Pápež vyslovil vďaku klaretiánom za ich pomoc zasvätenému životu
Pápež František sa v pondelok 7. novembra vo Vatikáne stretol s komunitou Inštitútu teológie zasväteného života Claretianum, inšpirovaného poslaním sv. Antona Mária Klareta. Pri príležitosti 50. výročia jeho založenia a v čase, keď Cirkev znovu objavuje svoje synodálne povolanie, pápež František povzbudil k uskutočňovaniu voľby v prospech chudobných, k solidarite, k realizácii bratstva bez hraníc i k misii charakterizovanej neustálym vychádzaním.
Vo svojom príhovore Svätý Otec vyzdvihol blízkosť a pomoc, ktorú klaretiáni poskytujú komunitám zasväteného života prostredníctvom duchovného sprevádzania, doktrinálnej osvety a predovšetkým prostredníctvom právneho poradenstva. Osobitne spomenul niektoré osobnosti, ako napríklad kardinálov Arcadia Maríu Larraonu a Artura Taberu i duchovného otca Jesusa Torresquella, ktorí dali významný príspevok Dikastériu pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.
Pápež menoval aj podobný klaretiánsky inštitút v Madride, ich Centrá vyšších štúdií vo filipínskej Manile, indickom Bangalúre, v kolumbijskej Bogote a nigérijskej Abudži: sú to štruktúry, ktoré, ako poznamenal, „plodne slúžia chápaniu a rozvoju teológie zasväteného života“. Jeho poďakovanie smerovalo aj k mnohým iniciatívam, ktoré klaretiáni podporujú v rôznych regiónoch sveta: od Mexika po Poľsko, od Anglicka po Indonéziu. Zároveň dodal, že práca klaretiánov mu veľmi pomohla v živote formátora mladých seminaristov.
„Vaša pomoc zasväteným mužom a ženám je svedectvom, prv než intelektuálnou pomocou, je vyznaním, že Ježiš je Pán. Prvou službou vašich teologických inštitútov musí byť, aby sa ponúkali ako domy prijatia, chvály a vďaky; ako miesta, kde sa zdieľajú charizmy a rastie túžba žiť ducha blahoslavenstiev a eschatologickej reči. Musí sa v nich prejavovať spoločenstvo a podporovať voľba v prospech chudobných a solidarita, bratstvo bez hraníc a misia v neustálom vychádzaní. S touto dispozíciou bude dar zasväteného života a jeho poslanie v Cirkvi a vo svete viac inšpirovať k tomu, aby bol docenený.“
Pápež František sa vrátil k zásadnej téme: „Dnes sa zasvätený život nesmie nechať odradiť nedostatkom povolaní či starnutím“. Na margo toho spontánne dodal: „Bolo by to pokušenie. Čo však máme robiť? To je výzva“. Svätý Otec v zápätí nadviazal na text príhovoru: „Tí, ktorí sa nechajú strhnúť pesimizmom, odkladajú vieru bokom. Avšak nás podporuje Pán dejín a pozýva nás k vernosti a plodnosti“. Treba dôverovať Duchu Svätému.
„Čím viac pristupujeme k rehoľnému životu prostredníctvom Božieho slova a cez príbeh a tvorivosť zakladateľov, tým viac sme schopní prežívať budúcnosť s nádejou. Rehoľný život možno pochopiť len na základe toho, čo Duch koná v každom z povolaných osôb. Sú ľudia, ktorí sa príliš sústreďujú na vonkajšok (štruktúry, aktivity…) a strácajú zo zreteľa tú prekypujúcu milosť, ktorá je v ľuďoch a v komunitách. Nech je vám preto vzdialený duch porazenectva, duch pesimizmu: to nie je kresťanské. Nie je to kresťanské. Pán nedovolí, aby ľudu chýbala jeho blízkosť, a urobí to tým či oným spôsobom, no dôležitý je On“.
S odvolaním sa na apoštolskú konštitúciu Veritatis gaudium pápež František vyzval hľadať vždy nové cesty pre službu Pánovi, bez strachu, stále viac pestovať Boží štýl – blízkosť, súcit a nežnosť – a nikdy sa neunaviť ísť smelo na hranice, aj tie v oblasti myslenia. Zdôraznil tiež dôležitosť štúdia:
„Zanedbávanie teológie, reflexie, štúdia, vied, ochudobňuje apoštolát a podporuje povrchnosť a ľahkovážnosť v misii (porov. Vita consecrata, 98). Ďakujem vám za to, že aj naďalej pomáhate mnohým ľuďom zostať pozornými, za to, že sa naďalej staráte o kvalitu štúdia a výskumu. Problémy našej doby si vyžadujú nové analýzy a nové syntézy“.
Zdroj: Vatican News, zk
Ilustračné foto: Markéta Zelenková / Člověk a Víra