Misionárka v Severnom Kivu: Nevieme, čo bude zajtra
Humanitárni pracovníci boli z provincie Severné Kivu v Konžskej demokratickej republike už dávno evakuovaní, rehoľné sestry tu však zostávajú, pretože ich ľudia potrebujú. „Odídeme len s tými, o ktorých sa staráme“, hovorí sestra Agnieszka Gugała. Poľská misionárka pôsobí práve tam, kde už takmer tri desaťročia prebieha jedna z najkrvavejších vojen v Afrike.
Sestra Agnieszka z Kongregácie sestier od anjelov prišla do Afriky pred 20 rokmi. Spomína, že svoje misionárske povolanie vnímala už na strednej škole. Po zložení večných sľubov dostala povolenie odísť do Afriky. Najprv šla do Rwandy, neskôr do Konžskej demokratickej republiky. Desať rokov vedie nemocnicu a centrum výživy pre deti v dedine Ntamugenga. Misionárka vtipkuje, že je „mužskou rukou domu“: jej náplň práce siaha od nákupu vodovodného kohútika, mydla a liekov, platenia personálu, opravy strechy a zháňania hrncov a matracov pre utečencov až po riskantné výlety do Gomy, jediného mesta v regióne, kde môže zohnať potrebné lieky, potraviny a mlieko pre deti, ktoré prišli o matky. Počas týchto výprav musí prejsť niekoľkými kontrolnými stanovišťami, ktoré sú v rukách povstalcov. Takmer na každom z nich musí vyjednávať, aby mohla prejsť vpred.
Krvavé nerasty
Roky práce sestry Agnieszky v Severnom Kivu sú poznačené po sebe nasledujúcimi konfliktami, ktoré síce slabnú, no nikdy sa nekončia. „Pokiaľ budú deti svedkami zločinov a budú musieť prerušiť štúdium, v tejto krajine nebude mier “, povedala misionárka, ktorej leží na srdci budúcnosť najmenších detí. Región je destabilizovaný viac ako sto rôznymi skupinami, ktoré sa snažia získať kontrolu nad ložiskami kobaltu, koltánu a nióbu potrebných na výrobu mobilných telefónov. Sú cennejšie ako zlato a diamanty, ktoré povstalci tiež drancujú. Najviac trpí civilné obyvateľstvo, ktoré nevidí ani len omrvinky tohto bohatstva, ktoré ukrýva ich krajina. Ľudia sú nútení opustiť svoje domovy a polia kvôli násiliu. V Kongu je viac ako 5,6 milióna vnútorne vysídlených osôb.
Mierová misia OSN, ktorej udržiavanie za jeden rok prevyšuje národný príjem celého Konga, nie je schopná situáciu zmeniť. Misionári nezasahujú do politiky, ale snažia sa riešiť vážnu humanitárnu krízu, ktorá ničí Severné Kivu. „Každý deň ľudia umierajú od hladu a v dôsledku najbežnejších chorôb. Naša prítomnosť dodáva ľuďom odvahu a garantuje ich bezpečnosť. Nazývajú nás ‚naše sestry‘, čo znamená, že sme im veľmi blízke“, hovorí sestra Agnieszka.
Rehoľníčka, krehká svojím fyzickým vzhľadom, je v podmienkach vojny záchytným bodom pre tisíce ľudí v núdzi. Odvážne ju podporujú dve sestry z Rwandy a Konga. „Žijeme len vďaka Božej prozreteľnosti, okolo nášho kláštora padali bomby, pár metrov od seba a boli by sme zahynuli. Prinášali nám zranených, steny boli červené od krvi“, hovorí o jednom zo stretov v regióne.
„Do misie prichádzali ďalší utečenci a nemocnica, ktorú viedli rehoľníčky, praskala vo švíkoch v snahe prijať 5 000 pacientov vrátane mnohých zranených. V súčasnosti sa front vzdialil od misie, ale situácia je stále veľmi nepokojná.“
Článok si môžete dočítať TU.
Beata Zajączkowska – Vatican News
Foto: canva