Nástupca dona Bosca nechcel vidieť budovy, ale stretnúť sa s bratmi a mladými

Hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime ukončil v utorok 8. novembra dopoludnia svoju päťdňovú návštevu Slovenska. Sprevádzali ho slovenský provinciál don Jozef Ižold a provinciálny radca don Pavol Grach, ktorý mal na starosti organizáciu návštevy.

Slovenský provinciál don Ižold vnímal, že nástupcovi dona Bosca veľmi leží na srdci každý jeden človek. „Videl som jeho osobný kontakt – reč srdca.“ Pre dona Artimeho to bola 51. krajina v poradí, ktorú ako hlavný predstavený navštívil. „Mňa ako provinciála zaujímalo, čo nám ako bratom povie, ako nás usmerní z celkového pohľadu na saleziánsku kongregáciu. Vidí nás s veľkou vyváženosťou, svetlé stránky aj tienisté. Ale pozerá do budúcnosti s veľkou nádejou. Bol veľmi konkrétny, pomenoval veci, dal jasné usmernenia. Povzbudzoval nás, aby sme s pokojom, s odvahou išli ďalej.“

Don Pavol Grach, člen provinciálnej rady, strávil po boku hlavného predstaveného celých päť dní a na ňom boli aj niektoré rozhodnutia, keď bolo treba program mierne upravovať podľa okolností: „Zbadal som na ňom niečo nové. Aj predchádzajúci predstavení mali taký srdečný vzťah, ale uňho je to akoby charizma stretnúť človeka, dotknúť sa človeka. Ja, ktorý som mu prekladal stretnutia s ľuďmi, ktorých pozdravoval, som bol niekedy viac dojatý ako oni. Tú srdečnosť a láskavosť, čo mal voči ľuďom, voči mladým, tú mal takisto aj voči spolubratom. To bolo niečo také pekné, čo sa, myslím, dotklo všetkých, celej provincie,“ opísal po skončení návštevy don Pavol Grach.

Samotný hlavný predstavený na záver svojej návštevy v krátkom interview pre Don Bosco Media vyjadril aj svoj sen pre Slovenskú provinciu saleziánov: „Povedal som to viac ráz. Môj sen pre vás ako pre saleziánsku provinciu, ako pre saleziánsku rodinu tu na Slovensku, ako pre rehoľnú rodinu, ktorá nosí v srdci Ježiša a mladých, je, aby ste žili veľké spoločenstvo, veľkú jednotu medzi sebou, nehovorím uniformitu, hovorím naozaj jednotu a spoločenstvo. A moje veľké želanie je vidieť celú našu saleziánsku rodinu, vidieť mojich spolubratov saleziánov ako šťastných zasvätených ľudí. Aby sa toto šťastie mohlo preniesť do každodenného života. Môj sen, moje želanie je predovšetkým optimizmus a veľká nádej. Lebo verím, že nádej prežívaná vo viere je skutočne ovocím Ducha a pochádza od Boha. Všetko ostatné sú naše výtvory, naše programy, ale neprinášajú žiadne silné a trvalé ovocie. Toto by bol môj sen pre vás. Naozaj som presvedčený, že v provincii je táto schopnosť. Keď sa pozerám na mládežnícke hnutie, keď sa pozerám na hnutie rodín, keď vidím realitu tejto saleziánskej rodiny, ktorá má peknú čerstvosť, niet tu inej možnosti, než nádej. Nesmieme dovoliť, aby naše myšlienky, spôsob uvažovania o budúcnosti a lamentovanie nad tým, aká bola minulosť, blokovali budúcnosť plnú nádeje.“

Napokon aj don Artime zhrnul svoju návštevu niekoľkými slovami: „Bola to naozaj návšteva, ktorá bola veľmi ľudská, lebo bola usporiadaná. Mali sme chvíle modlitby, stíšenia, stretnutia, osobného pozdravenia sa so saleziánmi a s celou saleziánskou rodinou a s mladými. Vraciam sa do Ríma s veľkým pokojom a zároveň s veľkou radosťou.“

Zdroj: saleziani.sk

-fc-