Lectio divina VI.: Kráčanie cestami Božieho Ducha
V spolupráci s vydavateľstvom Misionár sme sa rozhodli publikovať na webe Zasvätený život texty pripravené sestrou Helenou Dudovou z Rehole Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristky), ktoré boli zverejnené v Roku Božieho Slova v časopise Misionár. Liturgické obdobia či mesiace v roku nebudú síce sedieť, no texty cielene nechávame v pôvodine, keďže na seba príspevky nadväzujú.
Lectio divina nás učí stretávať sa so Slovom, modliť sa ho a prijať ho do svojho života. Nie je iba jednou zo „zbožných praktík“, ktoré nám ponúka Cirkev. Ide o niečo viac – je to rozhodnutie, štýl života, prameň každej spirituality, základ kresťanskej cesty. Je to učenie sa neustálemu otváraniu na pôsobenie Božieho Ducha a jeho vedenie, kráčanie jeho cestami. Nie je to niečo strnulé, schematicky „zaškatuľkované“ do metód či postupov, o ktorých si pre lepšie pochopenie a vnímanie cesty píšeme i my na týchto stránkach.
V lectio divina rytmus našej duchovnej cesty neurčujú jej etapy (lectio, meditatio, oratio, contemplatio), ale Svätý Duch, ktorý pred nami otvára hĺbku, bohatstvo Slova a naše srdce v tej etape života, kde sa aktuálne nachádzame. V našom čítaní Božieho slova totiž nevyhnutne potrebujeme jeho pomoc, aby nás previedol cez „múr“ litery a oživil dané Slovo pre nás i v nás. Svätý Hieronym nás učí: „Otvárať Knihu Slova a čítať ju znamená napnúť plachty, nechať sa unášať vetrom Svätého Ducha, pričom nevieme, kam sa doplavíme.“ Toto je naozaj dôležitá výzva na začiatku nášho čítania Božieho slova. Otvoriť sa a nechať sa viesť Duchom… „On pozná hĺbku Božieho slova. Ak nám Duch nezjaví hĺbku zmyslu, ukrytého v Slove, automaticky sa zastavujeme na prahu poznania, doslovne na prahu: alebo povrch textu rozdrví on sám ako sa drví skala, alebo budeme odkázaní na to, že zostaneme vonku ako pred zatvorenou bránou paláca. Preto je tak dôležitý tento dar Ducha, ktorý, samozrejme, predpokladá veľkú disponovanosť na prijatie zo strany toho, komu je udeľovaný.“ (I. Gargano). Aj svätý Augustín v úžase volal: „Zázračná je hĺbka tvojho Písma. Jeho povrch sa páči nám, maličkým, ale potom aká hĺbka, Bože môj, zázračná hĺbka…“
Pri čítaní Božieho slova musíme mať popri otvorenej stránke Biblie vždy otvorenú i „aktuálnu stránku“ knihy nášho života. Inak nám hrozí nebezpečenstvo, že Slovo, ktoré nám dáva Boh, budeme interpretovať podľa vlastných schém zmýšľania, cez vlastné „filtre“, pričom sa môžeme neustále „krútiť“ vo svojom svete, okolo seba a nenechať Božie slovo „čítať“ náš život, vnímať ho z Božej perspektívy. Boh nás ale chce naučiť čítať náš život jeho, teda božským spôsobom, nielen tým ľudským. Nechce, aby sme zostali len pri lectio humana, ale aby sme došli k lectio divina.
Veľmi dôležitý je preto postoj nášho srdca hneď v prvej etape – v lectio. Od nášho postoja srdca učeníka, viery, lásky, očakávania a túžby po načúvaní Slovu záleží veľmi veľa. Všetkým nám totiž hrozí (prípadne ho v sebe už máme, viac či menej rozpoznaný) syndróm zákonníka a farizeja. Ako berieme text do rúk? S postojom: „Tento príbeh poznám. Už som ho čítal. Viem, čo mi tým chce Pán Boh povedať… čo chce Boh povedať niekomu inému…“? Môžeme poznať exegézu (odborný výklad) textu, porovnať si preklady, mať prečítané komentáre rôznych odborníkov, čo môže byť veľmi nápomocné, predsa však môžeme ostať akoby „von“ zo Slova a nenechať prehovoriť samotného Boha v našom srdci. So Slovom totiž nemôžeme mať len „technický, študijný“ vzťah, ak chceme, aby premieňalo, formovalo náš život.
Živé Slovo (Hebr 4, 12) potrebuje živého človeka. Túži s nami vstúpiť do vzťahu. Boh nepozerá na množstvo vedomostí, ktoré máme o ňom, o Biblii, ale pozerá na našu túžbu po ňom, predovšetkým však na lásku, ktorá je základným „stavebným materiálom“ budovania tohto vzťahu. Potrebuje srdečný, vrúcny, otvorený a dôverný vzťah. Lebo v Slove na nás čaká Boh…
Slovo v sebe ukrýva obrovský potenciál života a lásky, pretože Boh je láska a život. Mahátmá Gándhí, ktorý kresťanom nebol, raz povedal: „Vám kresťanom je zverený text, ktorý obsahuje toľko dynamitu, že by mohol vyhodiť do vzduchu celú civilizáciu, podrobiť si svet a priniesť pokoj planéte, zmietanej vojnou.“ Pápež František v úvode k zvláštnemu vydaniu Biblie pre mladých napísal: „Máte teda v rukách niečo božské: knihu ako oheň, knihu, cez ktorú sa prihovára Boh.“
„Každé Slovo je stále nové, vedie k novým bohatstvám života, stále ma obnovuje. Je potrebné sa len odovzdať jeho pôsobeniu. Dovoliť, aby jeho Slovo vládlo nad mojím životom tak, ako je to od prvých veršov Biblie. Vždy, keď s vierou čítam Božie slovo, môžem okúsiť, ako ma Boží Duch vedie k úplnej pravde o mne: oddeľuje vo mne svetlo od temnoty. Harmonizuje moje vnútro a vracia mu súlad. Ale nielen to. Jeho Slovo stále ,skrášľuje‘ môj život. Spôsobuje, že môj život je krásny a učí ma hľadieť na seba tak, ako na mňa hľadí Boh. Vďaka nemu sa opäť vraciam do svojho vnútra, aby som si oddýchol v ňom a znova objavil, že som stvorený na jeho obraz a podobu. Túži, aby som (…) prežil hlbokú jednotu s ním. To sa môže stať vždy, keď s vierou otváram Sväté písmo. Stretnem v ňom Svätého Ducha. V Slove na mňa čaká so svojou inšpiráciou. Ako hovorí Origenes: ,Ten, kto číta Sväté písmo, musí byť naplnený Duchom Svätým, pretože len vtedy ho môže pochopiť.‘ Je to nezvyčajná skúsenosť, lebo on stále dáva nový život.“ (o. K. Wons).
Postoj učeníka, alebo – ako by to povedala naša zakladateľka Mária Celesta – „byť dolinou pri úpätí vrchu“ sa prejavuje v našom postoji načúvania: „Pane, ty hľadáš tých, čo by ťa počúvali.“ (M. C. Crostarosa). Ako hovorí pápež František: „K nasledovaniu Ježiša nestačí veľké snaženie – potrebné je každodenne počúvať jeho volanie. Len on, ktorý nás pozná a neskonale miluje, nám dá zájsť na hlbinu v mori života. (…) potrebujeme jeho Slovo: počúvať uprostred tých tisícok každodenných slov to jediné Slovo, ktoré nám nehovorí o veciach, ale hovorí nám o živote. (…) dajme v našom vnútri miesto Božiemu Slovu! (…) Objavíme, že Boh je blízko, že osvetľuje naše temnoty a že s láskou privádza náš život na hlbinu.“
Aj v tomto mesiaci tak s dôverou natiahnime plachty loďky nášho života, našej cesty kráčania s Božím slovom a dovoľme Svätému Duchu vanúť do nich. Dovoľme mu priviesť nás k novým pobrežiam, prístavom či miestam v nás, kde sa s nami chce stretnúť Boh so svojou uzdravujúcou, oslobodzujúcou láskou.
Helena Dudová, OSsR
Časopis Misionár 06/2020
Foto: Tomáš Kuník
Predchádzajúce príspevky nájdete TU.