Františkáni si pripomínajú 500 rokov od rozdelenia rádu
Františkánska rehoľa si pripomenula 500. výročie rozdelenia rádu. 29. mája roku 1517 promulgoval pápež Lev X. bulu Ite et vos, ktorou sa pokúsil usporiadať pomery v reholi sv. Františka. Bula si nárokovala stať sa „bulla unionis“ (bulou zjednotenia), vošla ale do histórie ako „bulla separationis“ (bula rozdelenia). Fakticky totiž rozdelila Františkovu rehoľu na dva navzájom nezávislé rády, observantov a konventuálov (minoritov).
Cirkev v roku 1517 stála na prahu protestantskej reformácie. Jej vnútorná kríza vrcholila na všetkých rovinách. Františkánsky rád so svojou charakteristickou vernosťou Apoštolskej stolici mohol byť dôležitým hráčom vtedajších dejín. Zmietal sa však vo veľkej kríze a vnútorných konfliktoch, ktoré ho oslabovali už takmer od počiatku jeho existencie. Medzi menšími bratmi neustále vznikali a zanikali reformné skupiny, ktoré vo vnútri súperili o svoj vplyv.
Rád sv. Františka bol teda zložený zo skupín, skupiniek, podskupiniek a protiskupiniek, ktoré zápasili o vplyv. Vzťahy medzi nimi boli napäté. Lev X. sa podujal zjednotiť všetkých pod autoritou jediného spoločného predstaveného. Keďže preferoval reformný smer, chcel, aby sa na čelo rádu postavil niekto z radov observantov a aby sa rehoľa nazývala Menší bratia regulárnej observancie. V bule Romanum Pontificem, ktorú v júli roku 1516 adresoval všetkým skupinám menších bratov, prikázal rehoľným predstaveným zúčastniť sa na generálnej kapitule v Ríme na jar roku 1517. Keďže vedel o nevôli kráčať jednotnou cestou, prípadnú neúčasť na tejto kapitule spojil s vopred vyneseným trestom exkomunikácie.
S rímskou kapitulou v roku 1517 sa spája vydanie pápežskej buly Ite et vos. Pápež v nej vyzval všetkých bratov zhromaždených na kapitule v Ríme k zrieknutiu sa privilégií, ktoré udelili menším bratom jeho predchodcovia. Celý rád sa mal podriadiť predstavenému z radov observantov. Konventuáli však toto riešenie vytrvalo odmietali. Nechceli sa vzdať svojho spôsobu života i doterajšieho vedúceho postavenia. Observanti zasa poukazovali na neprekonateľné rozdiely, ktoré im neumožňovali fungovať s konventuálmi pod jednou strechou. Bula nakoniec zjednotila len reformované spoločenstvá. Obe dominantné vetvy si vtedy zvolili vlastných generálnych predstavených.
Pápež vzal situáciu na vedomie a právne ju ošetril o niekoľko týždňov vydaním ďalšej buly s názvom Omnipotens Deus. Menší bratia konventuáli sa týmto dokumentom stali osobitným rehoľným rádom nezávislým od Menších bratov observantov. Vyjadruje v ňom zároveň vieru, že sa vzťahy upokoja a oba rády budú v budúcnosti pre celý svet požehnaním.
Tieto udalosti, žiaľ, nepriniesli požadované upokojenie situácie. Už niekoľko rokov po nich začali vznikať nové reformné vetvy. Tie permanentne vznikajú a zanikajú až podnes.
Päť storočí po zákroku pápeža Leva X. rád svätého Františka tvoria štyri základné vetvy: Menší bratia (OFM), Menší bratia konventuáli (OFM Conv.), Menší bratia kapucíni (OFM Cap.) a Menší bratia tretieho regulárneho rádu (TOR).
Súčasný pápež František počas svojej návštevy Assisi v roku 2013 vyjadril túžbu vidieť františkánsky rád opäť ako jednotné spoločenstvo. Ozvenou tejto výzvy bol vznik spoločnej pracovnej skupiny koordinujúcej aktivity vedúce k spoločnej františkánskej ceste. Prvým ovocím ich práce bude nová Františkánska univerzita v Ríme, ktorá má vzniknúť zjednotením vzdelávacích inštitúcií františkánskych spoločenstiev v meste Rím. Dvere tejto univerzity by sa mali prvýkrát otvoriť na začiatku školského roku 2018/2019.
História nás poučila, že rana, akou je pol tisícročia rozdelenia, sa nedá zahojiť jedným cirkevným dokumentom. Jednota františkánov sa dnes buduje na vzájomnom uznaní rozdielov, ktoré medzi nami vznikli. Po stáročia sme všetci kládli dôraz na jednotlivé prvky bohatej charizmy zanechanej naším zakladateľom a každá z rodín uchovala a umocnila dary, ktoré dnes môžeme všetci spoločne ponúknuť Cirkvi a celému svetu ako veľké dedičstvo františkánskej tradície.
Zdroj: minoriti.sk