Duchovný život a spánok

Článok bol uverejnený v časopise Zasvätený život 1/23.

---

Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci,
vy, čo jete ťažko zarobený chlieb;
lebo on dáva svojim miláčkom spánok. (Ž 127, 2)

Ideál a skutočnosť

V tomto článku sa chcem s vami podeliť o vývoj svojich postojov k spánku, najmä ako súvisí s naším duchovným životom. Navrhujem vám, aby ste si ešte predtým sami pre seba zodpovedali niekoľko jednoduchých otázok: Spávate pravidelne 8 hodín? Mávate niekedy problémy s nespavosťou? Ako vnímate úlohu spánku?

Dôležitosť týchto otázok sa predo mnou vynárala len postupne v priebehu rokov. Pred vstupom do rehole som občasné ponocovanie vnímal ako dobrodružstvo a ako výnimku. V období náboženskej horlivosti mi okrem pôstu a častejších modlitieb prišlo skrátenie spánku ako dobrý spôsob zintenzívnenia duchovného života. Isté obdobie som napríklad vstával ráno o dosť skôr, aby som pred prácou stihol premeditovať jednu kapitolu z Písma a zájsť na svätú omšu. Nechodil som ale spávať o toľko skôr, o koľko skôr som vstával, pretože večer som bol čulejší a stále bolo ešte toľko dôležitých vecí, ktoré by bolo dobré stihnúť…

V noviciáte sme veľakrát počuli citát z našich stanov, že sv. Dominik hovorieval iba s Bohom alebo o Bohu. A prví bratia naňho spomínali tak, že cez deň bol ku všetkým srdečný, bol plný radosti alebo súcitu a v noci sa modlil najčastejšie v chráme alebo v kaplnke. Hoci mňa niekedy premohla poriadna únava, ten pohľad na spánok ako viac-menej stratený čas som si nosil v sebe. Keď sme na veľké sviatky mávali niekedy noci bdenia, tešil som sa na ne s pocitom dobrodružného vzrušenia. Po ďalších rokoch to býval skôr nával pracovných povinností, ktorý skracoval moju nočnú dávku spánku. Keď sa mi zatvárali oči a ja som bolestne túžil spať, ale pocit povinnosti ma vyháňal naspäť k práci, nebolo v tom už nič z romantických pocitov z minulosti.

Aj na základe vlastných skúseností a pribúdajúceho veku som postoj k spánku postupne prehodnocoval, ale radikálna zmena nastala až vtedy, keď som si pred niekoľkými rokmi prečítal knihu Matthewa Walkera Proč spíme.

Vedecké výskumy týkajúce sa spánku

Možno základnou intuíciou, ktorú si v sebe nosíme v súvislosti so spánkom, je predpoklad, že ak by nám spánok chýbal, tak by sme to predsa cítili. Výskumy však ukazujú, že tento predpoklad je pravdepodobne chybný. Dobrovoľníci, ktorí spali menej hodín, vykazovali v porovnaní so skupinou, ktorá mala dostatok spánku, zhoršenie kognitívnych schopností súvisiacich s pamäťou, koncentráciou a logickým uvažovaním. Sami si však o sebe mysleli, že ich schopnosti zostali na rovnakej úrovni. To sa dá vysvetliť tým, že počas miliónov rokov evolúcie žiadne zvieratá netrpeli nedostatkom spánku, a preto ani nebolo potrebné, aby si organizmus vyvinul nejaký spôsob upozornenia na to, že niečo nie je v poriadku. Zdá sa, že iba my, ľudia vo vyspelých krajinách, sme si vytvorili také podmienky a spoločenské tlaky, ktoré vedú k chronickej spánkovej deprivácii u veľkej časti obyvateľstva.

Hoci vo vzťahu k spánku je náročné dokazovať priamu príčinnú súvislosť a to, čo odhaľujeme, sú skôr korelácie, teda vzájomné previazanosti istých znakov či javov, predsa sa nám postupne ukazujú pozitívne účinky dostatočného množstva spánku a naopak negatívne účinky nedostatku spánku. Po prečítaní knihy som si začal ešte viac vážiť svoje telo a prenikla ma vďačnosť za to, ako úžasne je usporiadané a čo všetko sa v ňom deje aj počas spánku, aby sme mohli optimálne fungovať. Napríklad v čase, keď spíme, sa informácie z krátkodobej pamäti presúvajú do dlhodobej a navyše spolu s prežitými emóciami a zážitkami hľadajú svoje vhodné začlenenie do celku našich skúseností. To sa odráža aj v našej spoločnej kultúrnej múdrosti vyjadrenej v odporúčaní „vyspať sa na to“, keď stojíme pred nejakým vážnejším rozhodovaním. Nie je to tak dávno, čo bola objavená glymfatická sústava. V mozgu zohráva podobnú úlohu ako v tele lymfatická sústava, teda odvádza z mozgu škodlivé látky, ktoré vznikli pri zásobovaní mozgu energiou. A tento proces sa deje v čase spánku. Obrazne môžeme povedať, že naše telo je na konci dňa ako priestor po veľkej kultúrnej akcii a v čase spánku akoby nabehla upratovacia čata, ktorá dáva všetko do poriadku. No a keď pravidelne zanedbávame spánok hoci aj len o hodinu, tá šikovná čata nestihne všetko urobiť a pomaličky sa to začne odrážať na fungovaní našich orgánov a sústav.

Celkovo možno povedať, že väčšina z nás potrebuje 7 – 9 hodín spánku a ak si ho pravidelne doprajeme, má to mnoho pozitívnych účinkov: znižuje sa miera stresu, posilňujeme tým svoju imunitu a metabolizmus, naše svaly sa lepšie regenerujú, prispieva to k našej emočnej stabilite a duševnej pohode, zvyšuje sa naša kreativita. Naopak, ak pravidelne spávame 6 alebo menej hodín, narastá riziko kardiovaskulárnych ochorení, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, rakoviny, cukrovky, obezity, demencie a ďalších zdravotných problémov.

Nespavosť

O skúsenostiach s nespavosťou som sa najviac dozvedel od študentov, keď som učieval logiku. Keď sme sa venovali paradoxom, spomenul som im aj paradox zaspávania: čím viac sa snažíme zaspať, tým menej sa nám to darí. Každý zo študentov zažil situáciu, keď nemohol zaspať, a menšia časť sa priznala, že ten problém bol pre nich častejší alebo chronický. Vymieňali sme si aj rôzne rady získané skúsenosťou, všetky boli nejako založené na nepriamej podpore zaspávania (počítanie baránkov, modlitba ruženca, vyvetranie, počúvanie hudby…). Hoci zvyčajne spávam dobre, mám tiež skúsenosti s nespavosťou. Chcem tu uviesť aspoň dva príklady skúseností, ktoré ma napokon nesmierne obohatili. Tým chcem naznačiť, že aj občasná skúsenosť nespavosti alebo dar bdenia a modlitby v noci môžu zohrať pozitívnu úlohu na ceste duchovného dozrievania.

Keď som raz počas štúdia teológie nemohol zaspať a moje nepriame stratégie nefungovali, šiel som si uvariť bylinkový čaj. V tej miestnosti sme mali na jednom stole nové knihy, tak som si ich začal prezerať. Zaujala ma tenká kniha Evy Erbenovej Vyprávěj, mámo, jak to bylo. Knihu som ešte vtedy v noci prečítal a bol to pre mňa silný zážitok. Pani Eva, Židovka, ktorá prežila koncentračný tábor a po vojne odišla do Izraela, sa po rokoch s rodinou a s deťmi dostala znovu do Čiech. Navštívila miesta, kde jej dobrí ľudia na konci vojny pomohli. Deti nechápali, že ju tam miestni poznali, a tak ju prosili, aby im to vysvetlila. Dovtedy im totiž o svojom osude nepovedala nič. Tak vzniklo krátke, smutné, pravdivé, ale aj pôsobivo krásne rozprávanie o vojne očami malého dievčaťa, ktorým vtedy bola. Od tej noci si ten príbeh nosím vo svojom srdci.

Druhá, ešte oveľa silnejšia skúsenosť sa spája s obdobím asi troch týždňov po vážnej operácii. V rámci rekonvalescencie som bral aj lieky na podporu činnosti mozgu a u mňa sa to prejavovalo tak, že počas toho obdobia prichádzal spánok iba ako vzácny hosť a nakrátko. Do nemocnice som si vtedy vzal iba jednu knihu. Bol to životopis básnika Rainera Máriu Rilkeho od Wolfganga Leppmanna. Od tretej noci po operácii sa dialo niečo zvláštne. Keď som ležal a vedome oddychoval, najprv sa mi do vedomia vracali udalosti z Rilkeho života, o ktorých som čítal, a akosi spontánne som v nich odkrýval aj posolstvo pre mňa. Neskôr som mal pocit, akoby sa moje vedomie postupne otváralo tak, ako som to nikdy predtým nezažil – otváral sa predo mnou nový fascinujúci svet. Moje vnútro sa napĺňalo intuitívnym poznaním a silnými pozitívnymi emóciami, cítil som sa nesmierne obdarovaný. V novom svetle sa mi ukázali niektoré udalosti z mojej minulosti, mal som pocit, akoby som mohol nahliadnuť hlboko do ich zmyslu, takže všetko do seba zapadalo ako kamienky v mozaike. Rilkeho som vtedy vnímal ako otvárača brány k Svetlu a keď v tých nočných hodinách bola brána otvorená, dialo sa niečo veľmi liečivé, krásne a obšťastňujúce, čo bolo čistým darom, lebo nič z toho som si nemohol dať sám. Vďaka takýmto skúsenostiam tuším, ako sa mohlo stať, že sv. Dominik a iní svätí sa aj celé noci modlievali, Boh bol s nimi a ich modlitby liečili bolesti a krehkosť sveta viac než čokoľvek iné postavené iba na ľudskom úsilí.

Spánok a sen v Písme

V istom období sa ku mne dostala kniha českého psychoterapeuta Martina Járu Sny naživo. On sám používa v terapiách aj prácu so snami. Už len samotné čítanie knihy ma viedlo k tomu, že som si spontánne zapamätal sny oveľa častejšie než predtým a začal som ich vnímať nielen ako bizarnú a skôr zábavnú súčasť môjho života, ale oveľa viac ako priateľské posolstvo z mojich vlastných hĺbok. Z tých hĺbok, ktoré unikajú môjmu dennému vedomiu, ktoré sa tajomne prepájajú aj so životmi iných ľudí a v ktorých skryto prebýva Boží Duch. To ma podnietilo všímať si viac zmienky o snoch a spánku v Písme. Raz som to urobil aj témou duchovných cvičení, ktoré som dával, a na moje prekvapenie každý z účastníkov mal skúsenosť, že sen ovplyvnil v jeho živote nejaké dôležité rozhodnutie.

Podľa jednej konkordancie sa v Písme o snoch hovorí asi na 150 miestach a o spánku asi 300-krát. Napríklad v príbehu starozákonného Jozefa sny zohrávajú dôležitú úlohu. Najprv vopred naznačujú celý Jozefov príbeh a prispejú k tomu, že z Jozefovho pokojného života sa stane dráma. Jozefov dar vykladať sny zase zohrá významnú úlohu v zásadnom obrate jeho života, keď sa z väzňa stane najvyšším správcom. Aj v živote novozákonného Jozefa, manžela Márie, zohrali sny mimoriadnu úlohu. Vďaka snu prijal tehotnú Máriu za manželku a neskôr poslúchol výzvu z iného sna, aby s Máriou aj Ježišom odišli do Egypta. Odporúčam vám prejsť si aj ďalšie miesta v Písme, ktoré hovoria o spánku a snoch a v stíšení a modlitbe prosiť o Božie svetlo pre hľadanie vlastného postoja nielen k dávnym biblickým udalostiam, ale aj k vlastnému spánku a k svojim snom.

Duchovný význam spánku

Keď si ako deti uvedomíme sami seba, sme už na striedanie bdenia a spánku takí zvyknutí, že ich vnímame ako samozrejmú súčasť našich životov. Keď neskôr zažijeme smrť niekoho blízkeho, odkryje sa nám niečo z bolestného tajomstva smrti. Viera a nádej nám zase môžu dávať tušiť niečo z krásy prechodu do plnosti Života. A predsa si tieto dvojice fenoménov – bdenie a spánok, život a smrť – asi nezvykneme dávať do súvislosti. Ale môže sa to pre nás stať podnetným duchovným cvičením. Každý večer sa pre nás môže stať výzvou odovzdať sa Bohu tak, ako sa mu raz chceme odovzdať definitívne. A každé ráno, keď sa zobúdzame, nám ponúka príchuť zmŕtvychvstania. Striedanie bdenia a spánku nás môže učiť prijímať to, že ani svoje telo, svoje vedomie a svoj život nemáme pod kontrolou, ale každý večer ich odovzdávame, aby sme ich mohli ráno znovu prijať. To nás učí postoju receptívnosti – učíme sa prijímať všetko ako Boží dar a vďaka tomu dostávame milosť sami sa dávať ako dar. Vzdávanie sa a prijímanie sa tak stanú základnou hĺbkovou štruktúrou nášho bytia, ktoré tým dozrieva k harmonizácii s Božím pôsobením v nás.

Boh zaiste môže konať zázraky, aj také, ako je dar nočných modlitieb na úkor bežnej potreby spánku. Z duchovného hľadiska by bolo chybou myslieť si, že to môžeme dosiahnuť vlastným úsilím. Na druhej strane, ak berieme vážne vedecké výskumy a snažíme sa dbať o dostatok spánku, opäť je dôležitý duchovný aspekt našej motivácie. Nejde v prvom rade o to, aby sme žili dlhšie, aby sme boli zdraví, aby sme sa udržiavali v psychickej pohode. Ak by za tým boli naše egoistické túžby po moci, vplyve, sláve… samotný dobrý spánok by pre nás nemusel byť prínosom. Vtedy by pre nás mohli byť pomocou skôr nejaké ťažkosti a trápenia, možno aj také ako nespavosť. Nie je však pre nás jednoduché vnímať Božie pozvania, preto aj otvorenosť na vlastné sny môže byť cestou, ako dovoliť Bohu, aby do nášho života vstupoval svojimi jemnými dotykmi – aj cez svojský jazyk snov.

Odporúčania

Matthew Walker na konci svojej knihy o spánku ponúka 12 tipov na zdravý spánok. Prvý je veľmi praktický: navrhuje okrem budíka začať používať aj „zaspávak“. To som si hneď vzal k srdcu, a tak mi odvtedy v tú istú večernú hodinu zaznieva melódia, ktorá mi pripomína, že je čas pripraviť sa na spánok. Zároveň to pomáha udržiavať rovnaký čas zaspávania a vstávania, pretože takáto pravidelnosť prispieva ku kvalite spánku. Odporúča sa tiež nepoužívať pred spánkom modré svetlo z elektronických zariadení, podľa možností trochu znížiť teplotu v miestnosti a vnútorným stíšením si dovoliť odstup od dojmov dňa, ktoré by mali tendenciu zahlcovať nás.

Zamyslenie sa nad úlohou spánku nám môže pomôcť novým a sviežim spôsobom vnímať modlitbu pred spaním – kompletórium, ktoré sa nám inak po rokoch môže stať ošúchanou rutinou. Preto je možno dobré zastaviť sa niekedy nad niekoľkými slovami a čerpať z ich bohatstva. Napríklad z modlitby: „Prosíme ťa, Bože, láskavo osvecuj túto noc a nám, svojim služobníkom, udeľ pokojný spánok, aby sme v tvojom mene radostne vstali, keď svitne nový deň.“ V prepojení vstávania a zmŕtvychvstania, ktoré som zmienil vyššie, to môže znamenať aj rozšírenie perspektívy: Bože, osvecuj naše temnoty svojím Svetlom a veď nás k nemu, aby sme naplnení tvojím nadšením a tvojou radosťou konali všetko v tvojom mene, teda v tvojej láske, až kým nám nesvitne večný deň.

Reginald Adrián Slavkovský, OP
Foto: Greg Pappas / Unsplash

Celý časopis Zasvätený život v pdf nájdete v našom archíve.