Lk 24, 35) tak ako učeníkom na ich ceste do Emáuz pri lámaní chleba.
Na rozdiel od „traileru“ filmu však Kvetná nedeľa hovorí všetko, aby sme jednotlivé udalosti, vyjadrené v obradoch Zeleného štvrtku, Veľkého piatku i vigílie Pánovho zmŕtvychvstania, prežívali s vedomím, kam to smeruje.
Do tohto diania Božie slovo pozýva vstúpiť tých, čo mu načúvajú nie v pozícii nezainteresovaných divákov, ale v postoji tých, čo sa vydávajú hľadať a poznávať Ježišovu tvár na pozadí veľkonočných udalostí vlastného života. Radosti i bolesti, úspechy i pády sú súčasťou života každého človeka. Pokušenia nechať sa zlákať oslavným „hosanna“, alebo naopak vystrašiť hrozivým „ukrižuj ho“ prichádzajú i na našich životných cestách denne, hoci možno v menej extrémnych podobách. Dva úryvky evanjelia čítané na Kvetnú nedeľu nás pozývajú objaviť, že k Bohu môže viesť jedno i druhé.
Avšak zvlášť ten kríž je neraz ťažké prijať. V pašiovom príbehu Evanjelia podľa Lukáša objavujeme dva špecifické momenty spojené s krížom: milosrdenstvo a dôveru. Práve evanjelista Lukáš spomína krátky dialóg medzi Ježišom a kajúcim lotrom na Kalvárii. Ježišov prísľub: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (23, 43) je gestom bezhraničnej lásky, ktorú nemôže zastaviť ani ľudská nenávisť. Vo chvíli, keď Ježiš pre ľudskú zlobu najviac trpí, preukazuje milosrdenstvo tomu, kto veľa utrpenia spôsobil – bol to zločinec –, no prejavil ľútosť. Ani kríž nemá byť dôvodom na zatrpknutosť voči iným, na nevrlosť a odplácanie sa zlým za zlé… Vzápätí zaznievajú Ježišove posledné slová posledným vydýchnutím: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (23, 46). Ide o prejav hlbokej dôvery v kľúčovej situácii jeho života. Dôveruje bezvýhradne v dobrotu toho, komu odovzdáva svoj život, pretože v hĺbke srdca je presvedčený, že od neho ho dostane späť pri vzkriesení. A Boh Otec jeho dôveru nesklame. Tak, ako nesklame nikoho, kto do jeho rúk svoj život odovzdáva; v jeho rukách je totiž život najbezpečnejší, pretože z jeho rúk vzišiel.
Olivové ratolesti, nesené v úvode liturgie, sprítomňujú okrem oslavy Kristovho vstupu i drevo kríža, v ktorom tkvie nádej života. Osobné zapojenie do liturgického diania týmto jednoduchým gestom je pozvánkou vstúpiť do udalostí Veľkého týždňa, zavŕšených na Veľkonočnú nedeľu, no nie ako diváci v kine, lež ako tí, ktorí sa od Krista učia stavať aj vlastný život na milosrdenstve a dôvere.
Marek Vaňuš, verbista