Deň nespravodlivo stíhaných si Konfederácia politických väzňov Slovenska pripomenula 13. mája v kapucínskom kláštore v Pezinku formou neverejnej pietnej spomienky za dodržania bezpečnostných predpisov (rúška, odstup, bez účasti verejnosti).
Začala sa zapálením sviečky k pamätnej tabuli na internačný kláštor, ktorá bola odhalená v roku 2001 (kvôli rekonštrukcii kláštora je dočasne odinštalovaná). Príhovory predniesli: predseda Oblastnej organizácie KPVS Pezinok, syn politického väzňa Michala Matiašovského a synovec väzneného kapucína Vojtecha Rajnera František Matiašovský, podpredseda Oblastnej organizácie KPVS Pezinok a účastník vzbury na obranu rehoľníkov v Pezinku z roku 1950 Stanislav Pátek, posledný žijúci bývalý príslušník PTP z Pezinka Stanislav Demovič, podpredseda KPVS a bývalý politický väzeň Branislav Borovský a kňaz-kapucín a bývalý politický väzeň Tomáš Konc. B. Borovský a T. Konc si zároveň pripomenuli 35. výročie svojho súdneho procesu za prenášanie náboženskej literatúry cez hranice. Cez videozáznam sa prihovorili bývalým politickým väzňom, keďže sa nemôžu spoločne stretávať kvôli zákazu verejných hromadných podujatí.
V noci z 13. na 14. apríla 1950 bola z kláštorov vyvezená prvá časť rehoľníkov (druhá časť v noci z 3. na 4. mája 1950). Sústredení boli v tzv. centralizačných kláštoroch a v tzv. internačnom kláštore pre predstavených a tzv. reakčných rehoľníkov, ktorí bol umiestnený v kapucínskom kláštore v Pezinku. Po presťahovaní internačného kláštora do Báču bol v Pezinku preškoľovací kláštor pre mladých rehoľníkov, internačný kláštor pre diecéznych kňazov (istý čas pre gréckokatolíckych kňazov), sústreďovací kláštor pre rehoľné sestry, vyvezené z nemocníc a napokon charitný domov pre starých a chorých kňazov, ktorý mal ešte dlho charakter internačného kláštora.
TK KBS informoval Peter Sandtner