Duchovné cvičenia povinnosť – nutnosť?
Článok bol uverejnený v časopise Zasvätený život 1/23.
Kde máte duchovné cvičenia? Kam sa vybrať tento rok na duchovné? Poznáš niekoho zrelého, kto dáva duchovné cvičenia? Množstvo takýchto otázok lieta v ovzduší, keď sa stretnú zasvätení. Ako to vlastne je s duchovnými cvičeniami pre zasvätených, aké majú zvyky v jednotlivých reholiach, dá sa vôbec nájsť nejaký správny model, ako by to malo vyzerať? Je luxus dopriať si niekoľkodňové duchovné cvičenia raz do roka?
Žiť zasväteným životom je dôsledkom hľadania a nájdenia odpovede na otázku povolania. Práve povolanie je pre zasväteného jedinca miesto, kde sa môže a má realizovať nájdenie zmyslu, šťastia a spojenie s Bohom, pôvodcom života, čo by malo vyústiť do životodarného životného postoja.
Napriek tomu, že sa nám tieto skutočnosti môžu stávať zo dňa na deň jasnejšími a sme schopní sa s nimi stotožniť, nie vždy máme dostatok sily, aby sme napredovali.
Otázkou sa pre nás stáva, čo by nám v takejto situácii mohlo pomôcť.
Je to modlitba? Je to čítanie z Písma? Pravidelná meditácia? Je to boj s pokušeniami? Askéza? Nejaký psychologický výcvik? Odborný kurz?
Podstata „duchovného“ tkvie v spôsobe, akým pristupujeme ku každodenným životným situáciám. A duchovné je vlastne v tom, akým spôsobom človek prežíva a vníma samého seba. Duchovný život spočíva v osobných skúsenostiach, či mu ony pomáhajú „dosiahnuť cieľ, pre ktorý je človek stvorený“ (DC 23).
Preto myslieť si, že žiť duchovne znamená to, že budeme napodobňovať svätcov a svätice, utiahneme sa zo sveta do kláštora, lebo jedine na takom mieste je všetko zabezpečené pre duchovný život, by bolo pomýleným. Duchovný život sa odohráva v situáciách a udalostiach všedného dňa, na každom mieste, kde sa nachádzame, alebo sa neodohráva nikde.
Sú chvíle, keď sa potrebujeme zorientovať, rozlíšiť, čo sa nám deje, načerpať, nájsť v sebe nový zápal a energiu ísť ďalej. Už sv. Ignác z Loyoly prišiel na to, že duchovné cvičenia, ktoré zostavil, by mohli byť v službe nášmu životu. Ony nás totiž „učia vyznať sa v sebe a duchovne rozlišovať, aby sme sa nedali viesť nezriadenými náklonnosťami, ale vôľou Stvoriteľa. Boh chce, aby sme mali život a mali ho v hojnosti, aby sme mali radosť, a to úplnú. Čím viac Ježiša poznáme a milujeme, tým viac sme schopní žiť skutočným životom.“
Potreba správnej motivácie na duchovné cvičenia
Duchovné cvičenia umožňujú hlbokú skúsenosť modlitby, z ktorej môže vyrásť správna orientácia života. Kto častejšie koná intenzívne duchovné cvičenia, ten na sebe zbadá, že jeho modlitba sa zjednoduší a na rozjímanie nebude potrebovať veľa miest z Písma. Preto je dôležitou súčasťou motivácie na duchovné cvičenia túžba uviesť svoj život do súladu s Božou vôľou, nie oddych, rekreácia na doteraz nepoznanom mieste alebo iný nedostatočný motív.
Boh rešpektuje našu slobodu, chce sa s nami stretnúť a chce v nás pôsobiť v slobode a v láske. Preto je tiež dôležité, aby sme do duchovných cvičení vstupovali s vierou, že Boh k nám hovorí celkom osobne. Máme najprv počúvať, vnímať, aké myšlienky, túžby, city v nás Boh prebúdza, a potom na ne odpovedať. V duchovných cvičeniach je najdôležitejšia modlitba, ktorou sa otvárame Bohu. V nej chceme, aby ako Pán vstúpil do nášho života a bol nám cestou, pravdou a životom. Predpokladom toho je opravdivá túžba osobne sa stretať s Bohom v modlitbe Božieho slova. K tomu nemožno nikoho nútiť. Potrebné je jedine veriť, že Boh k nám skutočne môže hovoriť celkom osobne.
Mali by sme dovoliť Ježišovi, ako hovorí Bartolomej Baráth v knihe návodu k duchovným cvičeniam, aby aj mne položil otázku: „Čo chceš, aby som Ti urobil?“ – čo je tvoja túžba dnes, teraz? Ježiš často vyzýval ľudí, aby svoje túžby vyjadrili aj slovami. Slepého Bartimeja sa opýtal: „Čo chceš, aby som Ti urobil? … Rabboni, aby som videl“ (Mk 10, 46 – 52). Možno budeme prosiť Ježiša: Pane, daj, aby som vo svojich medziľudských vzťahoch videl jasnejšie! Pane, daj, aby som v tej situácii, v ktorej narážam na svoje hranice, videl doteraz netušené možnosti!“
Aké je správne miesto na duchovné cvičenia?
Každá kongregácia odporúča svojim členom raz do roka účasť na duchovných cvičeniach. Väčšina z nich zabezpečí exercitátora pre celú komunitiu či provinciu. Inde nechávajú zodpovední za komunity výber miesta aj formy duchovných cvičení na osobné uváženie jednotlivých rehoľníkov.
Dnes našťastie netrpíme nedostatkom miest ani nových foriem duchovných cvičení. Je veľa možností, ako si vybrať duchovné cvičenia doslova na mieru – podľa kritéria veku, konkrétnej životnej situácie, vážnosti rozhodovania atď. Existuje množstvo ponúk a tiež aj takých možností, pre ktoré nás otvára znalosť cudzích jazykov. Možno práve za hranicami krajiny, kde žijeme a pracujeme, je niečo pre nás. Spoliehanie sa na predstaveného, že on najlepšie zabezpečí vhodný kurz cvičení, nemusí byť totiž najšťastnejším riešením. Niekedy je potrebná mobilizácia a rozhliadnutie sa za možnosťami. Konkrétny výber pomôže skoncovať s rutinou a stereotypom ponúkaných cvičení nadriadenými. Osobný výber je vlastne prejavom záujmu pohnúť niečím vo svojom živote.
Neexistuje nejaký „správny postup“, je na každom, aby zvážil, po akých duchovných cvičeniach siahne. Niekto si vystačí s prednáškovými duchovnými cvičeniami, iný uprednostní individuálny prístup a iný si zasa vyberá podľa témy, s ktorou sa môže stretnúť. Je na každom, aký spôsob vedenia duchovných cvičení si zvolí. Vždy je dobré, ak sa to však deje v slobode.
Cieľom, ako hovorí sv. Ignác z Loyoly, je zreformovať a usporiadať svoj život vo svetle Ježišovho života, teda aby sme spoznali samých seba a svoje nezriadené náklonnosti, ktoré nám komplikujú vzťahy so sebou, druhými i naším Bohom.
Predpokladmi na vstúpenie do duchovných cvičení podľa sv. Ignáca sú postoje ochoty, odvahy, šľachetnosti voči Bohu, ale aj pripravenosti usporiadať vlastný život. Inými slovami povedané – túžba skúsiť vo svojom živote viery niečo nové, čo môže človeka viac priblížiť k Bohu.
Nesmieme však zabúdať, že je to práve náš Pán, ktorý nás miluje prvý, a tak duchovné cvičenia nie sú iba monológom a námahou z našej strany, ale najmä časom milosti – Božieho sebadarovania.
Ján Štefanec, SVD
Celý časopis Zasvätený život v pdf nájdete v našom archíve.