Pozdrav od slovenskej misionárky z bolívijského Titagallo
Milá rodina, spolusestry, priatelia a známi,
posielam srdečný pozdrav z Bolívie. Misia každého z nás – či už vás na milovanom Slovensku alebo nás v rozličných kútoch sveta – by nebola možná, keby nebola požehnaná Bohom a vzájomnou modlitbou. Niekedy krásne fotografie z misijného prostredia v sebe ukrývajú každodenný boj o zviditeľnenie dobrého Boha ľuďom, ku ktorým nás On sám poslal. Pre mňa osobne je to škola odvahy, dôvery, trpezlivosti, ale aj pokory a nie raz bezmocnosti.
Po mojej dvojmesačnej dovolenke na Slovensku som sa z horúceho leta vrátila do mrznúcej zimy. Privítalo ma krásne zasnežené Titagallo, ale chladné noci bez kúrenia v dome neboli až také krásne. Decká v internáte ma privítali s nadšením. Ani som sa nenazdala a naplno som sa nasadila do všetkých aktivít a povinností, ktoré život so 60 deťmi prináša. O každodenné zážitky a prekvapenia mám postarané a niekedy sa mi až rozum zastavuje, ako naši Bolívijci dokážu robiť veci naopak alebo bez rozmýšľania. Tak na podelenie jeden z mnohých humorných zážitkov (aj keď niekedy mi až tak do smiechu nie je). Do jednej miestnosti sme potrebovali nasadiť nové dvere. Tu sa málokedy používajú dvere s kľučkou, skôr uzamykanie na kladku. Po niekoľkonásobnom prosíkaní nám prišiel vymeniť dvere miestny pán, pekne vymuroval zárubne, nasadil dvere a odišiel. My sme museli cestovať do mesta a keď sme sa po dvoch dňoch vrátili, chcela som vojsť do miestnosti a čuduj sa svete, dvere sa nedajú otvoriť. Dvere zafixoval tak dobre, že aj otvárací systém zamuroval. Od prekvapenia som nevedela, či plakať, alebo sa smiať. A takýchto prekvapení je naozaj požehnane.
V septembri som veľa času trávila na úradoch kvôli obnoveniu víz. Počas troch rokov som ich obnovovala už tretíkrát, ale nikdy som nemala toľko problémov ako teraz. Vždy niečo nesedelo, raz mi do výpisu z registra trestov pomotali číslo pasu, do iného dokumentu mi nedali čiarku, v ďalšom chýbalo písmeno. Tu sa pred úradmi čaká od skorého rána alebo celú noc, aby som došla na rad a potom na vyzdvihnutie papiera sa čaká 4-5 dní. Takže toto som absolvovala kvôli preklepom niekoľkokrát až som sa konečne dostala na migračnú políciu. Odtiaľ ma tiež dvakrát poslali domov pre nesprávne napísané údaje. Už som bola z toho behania a čakania unavená. Ale asi aj táto vyčerpanosť bola potrebná, lebo odmenou bolo, že som dostala neobmedzené víza, takže vďaka Bohu, tieto úrady ma o rok ani o dva viac nečakajú.
Toľko odo mňa na podelenie. Prosím o modlitbu za mňa aj za našich ľudí, aby vo všetkom bol milovaný a oslávený Boh.
V srdci s vami spojená Sára
Zdroj: ssps.sk