Článok bol uverejnený v časopise Zasvätený život 1/23.
„Prišiel som s hnojom, odchádzam so zasiatou trávou…“
… takýto odkaz som našla na stole po odchode chlapca, ktorý absolvoval koučovací rozhovor o svojej náročnej životnej situácii.
Som kresťanský kouč a dlhodobo sa venujem aj pastoračnému a duchovnému sprevádzaniu mladých a dospelých.
Hlavný vetný člen v nadpise nie je ani hnoj, ani tráva, ale vnútorná premieňajúca cesta, ktorou chlapec vo svojom vnútri prešiel.
Sila kresťanského koučovacieho rozhovoru je cesta, po ktorej kráča kouč so svojím blížnym v hlbokom prijatí bez moralizovania a súdu. Jednotka rýchlosti nie je kilometer, ale otázka.
„Ty si mníška, tak aká je Božia vôľa…“
Náter jednoznačnej profesionality v oblasti duchovna a vecí „Božích“ na zasvätených osobách je v očiach mnohých ľudí nerozpustiteľný ani v liehu, ani vo vode (vrátane tej svätenej :)). Očakávajú rýchlu, jednoznačnú a istú odpoveď na vnútorné otázky a dilemy.
Nie sme experti, aby sme dávali hotové odpovede. Sme Božie deti, ktoré hľadajú odpovede spolu. Dávam otázky, aby ten, kto chce nájsť odpoveď, mal priestor objaviť ju.
Počúvam, lebo potom vhodnou otázkou vyprovokujem vhodnú odpoveď.
Tým vytváram priestor, aby dotyčný hľadal vlastné, čestné riešenia.
Ježiš – majstrovský kouč. On im povedal: „A čo?“ (Lk 24, 19)
Pred pár mesiacmi som mala workshop, na ktorom bola jednou z nosných viet táto: „Vojna skončí, keď skončí vojna v nás.“ Bojové polia sú rôzne, ale veľmi výrazná je vojna založená na túžbe poznať a žiť pravdu o sebe verzus na predstave, ako zle to dopadne a čo by nás to stálo, keby sme pravdu prijali, a čo tá pravda je. Existuje priestor, kde dochádza k mierovej zmluve. Rozhovor a ochota počúvať.
Ježiš veľmi pozorne počúval emauzských učeníkov a ich bojový stav. Jeho jednoduchá otázka otvorila ich vnútro a vyrozprávali mu všetko, čím vnútorne prechádzali. Finále bolo, že sa vrátili tou istou cestou späť – v úplne inom rozpoložení.
„A vieš čo je najhoršie? Že ja tam v pondelok pôjdem zasa!“
Povedala mi mladá žena, ktorá prišla na rozhovor v hlbokej úzkosti z pracovného prostredia a manipulatívneho prístupu nadriadenej. Priznala aj samovražedné myšlienky z navonok beznádejnej situácie. Delikátnosť celej situácie ma viedla veľmi vážiť slová a kým žena rozprávala, intenzívne som sa modlila, aby mi Boh dal svetlo a viedol môj jazyk.
Po víkende sa do práce nevrátila. Ani neskôr. Zmenila prácu a jej život dostal iný smer.
„Ono to funguje!“ vykríklo na konci jedného rozhovoru dievča, ktoré prišlo s otázkou, že chce skúsiť koučovací rozhovor, lebo počula, ako to niektorým pomohlo.
Čo funguje?
Prijať človeka a počúvať jeho príbeh pozorne a bez vlastného hodnotenia.
Dávať otázky a nie odpovede.
Vnímať srdcom a byť na vlne srdca toho druhého.
Funguje milovať Boha a blížneho…
Eva Rušínová, FMA
Celý časopis Zasvätený život v pdf nájdete v našom archíve.