ACN: Migrantom zjavujú milosrdnú tvár Boha
Na miestach najväčšej biedy Boh ukazuje svoju dobrotivú a milosrdnú tvár. Takýmto miestom je aj kolumbijská pláž v Necoclí.
Strednú a Južnú Ameriku spája úzky pás zeme. Na jeho východnej strane je zátoka, ktorá je miestom nádeje pre tisícky ľudí.
Pláž v Necoclí v kolumbijskom Karibiku bola kedysi známym turistickým miestom. Dnes ju zapĺňajú stovky migrantov, ktorí si so sebou vzali iba to, čo zvládnu odniesť na vlastnom chrbte.
Dúfajú, že sa dostanú do Severnej Ameriky a pre svoj sen sú ochotní riskovať dlhú a nebezpečnú cestu.
Ich životy sú poznačené nešťastím, chudobou a beznádejou zo situácie vo svojej vlasti.
Hoci väčšina migrantov sú Venezuelčania, prichádzajú sem aj zúfalí ľudia z Haiti, Kuby, Angoly, Ekvádoru a dokonca aj z Číny a Indie.
Pohľad na migrantov na pláži je srdcervúci: rodiny s malými deťmi, ktoré majú so sebou iba jednu hračku a zopár kusov oblečenia; mladí ľudia frustrovaní z biedy života v rodnej krajine; plačúci muži a ženy, ktorým cestou ukradli všetok majetok.
Ranení ľudia ležia na provizórnych lôžkach; vychudnutí rodičia hľadajú jedlo, aby mohli nakŕmiť svoje deti.
Pláž v kolumbijskom Necoclí je smutnou prestupnou zastávkou pre tisícky migrantov.
Pre týchto ľudí s batožinou plnou trápenia a zlých skúseností predstavujú tvár milosrdenstva a súcitu miestne rehoľné sestry.
„Cirkev je prvá, ktorá poskytuje pomoc. Je pre migrantov styčným bodom. Keď prídu, vždy hľadajú Cirkev, pretože tu nájdu najrýchlejšie pomoc,“ hovorí pre ACN sestra Diana.
Sestry z Kongregácie františkánok Nepoškvrnenej Panny Márie vyrážajú na pláž už o piatej hodine ráno. Pri svojich obchôdzkach zisťujú, čo migranti najviac potrebujú a ako im môžu pomôcť.
„Ide o ľudí, ktorí neustále prichádzajú a odchádzajú. Tí, ktorí sú tu dnes, tu zajtra už nemusia byť. Tým, že za nimi chodíme od skorého rána, máme možnosť byť s nimi a načúvať im,“ vysvetľuje sestra Gloria.
Mnohí zas čakajú dni až mesiace uviaznutí na pobreží, kým sa vydajú na more a pokúsia sa dostať do Panamy. Riskujú pritom, že cestou zahynú.
Ďalší sa rozhodnú pre cestu po súši cez nebezpečnú Dariénsku priepasť, hustý a hornatý tropický prales. Podľa panamských úradov tam v roku 2022 hranicu prekročilo viac ako štvrť milióna ľudí.
Sestra Diana Sánchez so svojimi spolusestrami zabezpečuje pre migrantov teplú stravu.
„Keď sa začnete rozprávať, je to pre nich katarzný moment, a chcú zo seba všetko dostať. Hovoria nám, že na niektorých miestach mali pocit, že nemôžu nikomu dôverovať. Potom prídu do farnosti a nájdu niekoho, na koho sa môžu obrátiť, komu môžu dôverovať,“ vysvetľuje sestra Gloria.
Niektorí migranti sú katolíci, iní nie. Sestry pomáhajú všetkým. Nerozlišujú, ani sa nepýtajú, či je niekto katolík, alebo nie.
Na otázku, aká dôležitá je prítomnosť Cirkvi v Necoclí, sestra Diana odpovedá: „Je nanajvýš dôležitá. Ak by tu nebola Cirkev, nebol by tu vôbec nikto.“
„Vždy, keď vidím hladné dieťa, spomeniem si, že je v ňom prítomný Kristus. Mojou povinnosťou ako kresťanky je postarať sa o to, aby bol nasýtený,“ opisuje sestra Gloria jednu z hlavných činností rehoľníčok.
Tri krát do týždňa rozdávajú migrantom teplé jedlo. Pod holým nebom a na improvizovaných tanieroch tak sýtia Ježiša prítomného v núdznych bratoch a sestrách.
Okrem telesného nasýtenia im prinášajú Božie slovo, spoločne sa modlia a veľa počúvajú. Svojou službou pre ľudí na úteku im zjavujú milosrdnú Božiu tvár.
Zo stretnutí však čerpajú aj rehoľníčky. „Pri rozhovoroch s tými, ktorí nám pomáhajú pri príprave teplého jedla sa dozvedáme, že veria, že Boh je nad všetkým a oni nestrácajú nádej. Ich príklad je pre nás neprestajnou katechézou,“ tvrdí sestra Rosa Cecilia.
ACN podporuje sestry na severe Kolumbie v ich starostlivosti o migrantov, ktorí prechádzajú cez toto územie.
Vďaka Vášmu príspevku v akejkoľvek výške budú rehoľníčky môcť pokračovať vo svojej obetavej práci. Prostriedky použijeme na
- nákup kuchynských potrieb,
- nákup katechetického materiálu,
- zariadenie priestorov technickým vybavením,
- cestovné náklady sestier.
Zahrňme spoločne sestry Dianu, Gloriu, Rosu Ceciliu a ich spolusestry do svojich modlitieb. Ďakujem Vám za Vašu blízkosť a veľkodušnosť voči našim núdznym bratom a sestrám.
Miroslav Dzurech
ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi