Michal Žák, SDB: Fascinuje ma, ako veľmi je „saleziánstvo“ ovplyvňované kultúrnym pozadím našich krajín

Mladý salezián koadjútor Michal Žák z Bratislavy od septembra 2024 pôsobí vo formačnej komunite teologátu v Madride. V rozhovore s ním sa dozviete:

• Ako sa dostal na formáciu práve do Španielska?
• Ako prebieha jeho formačná skúsenosť?
• Čím je charakteristické prostredie saleziánov v Španielsku?
• V čom sa líšia a čo majú spoločné španielski a slovenskí saleziáni?

Michal, prosím, predstav sa našim čitateľom a popíš nám tvoju doterajšiu cesta saleziána.

Pozdravujem všetkých čitateľov saleziani.sk. Volám sa Michal Žák a momentálne som od svojich prvých rehoľných sľubov piatym rokom saleziánom dona Bosca – rehoľným bratom koadjútorom.

Od detstva som mal možnosť poznať saleziánov cez našu farnosť v Bratislave-Trnávke, kde som prijal sviatosť krstu a cez mládežnícke stredisko, kde som zakúšal svoje prvé skúsenosti saleziánskej výchovy, letných táborov a animátorskej služby.

Študoval som na bratislavskom cirkevnom Gymnázium Matky Alexie, kde pastoračnú službu vykonávali bratia kapucíni, ktorí ma veľa inšpirovali v živote modlitby i v práci s chlapčenskou mládežou. Neskôr som vyštudoval na Fakulte architektúry STU architektúru a urbanizmus a po maturitne grafiku vizuálnych komunikácií na Škole dizajnu.

Už od obdobia strednej školy som sa konfrontoval s vnútornou otázkou o rehoľnom živote, ktorá mi nedala spávať. Hoci som sa najprv bál, postupne som sa otvoril a vykročil na cestu rozlišovania povolania.

Počas obdobia vysokej školy mi pomohlo pravidelné duchovné sprevádzanie, pravidelný život modlitby a služba pre druhých. Obohacujúcim momentom bolo zažiť na dva týždne bývanie v saleziánskej komunite v Novej Dubnici, kde som mal možnosť vidieť život rehoľnej komunity zvnútra a pochopiť bližšie život saleziánov.

Väčšina ľudí má štatisticky prirodzene život saleziána dona Bosca spojený s obrazom saleziána kňaza, no práve v tomto období som si začal viac uvedomovať očarenie povolaním saleziána koadjútora. Postupne som začal saleziánsku formáciu cez rôzne etapy v saleziánskych formačných domoch na Slovensku a dnes jedna z tých etáp prebieha v Španielsku.

Ako si sa dostal na formáciu práve do Španielska, s ktorým má slovenské saleziánske prostredie zatiaľ minimálne skúsenosti?

Po dvoch rokoch pastoračnej praxe – tirocínia – ako vychovávateľ na chlapčenskom internáte pri SOŠ sv. Jozefa Robotníka v Žiline som mal pôvodne ísť študovať do formačného domu Casa Zatti pre rehoľných bratov koadjútorov v Barcelone. Sprevádzaný provinciálom donom Petrom Timkom som sa na to pripravoval už dva roky vopred. Najmä v lete 2023 jazykovým štúdiom v juhošpanielskej saleziánskej komunite v Cádize.

V januári 2024 nám však bolo cez predstavených z Ríma oznámené, že barcelonský formačný dom Casa Zatti nateraz nepokračuje. Moji slovenskí predstavení však začali kreatívne premýšľať, ako nadviazať na moju doterajšiu pastoračnú skúsenosť v typickom prostredí saleziánskych stredných odborných škôl a zároveň skúsiť prehĺbiť a nadviazať kontakty aj so španielskym prostredím. Cez postupné hľadanie a odporúčania padla voľba na Madrid. Mojím zázemím sa tak od septembra 2024 stala formačná komunita teologátu v Madrid – Atocha.

Som vďačný, že môžem žiť s mladými saleziánmi z mojej generácie z rôznych krajín sveta, ako Španielsko, Angola, Rovníková Guinea, Vietnam či Mexiko. Dva večery do týždňa som v jazykovej škole v centre mesta a doobedia trávim medzi žiakmi v triedach jednotlivých odborov na strednej odbornej škole Salesianos – Atocha.

Čoraz viac sú mi blízki učitelia, medzi ktorými nachádzam dobrých priateľov. Každý mesiac mám možnosť zorganizovať pre žiakov nejakú tematickú prednášku, napríklad o architektúre či o typografii na Slovensku, alebo ponúknuť svedectvo príbehu kresťanskej viery a povolania. Z času na čas si pripravujem aj tradičné formačné príhovory s názvom „buenos dias“ (ranný variant výchovného „slovka na dobrú noc“ dona Bosca). Cez prestávky neformálne trávim čas s učiteľským zborom a majstrami odborného výcviku.

Rozvinutím mojej formačnej skúsenosti je aj apoštolát v saleziánskom mládežníckom centre na severe od Madridu v dedine Soto del Real každý víkend. Súčasťou môjho pastoračného roka je tiež organizácia niekoľkodňových exkurzií a návštev ľudí z prostredia saleziánskej SOŠ sv. Jozefa Robotníka zo Žiliny, ktorí sa sem prichádzajú inšpirovať. Mal som možnosť taktiež zažiť dvojtýždňovú skúsenosť u saleziánov na strednej odbornej škole v Pamplone.

Čím je charakteristické prostredie saleziánov v Španielsku?

Saleziáni v Španielsku majú silnú históriu – až tak, že sú „trendsetteri“. V minulosti v prostredí stredných odborných škôl udávali tón aj vláde a zákonom v krajine a úprimne zobrali robotnícke prostredie za svoje miesto vzdelávacieho pôsobenia. Rozvinuli tak jednu z geniálnych pedagogických a apoštolských myšlienok dona Bosca.

Španielski saleziáni majú vysoko manažérsky skoordinované a zjednotené pastoračné aktivity a aj mládežnícke strediska kráčajú spoločne. To umožňuje mať prehľad a zjednodušuje prácu. Pozorovať tu intenzívne prenechávanie zodpovednosti na laických spolupracovníkov, ktorým je dávaná autonómia. Napriek už vysoko sekularizmom poznačenému výchovnému štýlu je však Panna Mária Pomocnica a svätý don Bosco stále akousi nehasnúcou fungujúcou „kľúčovou dierkou“ do sveta kresťanstva a katolíckej viery.

Španielsky saleziánsky svet má historicky bohatú skúsenosť s obrovským množstvom stredných odborných škôl a s pomerne veľkým percentom saleziánov rehoľných bratov koadjútorov vo svojich provinciách.

Súčasťou mojej formácie sú pravidelné formačné rozhovory so skúseným starým koadjútorom Antoniom Suescunom o téme rehoľného brata koadjútora a o skúsenosti stredných odborných škôl. Rád vyhľadávam ďalšie možnosti rozprávať sa aj s ďalšími saleziánmi koadjútormi. Občas sa cítim, ako niečo medzi investigatívnym novinárom a regionálom.

Mimoriadne boli pre mňa obohacujúce rozhovory s koadjútormi rôznych generácií a životných skúseností, ako napríklad s mladým Luisom Javierom Baracasom z Leónu, Jessom Garciom s 30-ročnou misijnou skúsenosťou vo východnej Ázii, Marianom Garridom, bývalým riaditeľom Atoche či s Nachom Pachem z Pamplony a s ďalšími.

Niekedy mi stačí len vidieť v teréne medzi ľuďmi živého brata koadjútora a je to obohacujúca motivácia a svedectvo, najmä v kontexte sekulárneho prostredia západnej Európy a intenzívneho redukovania saleziánskych španielskych provincií.

Osvedčenou skúsenosťou je práca a prítomnosť exallievov v saleziánskych prostrediach, ktorí sú výrazným percentom zastúpení v učiteľskom zbore na všetkých stredných odborných školách. Z charizmatického a manažérskeho hľadiska sa zdá, že to po celé generácie veľmi dobre funguje.

Keď máte učiteľa, ktorý sám ako žiak študoval na saleziánskej škole, tak mu nemusíte od začiatku vysvetľovať, kto je „don Bosco“ alebo, čo je to „preventívny systém“. Je to fascinujúce, ale ako externý pozorovateľ vidím už na prvý pohľad, z pohybu tela, tváre a reči, či je učiteľ exalliev alebo, či prišiel z externého odborného prostredia. Toto je výzva už teraz pracovať s našimi súčasnými žiakmi, a keď javia talent postupne im ponúkať možnosť do budúcna pracovať v našom školskom prostredí.

V čom sa líšia a čo majú spoločné španielski a slovenskí saleziáni?

V prvom rade máme spoločné to, že nikdy sme jedni druhých v histórii saleziánskej kongregácie nemali možnosť osobne a systematickejšie poznať. Fascinuje ma, ako veľmi je „saleziánstvo“ ovplyvňované kultúrnym pozadím našich vlastných krajín. Prvýkrát som si to výraznejšie uvedomil už pred rokmi na medzinárodnom stretnutí európskych noviciátov.

Ako saleziáni máme spoločné korene, spoločný symbolický svet – vzťah k Panne Márii Pomocnici, k donovi Boscovi, spoločný preventívny systém, je nám blízke spoluvytváranie rodinného prostredia v našich pracovných, učiteľských a animátorských skupinách a máme, samozrejme, aj spoločné pokušenia workoholizmu, aktivizmu či povrchnosti. Máme rovnakých predstavených v Ríme a najmä učenie sa vnímať Boží hlas a stretávať Krista cez mladých ľudí. Dnes máme spoločný sekularizovaný kontext našich adresátov a spolupracovníkov – čím sme si bližší, ako kedykoľvek predtým.

Saleziáni v Španielsku sú oproti Slovensku sekularizovanejší, sú sebavedomejší a čo s úžasom pozorujem, že mať 85 rokov neznamená, že ako salezián nemôžem pracovať a byť medzi ľuďmi. Fascinuje ma vitálnosť a energia starých saleziánov. Snáď to nebude prehnané, ale k slzám vie dojať pohľad na 90-ročných saleziánov, ako si hádžu o múr loptu s 10-ročným žiakmi na školskom dvore.

„Saleziáni v Španielsku“ nie je označenie len pre mužov rehoľníkov, saleziánov dona Bosca, ale pre široké hnutie osôb a zamestnancov. Priznám sa, že ako mladý človek a tichý pozorovateľ, ktorého úlohou tu nie je aktívne zasahovať do prostredia, v ktorom som, si kladiem pri všetkom otázku, nakoľko to prináša plody explicitného zjavovania Božej tváre súčasnému svetu a mladým ľuďom? Cítiť však, že medzi španielskymi saleziánmi sú zdravé sebakritické procesy a odvaha sa na veci pozrieť novými očami.

My saleziáni na Slovensku sme vyšli viac z „punkového“ a improvizovaného prostredia. Celých 40 rokov agresívneho prenasledovania komunizmu naučilo generácie (česko)slovenských saleziánov nemať štruktúry a byť kreatívni.

Starší španielski saleziáni ovplyvnení teológiou oslobodenia s úžasom a obdivom vedia počúvať, keď im opisujem štýl života saleziánov, ktorí za komunizmu pracovali v civilných zamestnaniach, bývali na bytoch a apoštolovali inkognito medzi mladými. Toto obdobie nám prinieslo veľa inšpirácií i ťažkostí a veľa povolaní a rast saleziánskej rodiny.

Silnou črtou slovenského saleziánskeho prostredia je pastoračná spolupráca a priateľstvá medzi saleziánmi a sestrami saleziánkami.

A samozrejme ticho a priebežne v sebe pozorujem, ako mi na diaľku rastie pozitívny vzťah k hodnotám slovenskej saleziánskej provincie a taktiež i k hodnotám vlastnej krajiny a ľudí v nej.

Michal Žák, SDB

Zdroj: saleziani.sk