Moslimský obraz Matky ustavičnej pomoci u redemptoristov

V čase, keď pápež Pius IX. zveril starobylú ikonu Matky ustavičnej pomoci redemptoristom (1866), moslimskí tkáči pracovali na jej obraze v americkej továrni v Kermane v juhovýchodnom Iráne.

„Je zaujímavé, že pred viac ako 100 rokmi si ľudia inej kultúry ctili našu Matku ustavičnej pomoci a vytvorili jej obraz, ako najlepšie vedeli,“ vysvetľuje zanietený zberateľ tkaných umeleckých diel, ktorý si želá ostať v anonymite. Priniesol tento vzácny poklad ukázať redemptoristom provincie Denver, keď spoznal na obálke jedného z májových vydaní novín Denver Catholic Matku ustavičnej pomoci.
Islam uctieva Máriu ako ženu božsky ustanovenú, aby panensky porodila Ježiša a ctí si ju nad všetky iné ženy. V Koráne je spomenutá 34 krát a je po nej pomenovaná celá jedna kapitola. Tento obraz je o to vzácnejší, že moslimovia nezobrazujú náboženské postavy.
Moslimský vplyv je na obraze evidentný. „Namiesto anjelov tkáči zakomponovali záhradu so stromami, vtákmi a kvetmi, ktorá je zobrazením moslimského raja alebo posmrtného života,“ vysvetľuje zberateľ. „Rozhodne ide o byzantské zobrazenie, charakteristické veľmi výraznými očami. Farby sú úchvatné, najmä červené pozadie, na ktoré použili farbivo z rastliny, ktorá sa pestuje v tej oblasti Stredného Východu.“
Zlatá sandálka, ktorá padá malému Ježišovi z nohy, sa všeobecne vysvetľuje ako symbol jeho božskosti a jeho pokory, že na seba zobral našu ľudskú prirodzenosť. Zberateľ ale ponúka iný pohľad. „Ako malý chlapec sa Ježiš hral na poli. Pozrel hore na nebo a videl obraz seba samého na kríži. Natoľko ho to vydesilo, že rýchlo utekal k svojej matke a skočil jej do náručia, pričom mu spadla sandálka,“ hovorí. „Všimnite si, že Ježiš sa ešte stále pozerá na výjav na nebi, ale Máriin pohľad smeruje inam. Boh nedovolil, aby Mária videla ukrižovanie.“
Ako zberateľ orientálnych koberčekov, ktorý sa už 15 rokov špecializuje na arménske a perzské obrazové koberčeky, považuje za veľké šťastie, že vlastní tento obraz. Našiel ho v predajni koberčekov v Oaklande, ktorá funguje už od dvadsiatych rokov 20. storočia. „Majiteľ uchovával obraz v trezore a neukazoval ho nikomu, kto sa mu nepozdával,“ hovorí. Mal som šťastie, že sa mi ho podarilo prehovoriť, aby mi ho predal. Doslova som ho uprosil.“ Naozaj šťastie.

Kristine Stremel
Zdroj: http://www.cssrredemptoristi.com;www.cssr.sk