Pohreb saleziána Ernesta Macáka v Šaštíne bol slávnosťou
Bývalého provinciála saleziánov dona Ernesta Macáka pochovali v piatok 21. októbra v Šaštíne. „Odišiel svätec. Lepšie povedané – svätec nás predišiel do večnosti,“ povedal v naplnenej šaštínskej bazilike na úvod homílie salezián don Štefan Turanský. Zádušnú svätú omšu v prítomnosti asi stopäťdesiatich kňazov, desiatok rehoľných sestier, dvoch biskupov a stoviek veriacich slúžil bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. Ernest Macák zomrel 13. októbra vo veku 96 rokov, 80 rokov bol rehoľníkom saleziánom a 70 rokov kňazom.
Do Šaštína sa prišli rozlúčiť so zosnulým donom Macákom aj zahraniční hostia: emeritný biskup Linzu salezián Mons. Ludwig Schwarz, viacerí bývalí študenti slovenského gymnázia v Ríme. Spolu s Mons. Zvolenským koncelebroval omšu aj trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch a okrem kňazov saleziánov boli prítomní aj mnohí kňazi z okolitých farností Záhoria i z iných častí Slovenska. Nechýbali bývalí študenti šaštínskeho gymnázia, v ktorom bol po jeho obnovení v roku 1991 Ernest Macák prvým riaditeľom.
Už hodinu pred bohoslužbou sa zhromažďovali veriaci a modlili sa. Spoločenstvo Sedembolestnej, ktoré v Šaštíne vzniklo práve na podnet dona Ernesta Macáka, animovalo modlitbu ruženca Sedembolestnej. Mnohí veriaci zapisovali svoje spomienky do kondolenčnej knihy priamo v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie.
Počas bohoslužby sa prihovoril veriacim salezián don Štefan Turanský, ktorý poznal dona Macáka od roku 1972, ešte za jeho pôsobenia v Ríme. „Otec Ernest je odzrkadlením Ježišovej kňazskej modlitby. Žil a pracoval, aby iní mali život. Modlil sa a zachraňoval povolania mladých spolubratov, keď v 50-tych rokoch zavládla totalita. Riskoval zdravie, trýzeň z vyšetrovania, odsúdenie, väzenie a život v anonymite len preto, že túžil, aby iní mohli slobodne nasledovať Krista.“ Okrem krátkeho prehľadu jeho života uviedol aj niektoré charakteristické črty: ochota obetovať sa za spolubratov, trpezlivé znášanie bolesti a mučenia, mimoriadna pokora, vnútorná sila, pokoj, priateľskosť a dobrota. „Bol to eucharistický kňaz, eucharistický rehoľník.“
V závere pohrebnej omše odzneli vzácne spomienky a uznania o donovi Macákovi. Salezián don Vladimír Fekete, ktorý prežil šesť rokov po boku dona Macáka, keď ten bol provinciálom saleziánov (1993 – 1999): „S postupujúcimi rokmi som vo Vás mohol objavovať a stále jasnejšie vidieť nielen dobrého človeka, múdreho rehoľníka a kňaza, ale opravdivého Božieho muža. Už vtedy som sa svojim najbližším pochválil, že môžem žiť a spolupracovať so svätcom.“
Bývalý direktor dona Ernesta v Šaštíne, don Marián Valábek, sa podelil o svoj zážitok z pozorovania, ako don Macák pri omši s hlbokou úctou vyslovoval Pane, zmiluj sa, a spomenul, že to boli slová niekoho, kto veľmi dobre vedel, komu to hovorí a aký je medzi nimi vzťah.
Pani Mária Vrábľová z Vištuku označila svojho rodáka za skvelého Božieho služobníka i za skvelého herca, ktorý trinásť rokov hral blázna. Napokon osobitne poďakovala „za Vištučanov“ rehoľným sestrám z Cerovej, ktoré sa s veľkou láskou starali o dona Macáka v jeho posledných rokoch.
Za všetky členky Kongregácie milosrdných sestier svätého kríža, ktoré pôsobia v Cerovej, sa prihovorila ich provinciálna predstavená Šebastiána Tuptová. Vyzdvihla, že nielen sestry, ktoré priamo žijú v Cerovej, ale celá ich provincia, dostali v donovi Ernestovi Macákovi dar otca, kňaza a proroka. Spomenula, ako don Macák sestrám opakoval „Buďte sväté, verné, veselé a vďačné.“ Aj ona spomenula, že celý jeho život bol eucharistiou. Vyznala, že mnohé sestry po smrti dona Macáka hovorili: „Zomrel svätý kňaz, rehoľník. Mali sme milosť žiť vedľa svätého človeka.“
Napokon sa prihovorili zástupcovia žiakov dona Ernesta tak zo slovenského gymnázia v Ríme, za ktorých hovoril pán Michal Kaňa, a pán Peter Valášek, ako posledný, sa rozlúčil s donom Ernestom v mene všetkých bývalých, najmä prvých žiakov Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne.
Zosnulého bývalého provinciála saleziánov pochovali na šaštínskom cintoríne, kde sú pochované viaceré veľké saleziánske osobnosti. Pri hrobe zaznela báseň Čas, od Milana Rúfusa, v podaní jedného z bývalých politických väzňov.
Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský Odkaz dona Ernesta Macáka je mnohostranný, Ja vidím v ňom predovšetkým príklad jedinečného kňaza, hlbokého, modliaceho sa, trpiaceho, mimoriadne odolného. A zároveň veľmi nadaného, lebo od svoju duchovnosť vedel sprostredkovať a zanechal ju aj napísanú. Jeho život a jeho dielo je veľký Boží dar pre nás všetkých.
Stručný životopis Ernesta Macáka
Salezián kňaz Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk v roľníckej rodine. Počas štúdia na gymnáziu v Trnave prestúpil v roku 1932 na saleziánske gymnázium v Šaštíne a potom vstúpil do saleziánskej rehole. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby. Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína, kde však pre vojnové pomery absolvoval len jeden rok. Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1946 v Hronskom Sv. Beňadiku. Potom ešte nastúpil na štúdium filozofie a dejín v Bratislave a ako mladý kňaz pôsobil v saleziánskom oratóriu v Bratislave na Miletičovej. Keď komunistický režim zrušil v apríli 1950 rehole, saleziáni boli internovaní v koncentračnom tábore v Podolínci, kde Ernest Macák začal písať zápisky o týchto udalostiach. Kniha neskôr vyšla pod názvom Zápisky spoza mreží. Z Podolínca sa mu podarilo utiecť a dva roky tajne pracoval a pomáhal mladým saleziánom hľadať spôsob rehoľného života v ilegalite. Roku 1952 ho ŠtB zatkla, pri výsluchoch ho kruto mučili, prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“ a tak sa dostal na policajnú psychiatriu, odkiaľ ho napokon v apríli 1955 prepustili k rodičom ako psychicky chorého. Aj doma ďalších 13 rokov hral blázna a pracoval ako roľník. V roku 1968 mohol vycestovať ako „chorý“ na slobodu – do Talianska a ostal už tam. V Ríme intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, bol direktorom saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a neskôr pôsobil medzi Slovákmi vo švajčiarskom Bazileji. V roku 1990 sa vrátil na Slovensko, kde sa sna dva roky stal riaditeľom obnoveného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 ako 73-ročný sa stal provinciálom saleziánov. Je autorom niekoľko kníh, okrem iného aj dejín šaštínskej baziliky. Posledné jeho dielo – retrospektívny pohľad na vlastný život – vyšlo v roku 2009 pod názvom Bože, oplatilo sa mi žiť.
Salezián kňaz Ernest Macák zomrel vo veku 96 rokov, vo štvrtok 13. októbra 2016 v Cerovej.
ZŽ informoval Rastislav Hamráček SDB