„Zasvätený život je vždy dialógom s realitou“, zdôraznil Svätý Otec pri príležitosti 50. ročníka Týždňa rehoľného života v rámci Španielska. Vo videoposolstve adresovanom jeho účastníkom sa zameral na tohtoročnú tému, ktorá si všíma v rehoľnom živote jeho univerzálny rozmer a zakusovanie hraničných situácií.
V pondelok 17. mája sa začalo v Španielsku slávenie Národného týždňa pre inštitúty zasväteného života. Podujatie pred 50 rokmi inicioval dnes 82-ročný kardinál Aquilino Bocos Merino, vtedajší predstavený kongregácie klaretínov (Misijná kongregácia synov Máriinho Nepoškvrneného Srdca). Pápež František vo videoposolstve k otvoreniu slávenia tohto týždňa ocenil dlhoročnú angažovanosť španielskeho kardinála v tomto diele. K téme zvolenej pre tento rok uviedol:
„V zasvätenom živote chápeme veci kráčajúc, ako vždy. Chápanie sa deje zasvätením sa každý deň. Pochopenie nastáva v dialógu s realitou. Keď zasvätený život stratí túto dimenziu dialógu s realitou a reflexie o tom, čo sa deje, začína sa stávať neplodným. Pýtam sa sám seba na sterilnosť niektorých inštitútov zasväteného života; keď hľadáme príčinu, vo všeobecnosti je v nedostatku dialógu a zaangažovania sa v realite. Nedopusťte, aby to nastalo.
Zasvätený život je vždy dialógom s realitou. Niekto by povedal: ´áno, teraz je táto forma moderná´… Nie! Pomyslime na svätú Teréziu. Sv. Terézia videla realitu a urobila rozhodnutie pre reformu, a napredovala. Potom sa behom cesty vyskytli pokušenia premeniť tú reformu na uzavretie sa, a vždy tu sú. Ale reforma je vždy kráčaním, je kráčaním v kontakte s realitou a s horizontom vo svetle zakladajúcej charizmy.“
Svätý Otec ocenil, že každoročné stretnutia zasvätených v rámci Týždňa zasväteného života im „pomohli zbavovať sa strachu“. Ďalej upozornil rehoľné inštitúty na nebezpečenstvo orientovania sa na nejakú ideológiu, čím by stratili svoju identitu a charizmu:
„A tiež je smutné vidieť ako niektoré inštitúty pri hľadaní určitej istoty, aby mohli mať veci pod kontrolou, upadli do ideológií ktorejkoľvek tendencie, ľavičiarskej, pravičiarskej, stredovej, akejkoľvek. Keď sa nejaký inštitút preformuje od charizmy do ideológie, stráca svoju identitu, stratí svoju plodnosť.
Udržať živou zakladajúcu charizmu znamená udržiavať ju v kráčaní a v raste, v dialógu s tým, čo nám Duch prichádza povedať v dejinách, v istých časoch a miestach, v rôznych obdobiach, v rôznych situáciách. Predpokladá to rozlišovanie a predpokladá to modlitbu. Základová charizma sa nedá udržať bez apoštolskej odvahy, čiže bez kráčania, bez rozlišovania a bez modlitby.
A toto je to, o čo sa budete snažiť v tomto týždni. Nie je to stretnúť sa, aby ste si zahrali na gitare a vraveli si ´aký krásny je zasvätený život´. Ale áno, zahrajte si občas na gitare, pretože spievanie osoží, urobí nám to dobre, tak ako hovorí sv. Augustín: „Spievaj a kráčaj“. Je to osožné. Ale stretávate sa preto, aby ste sa spoločne snažili nestratiť sa vo formalizmoch, v ideológiách, v strachoch, v dialógoch so sebou samými a nie s Duchom Svätým.“
V závere videoposolstva pápež František povzbudil zasvätené ženy a mužov k odvahe prekonať strach i svoje limity:
„Nemajte strach z limitov! Nebojte sa hraníc! Nemajte strach z periférií! Pretože tam k vám prehovorí Duch Svätý! Postavte sa ´na dostrel´ Duchu Svätému. A tieto týždne vám istotne pomôžu byť mu ´na dostrel´.“
Zdroj: RV, mh, jb
Foto: Milan Šnapko