O spovedi. Také malé desatoro na obdobie epidémie. Alebo desať podmienok zmierenia sa s Bohom v mimoriadnom čase.
Ak nemáš ťažké hriechy, neusiluj sa ísť na spoveď. Seď doma a raduj sa z posväcujúcej milosti.
Ak si pred Veľkou nocou vždy chodil na spoveď, odlož to na neskôr. Cirkevné prikázanie hovorí, že sa treba vyspovedať aspoň raz v roku, nie práve pred Veľkou nocou, a treba sa spovedať vtedy, keď má človek ťažké hriechy.
Ak si si robil deväť prvých piatkov a ešte si si ich nedokončil, nerob paniku. Boh pozná tvoju túžbu, dovolí ti prežiť, ešte neraz si ich s pokojným srdcom urobíš.
Ak si v karanténe alebo sa panicky bojíš ísť do kostola z obavy pred nakazením, vzbuď si dokonalú ľútosť. Svoje hriechy úprimne oľutuj. Vyspovedáš sa, keď pominie ohrozenie.
Ak sa bojíš trochu menej, ale nedôveruješ spovedi v spovednici, dohodni sa s kňazom telefonicky alebo e-mailom na individuálnej spovedi na inom mieste.
Ak máš stáleho spovedníka, ale musel by si za ním cestovať, tak choď na spoveď ku kňazovi, ktorý ti je najbližšie.
Spovedaj sa krátko a konkrétne. Na rozhovory ešte bude čas. Teraz je najdôležitejšie rozhrešenie.
Choď na spoveď čo najskôr, Každým dňom bude pribúdať nakazených, viac ľudí bude v karanténe, vrátane kňazov. Zatvoria ďalšie kostoly aj fary. Môže sa stať, že spoveď bude vzácnejšia ako pohonné hmoty na čerpacej stanici.
Usiluj sa nehrešiť, aby si za pár dní znovu nemusel hľadať spovedníka, lebo to bude čoraz viac nedostatkový tovar.
Ak máš ťažké hriechy a ešte sa aj raduješ, že teraz môžeš pokojne ďalej hrešiť vyhovárajúc sa, že nemôžeš ináč, lebo spoveďou vystavuješ ohrozeniu nákazy seba či iných, tak sa modli, aby si sa stihol obrátiť pred smrťou.