Duchovné cvičenia pre spoločné apoštolské rozlišovanie je jeden zo spôsobov, ako robiť exercície, kde je exercitantom skupina ľudí. Ide o metódu, ktorá spája dimenziu osobnej modlitby, typickej pre ignaciánske exercície, a dimenziu skupiny, chápanú ako živý organizmus so svojimi dynamikami.
Skúsenosť takýchto exercícií mali prvýkrát v auguste jezuiti z celého Talianska v Galloro. Stretla sa tam skupina ľudí rôznej vekovej kategórie (37 – 90), rôznych poslaní a rôznych skúseností. Iniciatíva, vychádzajúca od provinciála talianskej provincie, mala za cieľ objaviť možné cesty pre zlepšenie kvality komunikácie medzi jezuitmi, predovšetkým v komunitách.
Pôvodná idea spočíva vo vnímaní skupiny ako organizmu, ktorý robí exercície. Každý sa v priebehu dní – modliac sa ignaciánskym spôsobom – naučí čítať aj dynamiky, ktoré hýbu skupinou, a zapojiť sa cez osobné zdieľanie. Vytvorí sa tak klíma dôvery a vzájomného počúvania, ktorá každému dovolí vyrozprávať svoj hlbší príbeh s vedomím, že bude prijatý. Ide o „duchovnú konverzáciu“, teda o spôsob vyrozprávania toho, čo sa narodí v srdci, z túžby priblížiť sa druhým. Tajomstvo spočíva v doprianí si času na vytvorenie vhodných podmienok, to znamená vo vzájomnom sa naladení na najhlbšie túžby a v objave, že o tieto túžby sa delia všetci.
Tím, ktorí sprevádza prítomných na ceste tejto skúsenosti, bol vytvorený z belgického jezuitu Michela Bacq, p. Maria Danieli a Luisi Rossi. Nadväzuje na ignaciánske mesačné duchovné cvičenia a predpokladá počas dňa momenty inšpirácie a poučenia, zdieľanie v malých skupinách a prácu v pléne.
(Zdroj: www.vidimusdominum.org)
-sc-