Homília P. Luciána Buguckého pri 1150. výročí smrti sv. Cyrila

Prinášame homíliu pátra Luciána Boguckého z rehole minoritov, ktorú predniesol pri odpustovej slávnosti v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda v Ríme v nedeľu 10. februára. Slávnosť bola spojená s 1150. výročím smrti sv. Konštantína – Cyrila.

„Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“

Koľkokrát apoštol Pavol vo svojich 13 listoch prosí rodiacu sa Cirkev na rôznych miestach Rímskeho impéria o ducha jednoty, to neviem povedať, nemám to spočítané, ale je toho dosť. Jednota  veriacich je zárukou budovania „Kristovho tela“, je zárukou jeho rozvoja a napredovania, je zárukou evanjelizácie. Podstatou jednoty, ako hovorí sv. Pavol, je „jeden Pán, jedna viera, jeden krst.“ Je „jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.“

V Nitre v roku 1995 sv. Ján Pavol II.  povedal: „Všetkým veriacim kladiem na srdce: Buďte zjednotení! (…) Usilujte sa o to, aby ste tvorili jedinú rodinu v Kristovi, v ľudskej a kresťanskej spolupatričnosti.“

Jednota je dar, ale jednota je aj úloha. Úloha tak pre jednotlivcov, ako aj pre skupiny. Úloha pre rodiny, kresťanské spoločenstvá, farnosti, pracovné podniky, pre celý národ. „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja.“ (Mt 12,25).

Viditeľným symbolom jednoty slovenského národa je v prvom rade slovenský štátny znak. On reprezentuje túto krajinu, odzrkadľuje jej históriu a hodnoty, ktoré vyznáva. Tri kopce: Tatra, Matra a Fatra, zemepisne a historicky naznačujú hranice národa, hovoria o konkrétnych ľuďoch, ktorí v tejto geografickej šírke zápasili, zápasia a budú zápasiť o svoje živobytie, o svoj prospech, o svoje šťastie a v prvom ráde, dúfajme, o jednotu. Čím by boli tieto tri kopce bez kríža, ktorý sa nielen nad nimi vypína, ale ich aj spája? Na internetovej stránke Úradu vlády Slovenskej republiky si môžeme prečítať: „Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku kresťanstvu a zároveň k tradícii sv. Cyrila a Metoda, ktorí sem v období Veľkej Moravy (9. storočie) priniesli kresťanstvo.“

Kríž postavený na vrchu Kalvárie sa zapísal natrvalo do dejín ľudstva, a tým aj do dejín Slovenska. Nedá sa pochopiť história národa žijúceho okolo Karpát bez pochopenia tajomstvá kríža. Nedá sa pochopiť zmysel kríža bez obety Ježiša Krista. Nemôžeme sa pozerať len na kopce a nevšímať si kríž. Nemôžeme zápasiť o blaho ľudu, ktorý tieto kopce symbolizujú a vynechať z celého tohto procesu Ježiša Krista. Také niečo, to by bolo rozvracaním jednoty národa, jednoty Kristovho tela, ktorého je Slovensko súčasťou ako jeden z prvých slovanských národov. Nie je to až tak dávno, kedy niektorí Slováci chceli odstrániť z kopcov kríž. S jeho odstránením, zmizli aj „kopce“, ostal len jeden kopec, jediný Kriváň s ohníkom.

Pani Emília Hrabovec v knihe, ktorá vznikla pri príležitosti 50. výročia tohto miesta, píše, že keď Československá republika „zo štátneho znaku odstránila slovenský dvojkríž a jej centralistický politicko-ideologický aparát vyvíjal nesmierne úsilie, aby zlikvidoval vedomie kresťanskej a národnej dimenzie slovenských dejín“, vtedy 14. septembra 1963, počas audiencie pre slovenských pútnikov, sv. Pavol VI. urobil dojímavé gesto, požehnal a pobozkal slovenskú zástavu. Týmto spôsobom, ako spomínajú svedkovia tejto udalosti, Kristov námestník vzal pod ochranu slovenský národ. Gorazd Zvonický takto vyjadril svoje hlboké dojate týmto pápežovým gestom: „Beda nám, ak sa ten Bozk zašantročí“. Ako tu nespomenúť tri bozky sv. Jána Pavla II. dané slovenskej zemi: „Beda nám, ak sa tieto bozky zašantročia“.

Beda nám, keď nebudeme budovať jednotu medzi nami, jednotu založenú na viere v jedného Pána a na jednom krste, ako zdôrazňuje apoštol Pavol.  „Milujte ukrižovaného Krista: on nech je vašou silou, nech je nezlomnou silou vašej nádeje!“, vyzýval nás pred rokmi v Nitre Ján Pavol II.

Sestry a bratia, tohto roku si pripomíname 1150 rokov od smrti sv. Cyrila – Konštantína. Keď som tak  rozmýšľal nad jeho životom, zistil som, že sa dožil 43 rokov. Približne keď mal 36 rokov, prišiel na Veľkú Moravu. Medzi našimi predkami pobudol okolo štyri až päť rokov. Keď sa to tak zoberie, nebolo ich až tak veľa. A predsa, jeho dielo i dielo jeho brata je neoceniteľné, živé a neustále napĺňajúce. Prečo? Pretože misia Solúnskych bratov bola naplnená duchom jednoty, jednoty bratskej, jednoty s tými, ktorí ju tvorili, jednoty s tými, ku ktorým boli poslaní a v prvom ráde jednoty s Bohom.

V dnešnom Evanjeliu Ježiš hovorí: „choďte“, „učte“, „ja som s vami“. Posiela po dvoch. Keď sa Cyril uťahuje do kláštora, tak nie preto, aby svojho brata nechal samého, chcel ho sprevádzať svojou modlitbou. Nebolo mu to dané tu na zemi, kvôli predčasnej smrti, ale určite to robil z neba.

Aj nás dnes Pán povoláva, aby sme zjednotení v bratskej láske prinášali Slovensku a svetu dar jednoty. Je krásne, že sa dnes tu môžeme stretnúť všetci, čo sa hlásime k územiu vyznačenému Božou prozreteľnosťou tromi kopcami. Toto naše liturgické slávenie nemôže byť len „chválením slávnych mužov, našich otcov“, ale má byť aj modlitbou o dar jednoty medzi nami. Dnešný svet je bohatý na výnimočných jednotlivcov, ale chudobný na výnimočné spoločenstvá. Je potrebné, aby sme nielen dnes ďakovali za 43 rokov života sv. Cyrila, ale aj prosili nášho Pána, aby nik z nás nebol ako osamotený Kriváň s ohníkom, ale bol súčasťou pohoria, pohoria, ktorých spája „jeden, Pán, jedna viera a jeden krst“.

Amen.

*

Páter Lucián Bogucki OFM Conv. pochádza z Poľska, z obce Piwniczna neďaleko slovenských hraníc pri Mníšku nad Popradom. Pôsobí v Ríme ako rektor Kolégia penitenciárov pri Bazilike sv. Petra a špirituál Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda. V minulosti bol predstaveným minoritov na Slovensku.

Foto: Jozef Bartkovjak SJ
Zdroj: Vatican News