Mníška – tvor neznámy

Vôbec sa nečudujem niektorým ľuďom, ktorí keď stretnú rehoľnú sestru, nevedia čo s ňou. Ako ju osloviť, o čom s ňou hovoriť. Však asi len sväté reči. Čo iné. Mníška je tvor neznámy pre mnohých. V duchu sa im ani nečudujem, veď nie sme „bežný komunikačný druh“.

Niektorí nemajú problém ani náhodou. Batman, mníška, jeptiška a keď sa pritrafí ešte niečo tvrdšie a ak je človek je unavený,  ľahko ho to hodí do melanchólie.

Aj opačne sa vyskytne. Bolo to už dávnejšie, ale  hocikedy sa z toho uchechtnem. Idúc po ulici, už ani presne neviem aké to bolo mesto, míňala som dve copaté postavičky, ktoré niesli tašky na chrbte, džavotali a úsmev mali od ucha po ucho. Nie som drobček, nedalo sa, aby si ma nevšimli. Keď sa nám stretli oči, žmurkla som na nich. Zdalo sa mi, že sa im oči rozšírili na XXL a len čo ma minuli, začula som šepot jednej z nich: „Pánbožka!“ Pre ne som nebola ufo. Zapriečinkovali ma. No čo vám poviem, hocikedy si v sebe overujem, či som v ňom naozaj naplno  J.

Eva Rušínová