Cirkev uznala mučeníctvo peruánskej rehoľníčky zabitej v roku 1990 gerilou
Pápež František potvrdil dekrét o mučeníctve peruánskej rehoľníčky Márie Augustíny Rivasovej zavraždenej maoistami v roku 1990 a ďalších šesť dekrétov o hrdinských cnostiach osobností z Poľska, Maďarska, Španielska a Talianska. Urobil tak pri stretnutí s prefektom Kongregácie pre kauzy svätých kardinálom Marcellom Semerarom v sobotu 22. mája.
Ako mučeníčku už zakrátko čaká blahorečenie rehoľnú sestru Máriu Augustínu Rivasovú, nazývanú aj Aguchita (rodným menom Antonia Luzmila Rivas López), z Kongregácie Našej Panej od lásky Dobrého Pastiera. Narodila sa v Peru v roku 1920 a do rehole vstúpila ako 21-ročná.
V roku 1988 bola sestra Mária Augustína poslaná na misie do peruánskej dedinky La Florida v blízkosti pralesa v centrálnej časti krajiny, kde sa venovala domorodým ženám a roľníčkam. 27. septembra 1990 bola zabitá pre vieru, spolu s ňou zomrelo aj ďalších šesť obyvateľov dediny. Páchateľmi boli príslušníci peruánskej gerily Sendero Luminoso (Svetlý chodník), inšpirovanej maoizmom.
Medzi novými ctihodnými Božími služobníkmi je aj laik z Maďarska Alexander Bálint (1904-1980) – univerzitný pedagóg, filológ a historik, po roku 1945 parlamentný politik a predseda Kresťansko-demokratickej ľudovej strany (KDNP) v Maďarsku. V roku 1951 bol za politickú angažovanosť potrestaný zákazom prednášať. Obdivuhodne sa zachoval ku svojej manželke, ktorá ho opustila: po tom, ako ochorela na Parkinsonovu chorobu a zostala sama, ju spolu s jej mimomanželským synom prijal späť a doopatroval.
Hrdinské cnosti Cirkev priznala aj poľskému rehoľnému kňazovi Bernardovi Kryszkiewiczovi (1915-1945) z Kongregácie pasionistov. Konal obetavú dušpastiersku službu v dobe hitlerovskej okupácie Poľska a odvážne ukrýval utečencov. Zomrel krátko po vojne ako 30-ročný na brušný týfus.
Ďalším zo šiestich ctihodných Božích služobníkov je kňaz Mariano Gazpio Escura (1899-1989) z rehole augustiniánov rekolektov. Takmer 30 rokov prežil na misiách v Číne, až do jeho odvolania z misie v čase tvrdého prenasledovania v 50. rokoch, keď došlo k väzneniu misionárov. Zomrel v španielskej Pamplone v roku 1989.
Zdroj: RV, zk
Foto: Martin Šnapko