Dvaja verbisti zabehli maratón v Banskej Bystrici

V Banskej Bystrici sa v sobotu 5. júna uskutočnil jubilejný 10. ročník Banskobystrického maratónu. Ide o večerný formát s ôsmimi disciplínami. Podujatie sa začalo tými netradičnejšími, ako handbike, inline a kolobežky polmaratón (obe zaradené aj ako majstrovstvá Slovenska), ďalej štart na 7 kolesách, stefe beh, klasický polmaratón, polmaratón štafeta. Kráľovskou disciplínou zostal klasický maratón, ktorý bežali aj dvaja verbisti Marek Vaňuš a seminarista Lukáš Hanúsek. Páter Marek a brat Lukáš odpovedali pre Misijný magazín na niekoľko otázok.

Vrátili ste sa z Banskej Bystrice a priniesli ste si maratónovú odmenu. Čo to je?

Lukáš: Každý, kto dobehol do konca, dostal takúto medailu. Je to pamiatka pre každého, mám tu aj svoje číslo celkom pekné 717, takže každý bežec je odlíšený, dostane svoje číslo a vlastne s ním potom beží a musí si ho chrániť, aby ho nestratil.

P. Marek: To je taký kúsok skla, je to odmena za 3. miesto, ktoré sa mi podarilo obsadiť v kategórii nad 40 rokov.

Lukáš, ktoré miesto si obsadil ty?

Ja som bol vo svojej kategórii 14-ty, ale celkovo zo všetkých 26-ty.

Čo vás inšpirovalo, že ste sa rozhodli behať maratón?

P. Marek: Beh na dlhé vzdialenosti je vždy určitá výzva. Bol to Lukáš, ktorý ma tak podnietil, že „vyskúšajme to“, ešte sme nebehali maratón. Tak sme si povedali, že vyskúšame maratón a išli sme do Banskej Bystrice. Dĺžka behu je presne 42 km aj 195 m a je to vždy určitá výzva. Myslím, že z duchovného hľadiska tak isto. Každý život je taký beh na dlhé trate. Tak sme si chceli vyskúšať, ako je to v krátkom čase zabehnúť takú dlhšiu trať.

Bežali ste už niekedy takú dlhú trať? Čo tomu predchádzalo, ako dlho ste sa pripravovali na tento beh?

Začali sme možno už v januári pravidelnejšie behať, aspoň tak dva až trikrát za týždeň. Najdlhšiu vzdialenosť som pri tréningoch zabehol 28 km, takže v príprave som nedal tých 42 km. To som bežal až priamo na závode. Príprava bola spojená aj s takou psychohygienou. Človek je z pastorácie alebo školy taký usadený, a toto bolo také príjemné hobby. Mali sme z toho radosť.

Ako to prebiehalo počas maratónu v Banskej Bystrici? Prekvapilo vás niečo počas behu? Dostavila sa nejaká kríza a kedy?

P. Marek: Zo začiatku nás prekvapila prehánka, zbiehali sa búrkové mraky, tak sme si mysleli, že budeme mať aj búrku. Nejakých 5 km pršalo. Bežali sme po asfalte. Bolo to 6 okruhov po 7 km. Takže v podstate zo začiatku sa behalo dobre. To, čo sme behávali vopred, sme mali nacvičené a po tých 35 km prišla ešte taká dlhšia vzdialenosť, takže tam už človek cítil určitú únavu, aj tempo sa spomaľovalo.

Lukáš: Bolo príjemné, že ten okruh bol taký, že sme sa videli navzájom, takže sme si aj kývali s Marekom. Mal som takú nádej, že možno zrýchlim a dobehnem ho, ale on sa vzďaľoval stále viacej a viacej. Ale bolo príjemné, že sme sa mohli vidieť a povzbudzovať sa navzájom. Bola to príjemná atmosféra počas behu.

P. Marek: Ale nakoniec ma dobehol, lebo v cieli sme boli obidvaja.

Stretli ste tam aj nejakých známych, kňazov alebo rehoľníkov?

P. Marek: Nestretli sme, ale maratón je zaujímavý aj v tom, že keď sa beží na dlhšiu trať cez 3 hodiny, tak človek môže spoznať nových ľudí. A je to aj taká určitá nová forma pastorácie, že človek beží nejaký čas s určitým človekom, ktorého predtým vôbec nestretol. Prihovorí sa mu, lebo majú rovnaké tempo a nejaký čas idú spolu. A už môžete prehodiť slovo – dve, môže to byť určitý impulz vytvárať nové vzťahy.

Chystáte sa na nejakú ďalšiu akciu, ktorá je v blízkej budúcnosti?

Lukáš: Určite áno, v októbri sa beží beh Devín-Bratislava. Bol odložený, lebo sa beháva okolo Veľkej noci, ale teraz sa bude konať 24. októbra. Povzbudzujeme všetkých, ktorí by sa chceli pridať do nášho SVD tímu, aby sa prihlásili. Budeme radi, keď sa tam stretneme.

Martin Štefanec, SVD
Foto: Archív SVD

Publikované s láskavým dovolením redakcie časopisu Hlasy z domova a misií (7-8 / 2021).