Pápež so seminaristami a rektormi
Svätý Otec František sa 12. mája napoludnie stretol v Aule Pavla VI. s rektormi a študentmi Pápežských kolégií a konviktov so sídlom v Ríme.
Seminarista Tomáš z Číny, študent z rímskeho Kolégia Urbanianum, prosil Svätého Otca o radu, ako urobiť z komunity miesto ľudského rastu a dozrievania v kňazskej láske. Pápež František mu dal takúto odpoveď:
„Raz jeden starý latinskoamerický biskup povedal: ‚Oveľa lepší je aj ten najhorší seminár, ako byť bez seminára.‘ Keď sa niekto pripravuje na kňazstvo sám, bez komunity, toto neprináša dobro. Život v seminári, teda život v komunite, je veľmi dôležitý. Je to veľmi dôležité, pretože tam sa delíme s bratmi, ktorí kráčajú smerom ku kňazstvu. Sú tam aj problémy, zápasy: mocenské, názorové, dokonca skryté boje, a objavia sa aj tie spomedzi hlavných hriechov: závisť, žiarlivosť… Ale sú tam aj dobré veci: priateľstvo, výmena nápadov, a to je dôležitou súčasťou spoločenského života. Komunitný život nie je raj, je to prinajmenšom očistec. [smiech, potlesk] Jeden svätý jezuita hovorieval, že najväčším pokáním bol pre neho komunitný život. Je to tak? (…)
Som presvedčený, že musíme pokročiť v komunitnom živote. Je zopár vecí, ktoré nám v tom veľmi môžu pomôcť. Nikdy neohovárať druhých. Nikdy! Ak mám niečo proti niekomu, alebo mám iný názor, tak z tváre do tváre! Ale my klerici sme v pokušení nehovoriť priamo, byť diplomatickí, to jeklerikálny jazyk, nie? Ale to nám škodí. Škodí nám to! [potlesk] Klebety sú v komunite ako mor. Je potrebné hovoriť do očí, a to vždy. A ak nemáš odvahu hovoriť otvorene, povedz to predstavenému alebo spirituálovi, aby ti pomohol. Ale nechodievaj z izby do izby a neohováraj svojich spoločníkov. Hovorí sa, že ženy klebetia, ale aj muži, je to tak? Aj my dosť klebetíme, všakže? A to ničí komunitu.
Potom ďalšia vec je počúvať, počúvať rôzne názory a diskutovať o nich, ale správne, hľadajúc pravdu, hľadajúc jednotu. To pomáha komunite. Kedysi, keď som bol študentom filozofie, šiel som za mojím duchovným otcom – bol to filozof, metafyzik, ale dobrý duchovný otec – prišiel som za ním s problémom, ktorý som mal: hneval som sa na jedného. Z toho a toho dôvodu, pre toto a tamto… Povedal som duchovnému otcovi všetko, čo som mal v mojom vnútri. On sa ma iba opýtal: ‚Modlil si sa za neho?‘ Nič viac. A ja som povedal: ‚Nie.‘ A on zostal ticho. Skončili sme, povedal potom. [smiech, potlesk]
Modlite sa, modlite sa za všetkých členov komunity, ale predovšetkým sa modlime za tých, s ktorými máme problémy, alebo za tých, ktorých nemáme radi, pretože nemať rád človeka je niekedy prirodzená vec, inštinktívna. Ale modlite sa, a Pán sa postará o zvyšok. Ale vždy sa treba modliť. Modlitba spoločenstva. (…) Uisťujem vás, že ak budete robiť tieto dve veci, komunita bude napredovať, bude sa v nej žiť dobre. Takže, tieto dve malé veci: neohovárať ostatných a modliť sa za tých, s ktorými mám problémy. Môžem povedať viac, ale myslím, že to je dosť.“
Zdroj: http://sk.radiovaticana.va, -jk-