Sestra Amabilis Bacharová: Ľudia potrebujú Krista, aj keď si to neuvedomujú
Úvodnú časť tohto rozhovoru publikujeme s láskavým dovolením redakcie Slovo+. Link na dočítanie nájdete nižšie.
Pôsobí v Poprade, kde aktuálne učí náboženstvo. Aktívne sa zúčastňuje na príprave birmovancov ako animátorka a rada rozpráva ľuďom o Bohu. O evanjelizácii mladých a o tom, čo vlastne je evanjelizácia a čo so sebou prináša, sme sa rozprávali s Amabilis Bacharovou (55) z rehole Školských sestier sv. Františka.
Keď počujete slovo evanjelizácia, čo vo vás evokuje?
Privádzať iných ku Kristovi, k životu s ním, v ňom. Aby sme s ním prežívali život teraz a aj potom vo večnosti. Ako sa píše v Jánovom evanjeliu: „Veď Boh tak miloval svet, že poslal svojho jediného Syna.“ Alebo ako vraví svätý Ján Pavol II. o novej evanjelizácii, že ju máme zamerať na všetkých ľudí, ktorí nepoznajú Ježišovo evanjelium, alebo tých, ktorí už nemajú živú vieru. No najmä má ísť o živý vzťah s Kristom, ktorého človek spozná.
PRÁCA S MLADÝMI MA BAVÍ
Pohybujete sa medzi mladými a pôsobíte práve v Poprade. Ako sa vám tam pracuje a slúži?
Celkovo ma práca s mladými ľuďmi baví. Našla som sa v nej, napĺňa ma radosťou a dodáva mi energiu. Či slúžim v škole alebo aj po nej, napríklad prípravou na birmovku, páči sa mi, že používame nové metódy.
Ako vyzerajú takéto stretnutia?
Na stretnutiach pre birmovancov sme pozývali rôznych hostí, potom s nimi nasledovali nespočetné rozhovory na zaujímavé témy. Samozrejme, záviselo to od skupinky birmovancov, pretože sa môžu vyskytnúť aj skupinky, kde sú birmovanci tichší a nechcú sa veľmi zdieľať, no potom pomáhajú skúsenosti z rôznych kurzov, ako napríklad kurz Alfa. Na ňom som sa naučila klásť zaujímavé otázky, ktoré som mohla využívať na týchto stretnutiach a týmto spôsobom otvoriť diskusiu.
Aké aktivity máte s mladými?
Okrem stretnutí pre birmovancov skupina mladých ľudí vytvorila stretnutia s názvom Nová nádej, ktorú navštevujú aj niektorí birmovanci. Fungovali aj počas pandémie v online priestore a teraz to opäť pokračuje fyzicky. Niekedy sme s týmito ľuďmi chodili na víkendy, ktoré boli plné chvál, modlitieb a prednášok. Bol to krásny čas. Mnohí z nich veľmi túžili po Bohu, a to je radosť. Byť s ľuďmi, ktorí túžia po Bohu, to sa nedá vyvážiť. Sú aj takí, ktorí nemajú túžbu, a vtedy ostáva iba im tú túžbu vymodliť.
MLADÍ POTREBUJÚ PRIJATIE
Ako sa pracuje a žije s mladými? Dodávajú vám energiu?
Vnímam, že mladí ľudia sú plní nadšenia, nič pre nich nie je nemožné. Sú aj takí, ktorí sú unavení životom, utrápení. V týchto prípadoch ich musí človek sám akoby dobíjať energiou. No väčšina z nich je plná radosti a energie.
Určite sa stretávate aj s mladými ľuďmi, ktorí nie sú úplne presvedčení o viere, alebo neveria vôbec. Snažíte sa aj vtedy evanjelizovať?
Závisí to od situácie a času. Niektorí sa pýtajú aj ťažšie otázky, vtedy sa snažím pristupovať k nim s láskou a prijatím, pretože mnohí potrebujú aj to, aby sme len prijali ich názory. Možno nie sú prijatí v rodine, tak im musíme dať príležitosť my.
Stretávam v škole aj neveriacich alebo tých, ktorí ani nechcú veriť, majú predsudky, ale aj oni potrebujú čas, prijatie. Niekedy stačí, ak sa s nimi začneme rozprávať o ich koníčkoch, záľubách, a keď vidia, že ten človek sa o nich zaujíma a má obyčajný ľudský prístup, začnú rozprávať viac. Je to veľmi individuálne.
Takže je dôležité spoznať ich svet…
Áno. Aj na hodinách som si všimla, že ak sú po písomke vystresovaní, nemôžem ísť na nich hneď „zhurta“. Preto začínam hodiny jednoduchými príbehmi, pomocou ktorých prejdem z tohto nášho sveta do toho duchovného. Myslím si, že aj Ježiš rozprával takto ľudsky napríklad so Samaritánkou pri studni. Ona si myslela, že rozpráva o obyčajnej vode, ale postupne sa v tom rozhovore dostával k tomu duchovnému. A takto by sme mali postupovať aj my.
Čo je podľa vás dôležité pri evanjelizácii?
Dôležité je počúvať Boha, čo chce on, a takto zostať v načúvaní aj počas dňa. Závisí to opäť od toho, koľko času máme a v akej situácii sa dotyčný človek nachádza. Človek by mal mať akési senzory, aby vedel, čo povedať a urobiť v tej-ktorej situácii.
Článok si môžete dočítať TU.
Marianna Hanobíková / Slovo+