Predstavenie posynodálnej exhortácie Kristus žije
Christus vivit – Kristus žije je nový dokument pápeža Františka. Kristus žije a chce, aby bol „každý mladý kresťan živý“. Chceme vám ju predstaviť aj ponúknuť niekoľko odstavcov.
Apoštolská exhortácia je posynodálny dokument, ktorý hovorí o tom, že mladých ľudí treba brať vážne, pretože oni sú „radosťou, spevom nádeje a blahoslavenstvom“. Predkladáme krátky súhrn tejto exhortácie.
Svätý Otec František ju adresoval v prvom rade mladým s cieľom poukázať na „niektoré presvedčenia našej viery a súčasne ich povzbudzuje rásť vo svätosti a v angažovanosti vlastného povolania“. Súčasne ju adresuje aj „celému Božiemu ľudu“, kňazom aj zasväteným osobám, pretože „staroveká inštitúcia, ako je Cirkev, sa môže obnoviť a byť znovu mladou“, a preto potrebujeme prosiť Pána, aby ju „oslobodil od tých, ktorí ju chcú urobiť starou, zafixovanou v minulosti, brzdiť ju, urobiť ju nehybnou“. Na druhej strane ju treba oslobodiť „aj od iného nebezpečenstva: veriť, že bude mladá vtedy, keď podľahne všetkému, čo jej svet núka, veriť, že sa obnovuje vtedy, keď skrýva svoje posolstvo a prispôsobí sa iným. Nie. Je mladá, keď je sama sebou“.
Don Rosano Sala SDB, ktorý bol osobitným sekretárom Synody, pri predstavení dokumentu pre ANS povedal: „Chcem zdôrazniť, že ak v tejto exhortácii chceme nájsť predpripravené odpovede, budeme sklamaní. Naopak, text je silným pozvaním k spolupráci. Musíme byť komunitou, spoločenstvom, ktoré rozlišuje, sprevádza a je pripravené dať sa na cestu.”
Dokument sa skladá z deviatich kapitol, rozdelených do 299 paragrafov. Svätý Otec používa dvojaký prístup: na mnohých miestach sa prevažne obracia na mladých, kým inde používa „všeobecnú reflexiu“.
Všimnime si konkrétny obsah týchto kapitol.
V prvej a druhej kapitole („Čo hovorí Božie slovo o mladých?“ a „Ježiš Kristus vždy živý“) Svätý Otec predkladá teologické a biblické základy vzťahu medzi Cirkvou a novou generáciou. Uvádza viaceré postavy zo Starého i Nového zákona a podobne predstavuje aj mladých svätých a blahoslavených, ktorí svojím životom odzrkadľovali Krista. Sú to svätý Šebastián, svätý František Assiský, svätá Jana z Arku, blahoslavený Andrew Phu Yen, svätá Katarína Tekakwitha, svätý Dominik Savio, svätá Terézia z Lisieux, blahoslavený Zeffirín Namuncurà, blahoslavený Isidor Bakanja, blahoslavený Pier Giorgio Frassati, blahoslavený Marcel Callo a blahoslavená Chiara Badanová.
Tretia kapitola („Vy ste Božie ‚teraz‘“) hovorí o súčasnej generácii mladých ľudí a o podmienkach, v ktorých žije. František potom podčiarkuje tri osobitné témy, ktorými sa zaoberala aj ostatná synoda: digitálny svet, emigranti a zneužívanie maloletých. Svätí Otec prosí aj mladých, aby pomohli Cirkvi obnoviť sa a očistiť sa.
Štvrtá kapitola („Veľká zvesť pre všetkých mladých“) obsahuje zvesť pre všetkých mladých a rozvíja tri základné myšlienky: „Boh ťa miluje“; „Kristus ťa zachraňuje“ a „On žije“. Preto pápež František mladých žiada, aby mali vysoké ideály a nebáli sa hľadať lásku, intenzitu a zanietenosť vlastného života.
Piata kapitola („Cesty mládeže“) je vlastnou výzvou k mladým, aby využili čas, ktorý vedie k dospelosti, ako dar a neuspokojili sa s tým, že zostanú „na balkóne, na pohovke“, ale budú vedieť v živote riskovať. Preto je dôležitá skúsenosť priateľstva a bratstva, otvorenosť spoločenstvu a angažovanosti v spoločnosti: „Keď sú mladí zamilovaní do Krista, svojím životom sú povolaní kdekoľvek svedčiť o evanjeliu.“
Šiesta kapitola („Mladí s koreňmi“) hovorí o téme, ktorú má pápež František vo veľkej obľube, o vzťahu medzi generáciami a schopnosti počúvať starších. Svetu nikdy neposlúžilo a ani neposlúži prerušenie medzi generáciami. Naopak, apeluje na všetky generácie, aby spolu kráčali, a tak obohatili Cirkev a spoločnosť.
Siedma kapitola („Pastorácia mladých“) sa zaoberá témou pastorácie mladých, ktorá má byť dnes čoraz viac synodálnou a sledovať dva základné ciele. Prvým je hľadanie, pozvanie, povolanie, ktoré pritiahne mladých k Pánovi; druhým je rast, rozvoj postupného vyzrievania toho, kto už mal prvú skúsenosť s Pánom.
Ôsma kapitola („Povolanie“) predkladá viaceré oblasti, v ktorých sa môže prejaviť: láska a rodina, práca, osobitné zasvätenie.
No a nakoniec deviata kapitola („Rozlišovanie“) na prvé miesto kladie „formáciu svedomia, ktorá umožňuje, aby rozlišovanie rástlo do hĺbky a vernosti Bohu“. Svätý Otec hovorí, že táto formácia znamená „nechať sa transformovať Kristom a súčasne pravidelne sa usilovať o dobro“. K tejto ceste sú potrební tí, ktorí mladých sprevádzajú a majú nasledovné kvality: pozornosť voči osobe, schopnosť rozlišovať, počúvať hlboké podnety, ktoré majú ďalekosiahly dosah.
Záverečné slová dokumentu sú mimoriadne silné: „Cirkev potrebuje vaše nadšenie, vaše intuície, vašu vieru. Potrebujeme ich! A keď prídete tam, kde sme my ešte neprišli, trpezlivo na nás počkajte“ (č. 299).
Niekoľko myšlienok z exhortácie (pracovný preklad)
Povolanie k osobitnému zasväteniu
274. Ak vychádzame z presvedčenia, že Duch Svätý stále vzbudzuje povolania ku kňazstvu a rehoľnému životu, v plnej dôvere môžeme v Pánovom mene „znovu hodiť siete“. Môžeme a musíme mať odvahu povedať každému mladému človeku, aby sa zaoberal možnosťou kráčať po tejto ceste.
276. Pri rozpoznávaní povolania netreba vylúčiť možnosť zasvätiť sa Bohu v kňazstve, rehoľnom živote alebo v iných formách zasvätenia. Prečo ich nevylúčiť? Buď si istý, že ak rozpoznáš Božie volanie a ho sleduješ, ono dá plnosť tvojmu životu.
277. Ježiš kráča uprostred nás, ako to robil aj v Galilei. Prechádza našimi ulicami, zastaví sa, neponáhľa sa a pozerá sa nám do očí. Jeho volanie je príťažlivé, fascinujúce. Dnes však úzkosť a rýchlosť mnohých podnetov, ktoré nás bombardujú, majú za následok, že neexistuje priestor pre vnútorné ticho, v ktorom možno vnímať Ježišov pohľad a počúvať jeho volanie. Medzitým prijmeš mnohé pekne zabalené ponuky, ktorých vonkajšok je príťažlivý a intenzívne pôsobivý, no časom zanechajú v tebe prázdno, únavu a osamotenosť. Nedovoľ to, pretože vír tohto sveta ťa vťahuje do nezmyselného, bezcieľneho behu, bez jasných etáp a tvoje úsilie sa stáva zbytočným. Usiluj sa skôr o také chvíle ticha a pokoja, ktoré ti umožnia uvažovať, modliť sa, lepšie sa pozerať na okolitý svet, a vtedy spolu s Ježišom budeš môcť rozpoznať, ktoré je tvoje povolanie na tejto zemi.
Štefan Turanský SDB
Foto: Mazur/episkopat.pl