Aj zasvätené osoby sa v USA zapojili do protestov
Do masových protestov v USA, ktoré podnietila smrť Afroameričana Georgea Floyda pri tvrdom zásahu belošského policajta, sa v týchto dňoch originálnym spôsobom zapojili aj zasvätené osoby.
Dňa 8. júna 2020 pochodovali v New Yorku neďaleko Bieleho domu stovky osôb. V ten deň to neboli protestujúci mladí ľudia so zdvihnutými päsťami, ale rehoľníci a rehoľníčky, kňazi, viacerí laici a dvaja pomocní biskupi Washingtonu; prítomní nemali v rukách protestné transparenty, ale ružence a obrazy Panny Márie Guadalupskej a svätého biskupa Oscara Romera. Nekričali, ale modlili sa za pokoj a spravodlivosť, čítali úryvky zo Svätého písma, spievali a čítali mená všetkých Afroameričanov, ktorí zomreli pre rasovú diskrimináciu – počnúc Georgeom Floydom.
„To, čo vidíme počas posledných dvoch – troch týždňov, nie je krajina, po ktorej túžime, to nie je Amerika, v ktorú veríme,“ povedal páter Ejiogu z Kongregácie svätého Jozefa, ktorý bol členom organizačného tímu. „Ameriku ničí pýcha, rasizmus a nespravodlivosť. Chceme teda využiť túto chvíľu a navrhujeme zmierenie.“
Páter Ejiogu podčiarkol, že spoločná manifestácia chcela dať najavo, že všetky životy majú svoju hodnotu: „Životy černochov, bielych, hispáncov, aziatov majú svoju hodnotu; áno, všetky životy majú svoju hodnotu… No zdá sa, že niektorí o tom nie sú presvedčení.“
„Skutočne veríme v dôstojnosť každého človeka,“ povedala jedna z františkánskych rehoľných sestier, ktoré boli prítomné na námestí: „Povedali sme si, že je dôležité vyjsť do ulíc, prejaviť podporu a solidaritu našim bratom a sestrám. Pravdou je, že každý život má veľkú hodnotu, v našej krajine je však dejinne prítomný silný rasizmus a dôležité je, aby sme to uznali.“
Počas prvého júnového víkendu organizovali mnohí biskupi, kňazi, farnosti i rehoľné spoločenstvá on-line stretnutia a modlitby; počas svätých omší sa čítali kázne a pastierske listy, v ktorých zaznievala otvorená výzva urobiť konkrétne kroky proti „zakorenenému hriechu rasizmu“ a oslavovať odlišnosť Spojených štátov amerických ako dedičstvo, ktoré ľudí nerozdeľuje.
Na Floride, v Pennsylvánii, v Michigane i v Kalifornii zostávali biskupi, kňazi, zasvätené osoby, ale aj mnohí veriaci kľačať po celý čas, kým zvony zvonili plných 8 minút a 46 sekúnd (čas, ktorý policajt kľačal na krku Georgea Floyda), a prosili Boha o víťazstvo na rasizmom.
V Bostone napísal kardinál Sean P. O’Malley pastiersky list, ktorý sa čítal vo všetkých kostoloch jeho diecézy. Hovorí v ňom, že rasizmus „je spoločenskou a duchovnou chorobou, ktorá zabíja osoby. Ako národ sme síce otroctvo zrušili, ale nedokázali sme čeliť jeho dedičstvu, t. j. diskriminácii, nerovnosti a násiliu.“ Potom konštatuje: „Vražda Georgea Floyda je bolestným dôkazom toho, čo sa bytostne týka Afroameričanov – zlyhanie spoločnosti, ktorá nedokáže ochraňovať ich život a život ich detí. Demonštrácie a protesty sú požiadavkou spravodlivosti a naliehavým prejavom hlbokej emotívnej bolesti, ktorej sa nemôžeme vyhnúť.“
Štefan Turanský, SDB