Páter Michal Zamkovský píše nielen o knihe V tvojom náručí, ale hlavne o svedectve života sestry Jany

Pred niekoľkými dňami sme dostali do redakcie mail od pátra Michala Zamkovského, kde píše: „V prílohe posielam článok, či odporúčanie knihy „V Tvojom náručí“ od S. Jany Lapšanskej. Prečítal som ju dvakrát a je skutočne veľmi dobrá, zvlášť pre rehoľné sestry, ale aj pre nás mužov. Zachytáva dobu, ťažkosti, ale hlavne nesie zápal lásky k Ježišovi. Jana žije rehoľný život ako krásnu charizmu. Chcel som to napísať už dávnejšie, ale teraz po jej smrti to cítim ako dlh.“

Pomáhame mu jeho dlh tejto vzácnej sestre splatiť a nižšie publikujeme text zaslaný pátrom Michalom.


Bola raz jedna sestra…

Stretnutie bude nekonečne krásne… to citát na spomienkovom obrázku zosnulej S. M. Jany Lapšanskej (+7. 11. 2021) z autobiografickej knihy V Tvojom náručí.

A práve k tejto knihe, ktorá ma veľmi zaujala a obohatila, chcem napísať pár poznámok. Sestru Janu som spoznal počas totality, keď sme v osemdesiatych rokoch minulého storočia tajne organizovali s mládežou „oázy“ a rôzne modlitbové stretnutia. A sestra Jana, ktorá už vtedy mala okolo šesťdesiatky, bola aktívnou účastníčkou podujatí. Často vzala do rúk gitaru a s nadšením spievala, čo mladým vlievalo silu a odvahu. Bola ako jedna z nás vo všetkom a pritom sme nevedeli o pozadí jej života, ktorý už od malička nebol jednoduchý, ale celkom zameraný na Pána.

Mala dvanásť rokov, keď jej zomrel otec a potom po rokoch mladší brat Anton – jezuita. Sestra Jana ako 21-ročná vstúpila do rehole Kongregácie sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie III. rádu svätého Františka. Do rehole vstúpila bez dlhého rozlišovania, lebo už predtým dvakrát zažila silný dotyk Božej lásky. „Mala som rada dobrodružstvá,“ napíše – a celý jej život je krásnym dobrodružstvom.

Na otázku Prečo ste sa rozhodli ísť do kláštora? napísala v dotazníku bez váhania: „Z lásky k Spasiteľovi“. A nebola to fráza, ale najčistejšia pravda. A ona túto pravdu a lásku k Ježišovi potvrdzovala v mnohých skúškach dlhého rehoľného života. V knihe je dobre zachytená dramatická cesta rehoľnej sestry (a mnohé ďalšie sa tam môžu nájsť) v čase slobody a neslobody minulého storočia. Títo jednoduchí hrdinovia viery (ako napríklad aj jej brat Anton i bratranec Šebastián a vôbec celá rodina Lapšanských) nám, dnešným zasväteným, pripravovali cestu. Je príznačné, že v rodnom dome sestry Jany v Ľubici je dnes zriadený kláštor sestier.

Sestra Jana spomína v knihe viaceré lásky v jej živote, ale niesla ju stále tá najväčšia láska, ako píše vo svojich zápiskoch: „… Bože! Čo v sebe máš, že ma to tak živelne priťahuje k tebe?“ Veď to! Nechajme sa priťahovať a fascinovať nekonečnou láskou Boha. Ako to potrebujeme v našom zasvätení dnes.

A čo s ostatnými láskami v živote? „Sme veľká rodina! Rodina Božích detí. Všetky tie lásky raz stretnem na veľkej hostine tam – doma…“ Verím, že sa tak už stalo a sestra Jana už prežíva to nekonečne krásne stretnutie s Pánom, ale aj s tými, ktorých tu na zemi milovala. Naplnili sa slová, ktoré jej raz povedala múdra sestra Leopolda: „Príde deň, keď pochopíš, že všetko v živote bola láska.“

Aby sme to aj my raz pochopili, veľmi odporúčam prečítať knihu sestry Jany: „V Tvojom náručí“– Flétna 2019.

Nemôžeme zabúdať na našich predstavených a na to, ako skončil ich život, však?

P. Michal Zamkovský, CSsR
Foto: archív sestry Kataríny Krajňákovej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *