Niektoré plnofarebné obrázky často až príliš idealizujú život Svätej rodiny. Najmä tie s anjelmi, ktorí sa starajú o domácnosť: jeden nesie drevo do pece, druhý prikuruje, tretí varí, štvrtý hobľuje klát dreva miesto svätého Jozefa, ktorému nezostáva nič iné, než držať v rukách ľalie a zasnene sa dívať na vtáčiky na odkvapovej rúre…
Avšak keď si pozornejšie všimneme život Svätej rodiny podľa biblických prameňov, tak ich život vonkoncom nebol až taký idylický: Jozef neprijal zvesť o Máriinom tehotenstve so stoickým pokojom a premýšľal ju potajomky prepustiť. Krátko po tom, čo vyšlo najavo, že Panna Mária je v požehnanom stave, nezostala pekne pod dohľadom svätého Jozefa, ale „ušla“ od neho k príbuznej Alžbete.
Panna Mária neporodila v žiadnom komforte, ale v maštali. V tejto dôležitej chvíli nenachádzala Svätá rodina nikde v Betleheme pochopenie a prijatie, ale razantné odmietnutie. Navyše život malého Ježiška bol v ohrození, a tak museli utiecť niekam do neznáma, do exilu v Egypte, čím si všetci svorne vyskúšali život vyhnancov a utečencov, podobne ako nedávno množstvo kresťanských rodín muselo opustiť svoje domovy, kde ich predkovia žili dlhé stáročia od apoštolských čias, aby si zachránili holý život pred krutovládou „Islamského štátu“.
Svätá rodina to s adaptáciou na nové prostredie v Egypte určite nemala ľahké… a keď sa po rokoch vrátili naspäť, museli obnoviť svoj dom v Nazarete, naplno nasadiť svoj život a snažiť sa vyžiť aj z toho mála, čo mali.
Ani Ježiško nebol žiaden kvietok: koľko starostí im spôsobil, keď sa stratil v Jeruzaleme… Keď ho napokon našli, nebolo to pri nevinnej detskej hre, ale v teologickej „hádke“ s váženými znalcami židovského náboženstva.
Nevieme, kedy presne zomrel svätý Jozef, ale nakoľko sa okrem správ o Ježišovom detstve už ďalej vo Svätom písme nespomína, môžeme predpokladať, ako vraví tradícia, že zomrel pomerne skoro: niekedy na sklonku Ježišovho detstva. A tak posledné roky svojej mladosti, teda vo svojej puberte Ježiš vyrastal v neúplnej rodine. Bez vdovského príspevku to Panna Mária určite nemala ľahké…
Navyše, Ježiš zomiera potupnou smrťou na kríži, smrťou vyhradenou zločincom… a matka prežila svoje jediné dieťa… Tak sa končí pozemská história Svätej rodiny. Vôbec to nie je „sladké“, ako nám to sprostredkováva ľudová obrazotvornosť, ale naopak: je to dosť drsný príbeh. Svätá rodina si prešla svojimi problémami, podobne ako každá iná rodina; dokonca v mnohých veciach to mali asi omnoho ťažšie než ktorákoľvek rodina dnešných čias.
Napriek všetkým ťažkostiam je táto rodina nadčasovým ideálom rodiny. Prečo? Možno preto, že ich základným spojivom bola láska a vernosť. Preto neprepustil Jozef Máriu, keď sa dozvedel o jej požehnanom stave; preto chránil život malého Ježiška a utekal s ním do neznáma atď. Svätá rodina je upozornením, že každá rodina – nech sa nachádza v akýchkoľvek ťažkostiach – môže žiť podľa Božej vôle. Práve láska a vernosť aj v ťažkých životných chvíľach robí Svätú rodinu aktuálnou v každej dobe.
Patrik Vnučko, dominikán