Pápež František prijal členov Konfederácie benediktínov pri jej výročí

Približne 400 mníchov a mníšok na čele s ich opátom prímasom Gregorym Polanom prijal dňa 19. apríla v Klementínskej sále Apoštolského paláca pápež František na osobitnej audiencii pri príležitosti 125. výročia založenia Konfederácie benediktínov.

„Chcel by som vyjadriť svoju hlbokú úctu a vďaku za dôležitý prínos pre život Cirkvi, o ktorý sa za takmer 1500 rokov benediktíni zaslúžili v každej časti sveta. Vzdávame vďaky Bohu za túto inšpiráciu, pretože to benediktínov z celého sveta priviedlo k tomu, aby hlbšie prežívali ducha jednoty s Petrovým stolcom, ako aj vzájomne medzi nimi,“ povedal pápež v príhovore.

Svätý Otec spomenul tiež benediktínsky štýl života charakterizovaný modlitbou, prácou a štúdiom, meditáciou nad Božím slovom pri lectio divina a láskou k liturgii, pričom povedal: „Vaša láska k liturgii ako základnému dielu Boha v mníšskom živote, je nevyhnutná predovšetkým pre vás samotných, dovoľujúc vám zotrvať v živej prítomnosti Pána. Je tiež vzácna pre celú Cirkev, ktorá z nej v priebehu storočí mala osoh ako z pramenitej vody, ktorá zavlažuje a zúrodňuje, podporujúc na úrovni osobnej či na úrovni spoločenstva, schopnosť prežívať stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom“.

Pápež František v duchu svojej novej apoštolskej exhortácie Gaudete et exsultate zdôraznil aj nevyhnutnosť rozlišovania: „Svätý Benedikt bol – ako ho nazýva svätý Gregor Veľký – žiarivou hviezdou v jeho dobe poznačenej hlbokou krízou hodnôt a inštitúcií, pretože vedel rozlišovať medzi tým, čo je v duchovnom živote nevyhnutné a druhoradé, kladúc pevne do centra Pána. Kiež by ste aj vy, jeho deti v tomto našom čase, mohli praktizovať rozlišovanie, aby ste rozpoznali to, čo pochádza od Ducha Svätého a čo pochádza od ducha sveta či ducha diabla. Rozlišovanie, ktoré «si nevyžaduje len dobrú schopnosť rozmýšľať a zdravý rozum, [ale ktoré] je aj darom, o ktorý treba prosiť Ducha Svätého, pretože bez múdrosti rozlišovania nemôžeme urobiť nič; bez múdrosti rozlišovania sa môžeme ľahko premeniť na bábky vydané napospas momentálnym sklonom» (porov. Apošt. exhort. Gaudete et exsultate, 166-167).

Ďalšou charakteristikou benediktínov je ich pohostinnosť. Ich kláštory sú dnes podľa Svätého Otca akýmisi oázami na znovuobjavenie Boha, stratenej harmónie a poriadku života: „V tejto dobe, v ktorej sú ľudia tak zaneprázdnení, že nemajú potrebný čas na počúvanie Božieho hlasu, vaše kláštory sa stávajú akoby oázami mužov a žien každého veku, pôvodu, kultúry a náboženstva, kde môžu objaviť krásu ticha a znovu nájsť seba samých, v harmónii so stvorenstvom, dovoľujúc Bohu, aby znovu nastolil správny poriadok v ich životoch.“

Pápež František benediktínskym mníchom a mníškam zároveň poďakoval za ich úsilie v oblasti ekumenizmu a medzináboženského dialógu, ako aj za ich službu na poli vzdelávania.

Konfederáciu benediktínov založil v roku 1893 pápež Lev XIII., aby sa tak vytvorila bližšia spolupráca medzi jednotlivými kongregáciami, ktoré zoskupovali autonómne opátstva a prioráty. Sídlom opáta prímasa, ktorý je na čele konfederácie, je opátstvo sv. Anzelma v Ríme, ktoré je centrom benediktínskych štúdií.

Zdroj: RV

-msk-