Lectio Divina V.: Božie slovo – oblačný a ohnivý stĺp pri každodennom putovaní
V spolupráci s vydavateľstvom Misionár sme sa rozhodli publikovať na webe Zasvätený život texty pripravené sestrou Helenou Dudovou z Rehole Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristky), ktoré boli zverejnené v Roku Božieho Slova v časopise Misionár. Liturgické obdobia či mesiace v roku nebudú síce sedieť, no texty cielene nechávame v pôvodine, keďže na seba príspevky nadväzujú.
V tomto veľkonočnom období sa na nás hojne vylieva nádej, nový život a radosť, čo vyviera z tajomstva Ježišovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Ako spievame vo veľkonočnom kánone: „Víťazstvo nad smrťou oslavujeme, i zrušenie predpeklia. Nový večný život začína. Radostne ospevujem Dobrodincu, jediného požehnaného, Boha našich otcov osláveného.“
„Hrob je miesto, odkiaľ ten, kto doň vstúpi, viac nevychádza. Ježiš z neho však vyšiel pre nás, vstal z mŕtvych pre nás, aby priniesol život tam, kde bola smrť, aby začal nové dejiny na mieste, ktoré už zavalili kameňom. On, ktorý odvalil balvan od vstupu do hrobu, môže odsunúť skaly, ktoré zapečaťujú srdce. (…) Nezavaľujme nádej skalou. Môžeme a musíme dúfať, pretože Boh je verný. (…) Jeho svetlo osvietilo temnotu hrobu: dnes chce dosiahnuť aj tie najtemnejšie kúty života. (…) Temnota a smrť nemajú posledné slovo. Odvahu, s Bohom nič nie je stratené!“ (pápež František).
Nádej, ktorú nám dáva Boh, je nová a živá. Nie ako tá ľudská, ktorá môže s pribúdajúcimi ťažkosťami časom vyprchať. Ako hovorí pápež František: „Nie je iba optimizmom, nie je akýmsi tľapnutím po pleci či príležitostným povzbudením s chvíľkovým úsmevom. Nie! Je to nebeský dar, ktorý sme si nemohli získať sami.“ Táto nádej nám „vkladá do srdca istotu, že Boh vie všetko obrátiť na dobré, pretože dokonca aj z hrobu dáva vychádzať životu“.
Potrebujeme sa naučiť čerpať z tejto nádeje a nového života do novej skutočnosti, ktorú prežívame už pár týždňov. Opatrenia, spojené s pandémiou, nás v istom zmysle „vykoľajili“ z bežného rytmu života, ktorý nám udávali naše povinnosti, problémy či starosti. V súvislosti s celou touto situáciou si kladieme rôzne otázky, určite ich veľa adresujeme aj Bohu. Môžeme mať pocit, že Boh „stratil plány nášho života i sveta“, alebo na niečo v tom všetkom zabudol, prípadne stratil kontrolu nad situáciou a na „pevný disk jeho počítača“ sa dostal nejaký vírus COVID-19, ktorý radikálne zmenil smerovanie našich životov, politiky, ekonomiky, sveta… A zdá sa, akoby uviedol do chaosu a neporiadku to, na čo sme boli zvyknutí.
Boh je však Bohom života, z ktorého vyžaruje poriadok a harmónia. Nie je ani pôvodcom utrpenia, smrti a strachu, lebo je milovníkom života a miluje človeka. Na stránkach Biblie čítame, že je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6) a nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil (porov. Ez 33, 11), pričom „mzdou hriechu je smrť a Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi“ (Rim 6, 23). Zahlcuje nás množstvo informácií, nie vždy vierohodných proroctiev, slov o celej situácii, a predsa nám to neprináša nádej, pokoj, ale priam to prehlbuje strach a obavy. Ocitli sme sa akoby na púšti – tej vonkajšej a možno i tej vnútornej, v našej najhlbšej hĺbke srdca. Malý princ však hovorí: „Púšť je krásna, lebo niekde ukrýva studňu.“ Boh je presne tým, čím studňa pre púšť. Tam, kde je on – Prameň života – tam sa púšť premieňa na oázy života, radosti a pokoja. Takto môže zmeniť náš život, zaviaty púštnym pieskom sveta, strachu a neistoty.
Na toto putovanie aj aktuálnou „púšťou“ a na učenie sa čerpať, dýchať z veľkonočných tajomstiev nám Boh dáva svoje Slovo. Ak má byť pre nás prameňom života a svetla, tak potom stretávanie sa s ním by malo byť centrom nášho dňa, malo by udávať rytmus nášmu dňu, malo by nás učiť vnímať udalosti v ich podstate a hĺbke. Božie slovo nás naučí rozlišovať. Nepodliehať strachu a beznádeji. Vieme, čo hovorí svet, tlač, bulvár, odborníci… Avšak potrebujeme sa naučiť vnímať a počuť, čo hovorí o tejto situácii Boh. Božie čítanie Slova – lectio divina – nás práve učí takémuto „chodeniu“ s Bohom, hýbaniu sa v jeho milujúcej prítomnosti, spoločnosti i načúvaniu. Aké je totiž naše počúvanie Slova, náš dôverný vzťah s ním, také je aj naše rozlišovanie. Naše rozhodnutia vlastne odzrkadľujú to, aké je naše rozlišovanie. A náš život je taký, aké sú naše rozhodnutia. Oprime sa teda o Slovo a nechajme sa ním viesť. „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch…“ (Ž 119, 105). Boh je živý a verný! Vedie nás tak, ako viedol Izraelitov z Egypta do zasľúbenej zeme. Chce byť pre nás tým sprievodcom aj ochrancom, ako sa o tom píše v Ex 13, 21 – 22: „Pán išiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zas v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať. A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň, ani ohnivý stĺp v noci spred ľudu.“ Určite to pre Izraelitov nebolo ľahké obdobie, ale zároveň to bol čas poznávania Boha aj seba, prehlbovania vzťahu s ním, obracania svojho srdca k nemu, predovšetkým ale čas veľkých zázrakov, ktoré Boh konal počas ich putovania. Takým verným spoločníkom nám chce byť Boh i teraz…Pekne to vyjadrila blahoslavená Mária Celesta vo svojej Autobiografii: „Akým veľkým požehnaním je pre vernú dušu tvoja spoločnosť! Čoho by sa mala báť, keď má také šťastie na tomto svete? Keby sme mali živú vieru vo svojich pozemských aj duchovných potrebách, nestrácali by sme odvahu ani v trápeniach tohto biedneho života. Sama som sa presvedčila, že Pán je silným štítom proti všetkým mojim nepriateľom. On je jediný osloboditeľ a obranca pred akýmkoľvek zlom, je všetkým dobrom pre dušu, ktorá v neho s dôverou dúfa. On je môj Otec, aj moja Matka, jediné bytie a môj život.“
Helena Dudová, OSsR
Časopis Misionár 05/2020
Foto: Unsplash / Grant Durr
Predchádzajúce príspevky nájdete TU.