Článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Svet kresťanstva/Postoj.
V rámci otvorenia Roka svätého Františka na Slovensku debatovali provinciálni predstavení minoritov, františkánov a kapucínov.
Pápež Lev XIV. vyhlásil jubilejný Rok svätého Františka z Assisi, ktorý potrvá od 10. januára 2026 do 10. januára 2027.
Na Slovensku ho slávnostne otvorili tento týždeň v Bratislave slávnostnou omšou vo františkánskom kostole. Hlavným celebrantom a kazateľom bol kapucínsky biskup a biskup ordinariátu Pavol Šajgalík.
Rok svätého Františka uzatvára sériu jubilejných rokov, ktoré pripomínali 800 rokov od schválenia reguly, stigmatizácie svätca, vzniku Chválospevu stvorenia i jeho smrti. Ústredným mottom jubilea je výzva svätého Františka „Začnime odznova!“, ktorá má byť pozvaním k osobnému obráteniu, prehĺbeniu viery a obnoveniu vzťahov v duchu evanjelia.
Súčasťou otvorenia bola aj diskusia medzi troma predstavenými františkánskych reholí na Slovensku, ktorú moderoval zástupca šéfredaktora denníka Postoj Imrich Gazda.
Na Slovensku pôsobia františkáni, ich provinciálny minister je Juraj Andrej Mihály, potom sú tu kapucíni, na ich čele stojí Miroslav Kulich, a kustód minoritov je Martin Mária Kollár.
Zľava: Miroslav Kulich, Juraj Andrej Mihály, Imrich Gazda a Martin Mária Kollár. Foto: Postoj/Adam Rábara
Na začiatku debaty sa kňazi podelili s tým, ako sa dostali k františkánskej spiritualite.
Predstavený františkánov Juraj Andrej Mihály spoznal ešte počas totality školské sestry svätého Františka v rodnom Prešove a vďaka nim ho začala viac zaujímať františkánska spiritualita. Povolanie voľne dozrievalo, trvalo to možno aj päť rokov.
Provinciál kapucínov Miroslav Kulich si zasa s úsmevom zaspomínal na časy, keď miništroval v Dolnom Kubíne, kde sa ako miništranti modlili: „Pane daj, aby sa jeden z nás stal kňazom.“
„Ja som sa vtedy modlil: Pane daj, aby sa aspoň jeden z nich stal kňazom,“ hovorí so smiechom Kulich.
Priznáva, že zažil aj pekné vzťahy s dievčatami, až si raz po jednom rozchode uvedomil, že toto nie je cesta pre neho. Vnímal, že by mu spoločenstvo chýbalo, preto vedel, že diecézne kňazstvo nie je pre neho.
Rozmýšľal aj nad verbistami, dokonca vtedajšiemu provinciálovi poslal list so žiadosťou o vstup. No svoje rozhodnutie musel o rok odložiť.
„Jeden môj priateľ, s ktorým som zdieľal rozlišovanie, mi povedal, aby som šiel do Bratislavy ku kapucínom. Odvtedy som začal s kapucínmi a som šťastný, že som kapucín.“
Zaujímavú cestu k povolaniu zažil aj kustód minoritov Martin Mária Kollár, ktorý sa obrátil počas vysokej školy. Skúšal aj parapsychológiu, meditáciu a liečiteľstvo. Neskôr sa u saleziánov dostal ku knihe Kvietky svätého Františka. Potom si prečítal o ňom aj ďalšiu knihu a pochopil, že to je „jeho“ človek.
Miroslav Kulich. Foto: Postoj/Adam Rábara
Predstavení minoritov aj františkánov sa zhodujú, že na rehoľnom živote je najkrajší život v komunite, no zároveň aj najťažší. Miroslav Kulich súhlasí a dodáva, že pre neho je najkrajší aj evanjeliový prísľub, že keď všetko opustí, dostane stonásobne viac. „Dary, ktoré mi Boh dal cez ľudí, vzťahy, miesta, to je pre mňa najkrajšie.“
Reč bola aj o vzťahu svätého Františka a svätej Kláry, okolo ktorého panuje veľa mýtov, a aj o tom, kde sa vzal mýtus, že svätec bol „sprostáčik“.
Františkánsky brat Juraj Andrej Mihály vysvetľuje, že niekedy v 19. storočí sa začal František zobrazovať s kvietočkami a vtáčikmi. Hovorí, že František považoval celý vesmír za sesterstvo a bratstvo, lebo všetci sme vzišli z ruky Najvyššieho a všetko hovorí o Bohu. Pristupoval k stvoreniu v pokore a úcte.
„Aj keď ho Ján Pavol II. vyhlásil za patróna ekológie, bolo by dobré si uvedomiť, že za čias svätého Františka neboli ekologické problémy,“ ozrejmil Mihály.
Podľa Kulicha bol svätý František vnímaný ako divný chlap. „Romantizmus je spojený s dobou a má veľký vplyv. Každý z nás má túžbu v sebe zažiť niečo pekné a romantické,“ zamýšľa sa Kulich.
Dodáva, že keď vstupoval do rehole, aj on mal trocha romantické predstavy, že sa všetkého zbaví, bude nezávislý a od rána do večera bude slúžiť chorým a chudobným, no realita je iná. „Časom sme zistili, že sú tu aj iné veci a aj bratia, ktorí to vidia ináč.“
Aj ľudia, ktorí si svätca zamilovali, si ho chceli prispôsobiť, im to dávalo zmysel a chceli tak ukázať krásu Františkovho života.
Juraj Andrej Mihály v strede. Foto: Postoj/Adam Rábara
Pokiaľ ide o vzťah svätého Františka a svätej Kláry, Juraj Andrej Mihály pripomína, že kontext vtedajšej doby bol úplne iný a aj vzťahy medzi mužmi a ženami boli usmerňované inými spoločenskými pravidlami. V tom čase neexistovali ženské rehole, ktorých rehoľníčky by sa mohli voľne pohybovať po ulici. Preto sa František snažil Kláru v dobrom zmysle slova čím skôr zavrieť do kláštora.
„Vieme s určitosťou, že František bol vo vzťahu k ženám radikálny a aj zraniteľnejší, preto sa dosť striktne ženám vyhýbal. V raných životopisoch sa píše, že podľa tváre by spoznal len dve ženy, jedna z toho bola jeho matka. Stredoveká predstava o svätosti bola taká a to sa mu v tom čase aj pripisovalo, preto nám je dnes ťažké preniknúť do tohto vzťahu,“ hovorí.
„Klára chcela Františka vidieť často a on sa tomu vyhýbal. Určite bolo medzi nimi hlboké priateľské puto, ale ten vzťah nebol vždy proporčný. Môj osobný dojem je, že František to bral striktne a ani bratom nedovoľoval chodiť do kláštora mníšok, len tým, ktorí mali povolenie od pápeža, a aj on sám sa tomu vyhýbal. Na druhej strane chcel, aby sa bratia starali o materiálne potreby sestier.“
Miroslav Kulich dopĺňa, že si nedokáže predstaviť život bez normálnych vzťahov medzi mužmi a ženami. „Myslím, že to patrí k prirodzenosti človeka, rovnako aj náklonnosť muža k žene a naopak. Teraz ide o to, akým spôsobom.“ Podľa Kulicha môžeme fabulovať, ako to bolo medzi Klárou a Františkom, a interpretácia toho je ťažká.
Podľa neho na tom vzťahu vidno, že keď bol svätý František stigmatizovaný a chorý, utiahol sa do susedstva klarisiek, žil tam niekoľko mesiacov a tam zložil aj Pieseň brata Slnka.
Martin Mária Kollár dodáva, že keď František začal konať pokánie a uťahoval sa do ústrania, Klára mala 11 až 12 rokov, a tak treba brať predstavy o nejakom ich romantickom vzťahu s rezervou. František sa podľa neho obával vzťahu so ženami.
„V nepotvrdenej regule päť rokov pred smrťou napísal, aby sa bratia nerozprávali so ženami okrem duchovných rozhovorov, nech s nimi nejedia z jednej misy, nech s nimi necestujú, bratia nech sa neprizerajú kráse žien.“
Predstavený slovenských minoritov objasňuje, že František nevidel nič zlé na ženách, ale vedel, že bratov to dokáže stiahnuť, preto bol opatrný. „Vnímal, že všetko, čo má človek, vrátane vzťahov je Božím darom pre Boha, aby sme ho ešte viac velebili.“
Minorita tiež hovorí, že ho na Františkovom živote najviac fascinuje, ako sa dokázal ponárať do modlitby. Brat Martin Mária považuje za veľké tajomstvo aj svätcove stigmy. „Myslím si, že to bolo pre neho ťažké a náročné a veľa si preto vystál aj od spolubratov a okolia.“
Minorita Martin Mária Kollár vpravo. Foto: Postoj/Adam Rábara
Miroslav Kulich vníma stigmy ako znak spojenia s Bohom a nevie, prečo takto niekoho Boh obdarí. Podľa františkána Juraja Mihályho mal svätec stigmy skôr, ako boli viditeľné. „Vnútorné zjednotenie s ukrižovaným Kristom, ktorého František miloval, nastalo už predtým, ale stigmy sa stali toho viditeľným znakom.“
Po diskusii bola omša, ktorú celebroval kapucínsky biskup vojenského ordinariátu Pavol Šajgalík.
„Máme ďalšiu symboliku, jeden jubilejný rok si podáva ruku s druhým. Je to zaujímavé, lebo keď hovoríme o jubilejnom roku ako o čase milosti, máme to dvakrát naservírované,“ poukázal Šajgalík. Podľa ordinára asi žijeme dobu, keď to potrebujeme. „Potrebujeme si vyprosiť milosti, potrebujeme prosiť o to, aby sa Boh nad nami zmiloval.“
Biskup vyzdvihol, že „sám František chcel, aby sa Božie evanjelium hlásalo jednoducho, zrozumiteľne, tak, aby ho každý mohol pochopiť“.
Biskup Šajgalík pripomenul, že hlavní predstavení troch františkánskych reholí napísali list františkánskej rodine s podtitulom Duchovné dedičstvo jedného kresťana. „Potrebujeme kresťanov, ktorí budú plamienkom pre túto spoločnosť, budúce generácie, ktoré budú dobrými svedkami Božieho evanjelia.“
Vyzdvihol, že radikálna chudoba viedla Františka k nezávislosti, slobode, rozletu a rozvoju, na ktorý bol stvorený. Poukázal aj na Františkovu lásku k bratom. „Blahoslavený, kto miluje brata, keď je chorý a nemôže sa mu odmeniť,“ citoval svätca. „František namiesto novej ideológie či náboženskej strany prichádza s myšlienkou bratstva, ktoré nie je hierarchicky usporiadané.“
Jubilejný františkánsky rok potrvá do 10. januára budúceho roka. S tým súvisia aj mimoriadne odpustky, ktoré sú spojené s návštevou františkánskych chrámov. Najvýraznejšie podujatie tohto roka bude vystavenie ostatkov svätého Františka v Assisi. Stane sa tak prvýkrát v histórii. Pútnici si budú môcť relikvie svätca uctiť od 22. februára do 22. marca.
Očakávaný záujem pútnikov je obrovský – koncom roka 2025 bolo zaznamenaných viac ako 150-tisíc žiadostí o rezerváciu z celého sveta. Pútnici sa musia zaregistrovať prostredníctvom oficiálneho portálu, kde si vyberú konkrétny deň a hodinu návštevy.
Návštevníkov budú sprevádzať rehoľní bratia v malých skupinách s možnosťou reflexií a čítaní z františkánskych prameňov. Program a materiály budú dostupné v piatich svetových jazykoch.
Pavol Hudák / svetkrestanstva.postoj.sk