Ježišov úsmev

Príbeh o Zachejovi je vložený tesne pred Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema, keď on sám vystúpi na strom kríža. Má viaceré spoločné rysy s úvodnou časťou Lukášovho evanjelia: intenzívnu túžbu vidieť, náhlenie sa a spoločnú radosť z Božej návštevy, ktoré v dnešnom príbehu nachádzame dvojnásobne. Zacheja totiž Ježiš navštevuje dvakrát: raz, keď bol ešte na strome, a raz v jeho dome. Pričom návšteva v treťom evanjeliu smeruje k trvalému spoločenstvu s Ježišom. A on chce, doslova musí doň vstúpiť už dnes.

Už od začiatku tretieho evanjelia chcú mnohí vidieť Ježiša, chcú ho vidieť tak naozaj. Rovnako najmä tými pravovernými opovrhovaný mýtnik Zachej. Evanjelista sa postaral ešte o jednu súvislosť: pred Jerichom Ježiš uzdravuje slepca, ktorý túži vidieť fyzicky, a na druhom konci mesta uzdravuje duchovný zrak mýtnika, ktorý chce vidieť jeho samého. Tento ešte väčší zázrak vyprovokovala Zachejova túžba, čiže jeho emócie, ktoré, zdá sa, Ježišovi nikdy nie sú ľahostajné. A pre Zacheja boli rozhodujúce.

Ani my nevidíme vždy dobre a nosíme v sebe dvojakosť: chceme vidieť Ježiša a zároveň sa pred ním i pred sebou ukrývame. Ježiš však nachádza aj v skrýšach nášho srdca zdravé city a s úsmevom, ktorý je v tomto príbehu ťažko si odmyslieť, volá i nás na svetlo bez toho, aby nás ponížil. Ponúka sa nám ako náš ozajstný domov. Už nás raz veľkolepo navštívil povolaním a my sme, ako mýtnici tohto sveta, s radosťou rozdali všetko. Ba, podobne ako Zachej, ešte viac ako sme mali, aby sme mohli s pokojom srdca odísť s ním naveky hodovať. Radujme sa zo svojej spásy v každé dnes!

Dagmar Kráľová, FMA