O kom to je?

Jedným z najznámejších starozákonných príbehov je príbeh o Dávidovom hriechu s Betsabe a odstránení jej manžela Uriáša. Vtedy príde za Dávidom prorok Nátan a rozpráva mu podobenstvo o boháčovi, ktorý mal množstvo oviec, a chudákovi, ktorý mal len jedinú milovanú ovečku, o ktorú ho obral onen boháč. Dávid sa nechal vtiahnuť do deja príbehu. Ozval sa v ňom zmysel pre spravodlivosť a v zápale rozhorčenia odsúdil dotyčného boháča ako syna smrti. Vtom ho Nátan prudko schladí: „Ty si ten človek!“

Dávid nevedomky odsúdil sám seba. V podobnej situácii sú aj náboženskí vodcovia Izraela, keď im Ježiš rozpráva podobenstvo o zlých vinohradníkoch. Náboženskí vodcovia sa nechajú vtiahnuť do rozprávaného príbehu, veď nejeden z nich mal vinicu, na ktorej výnos sa tešil každý rok, a keďže to boli zväčša ľudia veľmi zaneprázdnení, nemali čas starať sa o svoje vinice osobne a prenajímali ich. Dokázali sa teda do podobenstva dobre vcítiť. Keď ich Ježiš zaskočí otázkou, čo bude so zlými vinohradníkmi po príchode majiteľa vinice, bez váhania odpovedajú: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným.“ Vo svojej odpovedi nevedomky odsúdili sami seba, podobne ako kedysi Dávid…

Až v závere rozpravy im došlo, že podobenstvo je o nich… Na rozdiel od Dávida, ktorý sa kajal, oni však urobia všetko pre to, aby sa podobenstvo o zlých vinohradníkoch doslova naplnilo na nich, keď Ježiša zavrhnú a vydajú na smrť. Ježiš je však uholným kameňom nového stvorenia.

Možno si myslíme, že podobenstvo o zlých vinohradníkoch sa netýka nás, ale náboženských vodcov Ježišových čias, a ľahko ich odsúdime, že svoj záujem hľadali väčšmi než Božiu vôľu. No neodsudzujeme tým nevedomky aj sami seba?

Patrik Vnučko