Mexičania ma naučili oslavovať, priznáva misijná sestra Jana, SSpS

Sestra Jana sa po trojročnej misijnej skúsenosti vrátila z Mexika a pripravuje sa na zloženie doživotných rehoľných sľubov. Poprosili sme ju, aby nám niečo porozprávala o tejto krajine.

Môžeš sa nám predstaviť?
Volám sa sestra Jana Smutná a patrím do Kongregácie Misijných sestier služobníc Ducha Svätého.

V čom spočívala tvoja trojročná misia v Mexiku?
Keďže som prišla do Mexika ako juniorka (sestra vo formácii), moja misijná skúsenosť bola hlavne o tom, aby som spoznala trochu viac náš misijno-rehoľný život v medzinárodných komunitách mimo Slovenska, resp. mimo Európy. Na mojej skúsenosti som sa najprv učila jazyk v hlavnom meste, potom som tri mesiace slúžila chorým a opusteným (štát Hidalgo) a nakoniec som zakotvila v škôlke J. Stenmanns (pomenovanej po našej zakladateľke) v štáte Oaxaca. Učila som angličtinu a pomáhala so všetkým, čo treba. Popri tejto službe som tiež navštevovala chorých a pracovala s mladými vo farnosti. Spoznala som sestry nielen z Mexika, ale aj z Indie, Indonézie, Papuy Novej Guiney a Poľska.
Keď sa ľudia pýtajú na vašu misiu, mnohí sa pýtajú na to, čo vlastne robíte. Za tieto tri roky som však pochopila, že misia je niečo oveľa viac ako len „robiť“ alebo „niekomu pomáhať či slúžiť“. Misia je stretnutie sa s druhým človekom, nielen fyzicky, ale predovšetkým na duchovnej úrovni. A už toto samotné stretnutie má v sebe niečo posvätné.

Stretla si sa s niečím prekvapivým, neočakávaným?
Mexiko je krajina, ktorá má dokáže vždy niečím prekvapiť. Hoci patrí medzi chudobnejšie krajiny, bohatstvo Mexika sa ukrýva najmä v kreativite ľudí, ktorá sa prejavuje vo všetkých aspektoch – od jedla, cez nádherné vyšívané kroje, rôzne zvyky až po samotný prístup k životu. Stretnete sa tu tiež s mnohými kontrastami – na jednej strane kopec osláv, dobrosrdečnosť či štedrosť mnohých ľudí a na druhej strane násilie, korupcia, vraždy.

• 

• 

• 

Bolo niečo, čo Ťa na Mexičanoch šokovalo?
Mexičania majú tiež veľmi silné puto k svojim zosnulým. Každý rok v novembri, keď sa blíži sviatok všetkých zosnulých, im pripravia oltár s fotkami, horiacimi sviečkami, na ktorom nájdete to najlepšie jedlo, ovocie a nemôže chýbať ani tradičný alkoholický nápoj z kaktusu mezcal. Mexičania veria, že duše zosnulých v tento deň prichádzajú navštíviť svojich príbuzných a preto ich chcú, čo najlepšie pohostiť. V novembri sa tak ulice, obchody a kostoly zaplnia oltármi a farebnými lebkami či smrtkami, ktoré pripomínajú práve zosnulých a ich prítomnosť. Nikto to nespája s niečím negatívnym alebo satanistickým.
Jedna vec, ktorá ma však naozaj šokovala je, že v Mexiku, kde sa uctieva Panna Mária Guadalupská, sa rozšírila tiež úcta k tzv. „Santa Muerte“ – Svätej Smrti. Povedala by som že je to niečo ako protiklad k Panne Márii. Utiekajú sa k nej napríklad zlodeji a kriminálnici, ktorí ju prosia o ochranu a peniaze.

Chýbalo Ti tam niečo?
Čokoláda. Tu sa čokoláda pije ako tradičný nápoj, ale nie je veľa čokolády na jedenie ?.

Mala si možnosť navštíviť mariánske pútnické miesto v Guadalupe?
Áno, hneď na začiatku. Dokonca mám jeden neuveriteľný zážitok. Krátko po tom, čo som prišla do Mexika, bolo to práve v deň mojich narodenín, som sa stretla so slovenskými pútnikmi a mali sme svätú omšu po slovensky priamo v bazilike. Bol to najkrajší narodeninový darček.

Čo si nesieš z Mexika ako obohatenie alebo čo si sa od Mexičanov naučila?
Oslavovať ?. Mexičania oslavujú asi všetko, čo sa len dá. Napriek ťažkému životu, chorobám a trápeniam, ktoré tu ľudia majú, vedia sa tešiť a oslavovať život samotný. Sú tiež veľmi pohostinní. Takže žiť naplno prítomný okamih a s radosťou v srdci. Ďakovať za všetko Pánu Bohu, pretože náš život je to najcennejšie, čo máme.

Sr. Jana Smutná, SSpS

Publikované s dovolením redakcie Hlasy z domova a misií 09/2021.