Nové zakladania a nové formy zasväteného života

(Nuove fondazioni e nuove forme di vita consacrata)

V dňoch 9. – 11. 12. 2021 som sa zúčastnila v Ríme  plenárneho zasadania „našej“ kongregácie (CIVCSVA), ktorej som členkou od roku 2019. Zasadnutie bolo viackrát plánované i zrušené pre pandemické opatrenia. V tomto dátume sa to teda podarilo. Hlavnou témou stretnutia boli dávno avizované nové zakladania a nové formy zasväteného života (Kan. 605 KKP). „Nové zakladania“ – Nuove Fondazioni – znamená založenie nových inštitútov zasväteného života, ktoré spĺňajú podmienky definované Kánonickým právom. „Nové formy“ zasväteného života sú také formy, ktoré vznikli v posledných desaťročiach a ktoré sa v niečom (napr. sľubmi či inými posvätnými zväzkami) podobajú tým, ktoré sú už právne uznané, ale nesú v sebe aj novosť spolunažívania (napr. miešané komunity mužov a žien, zasvätených i nezasvätených, zasvätených členov rodín, zasvätených klerikov spolu s inými osobami, ktoré sú zasvätené alebo nie…). Je náročné takéto nové spôsoby vtesnať do už existujúcich a schválených foriem zasväteného života (rehoľný život, zasvätené panny, eremiti, sekulárne inštitúty, spoločnosti apoštolského života), o ktorých hovorí Kódex kánonického práva, a preto je ich štúdium veľmi dôležité. Kongregácia sa venuje tomuto štúdiu už viac ako 20 rokov. Spomeniem niektoré problémy, ktoré vyvstávajú z komunikácie so skupinami osôb žiadajúcich o cirkevné schválenie. Je to napríklad problém spôsobu zachovávania evanjeliových rád, autority i vedenia v takýchto inštitútoch, uzavretosť voči svetu, autoreferenčnosť zakladateľa, čo môže viesť k zneužívaniu svedomia či oklieštenej formácii…

Napriek všetkým problémom, ktoré tieto situácie prinášajú, môžeme v Cirkvi badať rozkvet nových foriem zasväteného života. Znamená to, že Evanjelium stále fascinuje mužov a ženy a vyzýva ich radikálnejšie prežívať svoj krst. Môže to byť aj fenomén potreby blízkosti. Moderný kresťan hľadá blízkosť a nechce sa uspokojiť s duchovnou prázdnotou či akousi spirituálnou únavou existujúcich spoločenstiev. Rovnako možno nájsť v dôvodoch, prečo vzniká nová forma, túžbu po novom svedectve a ohlasovaní kerygmy, hlbšie prežívanie sľubov, ich kristocentrický charakter, ktorý odmieta sekularizmus i prílišný aktivizmus zasvätených….

Keďže Kongregácia má skúsenosti s rozoznávaním týchto káuz i kritériá na ich hodnotenie, je potrebné, aby pastieri (biskupi) založenie nového inštitútu konzultovali s Kongregáciou, hoci majú právo na jeho založenie vo svojom teritóriu. Veľakrát sa totiž stáva, že charizmatický zakladateľ presvedčí biskupa, aby schválil novú komunitu. Po čase sa zistia vážne nedostatky, komunita sa rozpadne alebo je bremenom pre svojich členov, alebo zaväzuje celé roky členov sľubmi bez toho, aby táto forma života mala budúcnosť. Kongregácia cíti zodpovednosť pomáhať a predchádzať takýmto javom, preto sa hlbšie zaoberá touto problematikou.

Duch Svätý vedie Cirkev v jednotlivcoch i v celku. Preto je dobré, aby charizmy neboli uhášané, ale v rámci Cirkvi našli svoje miesto i podporu. Kongregácia chce ponúknuť biskupom aj novovznikajúcim spoločenstvám oporu v rozlišovaní a v následnom prijatí formy zasväteného života.

Úlohou plenárneho zasadania bola spoločná reflexia k téme s konkrétnymi odporúčaniami pre Kongregáciu, ako pomôcť Božiemu ľudu v tejto oblasti. Prítomných bolo 32 členov Plenárneho zasadnutia a 7 členov sa pripojilo online. Téma bola rozdelená na tri časti – rozlišovanie, sprevádzanie a potvrdenie (uznanie) (discernere – accompagnare – approvare). Tému predstavil P. Leonello Leidi, CP, vedúci pracovník z Kongregácie. Jej prehĺbeniu pomohli traja prednášajúci: Mons. Paolo Martinelli, OFM, P. Germán Arana, SJ, P. Luigi Sabbarese, CS (prednášky možno nájsť na stránke Kongregácie). Počas dvoch dní sme pracovali trikrát v jazykových skupinách. V závere stretnutia Plenárne zasadanie vyjadrilo svoje odporúčania. Týkali sa týchto oblastí:

• Zlepšiť komunikáciu medzi jednotlivými inštitúciami Svätej stolice k danej téme (zasvätený život, klérus, rodina, kultúra, východné cirkvi…), lebo všetky môžu svojím spôsobom participovať na zakladaní nových inštitútov či nových foriem zasväteného života.
• Prehĺbiť komunikáciu medzi biskupmi a Kongregáciou pre zasvätený život (CIVCSVA), aby sa vzájomne informovali a pomáhali si pri rozlišovaní, sprevádzaní a potvrdzovaní nových spoločenstiev.

Konkrétne odporúčania sa týkali

• skvalitnenia formácie v spoločenstvách, ktoré smerujú k novým inštitútom zasväteného života (ľudská formácia, hlboký duchovný život, kristocentrizmus prijímaných záväzkov, jednota a cítenie s Cirkvou, otvorenosť pre svet, jeho konkrétna misia…);
• osoby zakladateľa, jeho osobnostnej zrelosti, svätosti života (pokora, hĺbka duchovného života…), jednoty s Cirkvou, otvorenosti voči svetu, schopnosti viesť a nechať rásť členov v slobode Božích detí.

Súčasťou stretnutia bolo aj vzácne prijatie Svätým Otcom. V Klementínskej sále sme mohli okúsiť jeho príslovečnú spontánnosť a srdečnosť. Príhovor bol výzvou a usmernením nielen pre prítomných, ale i pre všetkých zasvätených. Ďakujme Bohu za tohto vzácneho pápeža, ktorý veľmi dobre rozumie úskaliam i východiskám zasväteného života.

Verím, že odporúčania a závery tohto stretnutia prinesú ovocie hlavne v miestnych cirkvách, kde otcovia biskupi otvoria cestu novým vanutiam Ducha Svätého a v spolupráci so Svätou stolicou budú rozlišovať, sprevádzať a potvrdzovať smerovanie nových spoločenstiev.

Oľga Križová, Sekulárny inštitút Dobrovoľníčok dona Bosca
Ilustračné foto: Františka Čačková, OSF

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 01/2022.