V Burundi chcú nový „domov“ pre rehoľníčky aj veriacich. Ako píše Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej cirkvi, v pastoračnom centre by sa mohli konať nielen stretnutia skupín, ale aj duchovné cvičenia, workshopy a iné podujatia. Jeho súčasťou by mala byť záhrada, v ktorej by sa účastníci mohli utiahnuť do ticha alebo by sa v nej mohli uskutočňovať niektoré skupinové aktivity. Stavbu pastoračného centra v diecéze Muyinga chce ACN podporiť sumou 200 000 €. Slováci môžu podporiť tento projektu TU.
Východoafrické Burundi je jednou z najchudobnejších a najmenej rozvinutých krajín sveta. V jeho nedávnej histórii sa často objavovali štátne krízy, masakry, krvavé nepokoje a konflikty. Státisíce ľudí zomrelo alebo utieklo. Hlboké rany v spoločnosti i jednotlivcoch zanechala hlavne občianska vojna v rokoch 1993 až 2005.
Od roku 1962 pôsobia v tejto krajine Schönstattské mariánske sestry. Spočiatku sa starali o chorých a chudobných, no postupne sa začali čoraz viac angažovať aj v pastorácii rodín, mládeže a žien. Neustále totiž rástla potreba pomáhať rodinám a duchovne sprevádzať mládež – ako nevyhnutné sa ukázali katechéza a prehlbovanie viery.
Ľudia na svojej ceste viery potrebujú pomoc a poučenie, lebo Cirkev je tu síce mladá a dynamická, ale do praktizovania viery sa ešte stále miešajú mnohé pohanské prvky. Pod vedením sestier sa vytvorilo niekoľko stoviek skupín detí, mládeže, matiek, slobodných žien, akademičiek a študentiek. Ich členovia a členky v rámci spoločenstva rastú vo viere a čerpajú silu aj inšpiráciu pre dobrý život.
Na severe krajiny v diecéze Muyinga tri roky pracujú domorodé sestry. Táto časť Burundi je ešte chudobnejšia ako južná. Rehoľníčky to nijako neodrádza, pracujú napriek náročným podmienkam. Majú však k dispozícii iba veľmi malý a nedostačujúci byt, ktorý navyše musia čoskoro opustiť, pretože jeho majiteľ má s ním iné plány. Okrem bytu potrebujú vhodné priestory na prácu so skupinami – bez priestorov na stretávanie ich práca jednoducho nefunguje.
Zdroj: TK KBS / ACN