Prvá jarná sobota – hrable, turistický batoh alebo hokejky

Sobota 26. marca 2022 bol krásny deň, taký akurát vybehnúť niekde. Do záhrady, prírody, alebo… na hokej do Dubnice nad Váhom. Štyri tímy: tri z diecéz Slovenska a štvrtý rehoľný s niekoľkými hráčmi od susedov z Českej republiky a dvoma rehoľnými sestrami. Na ľad za zasvätených nastúpili kapucíni, saleziáni, vincentíni a sestry saleziánky.

Charitatívny hokejový turnaj kňazov a rehoľníkov sa konal už šiestykrát, v organizovaní sa medzi sebou súťažiace tímy striedajú až to tentokrát padlo na Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS), ktorá zastrešuje tím rehoľníkov, ktorý spolu hráva výhradne na týchto turnajoch. Spoločným tréningom je vždy prvý turnajový zápas. Hrajú prekvapivo dobre, len vyhrávať sa nedarí. Toto ešte natrénované nemajú.

Dubnica – Mesto športu. Transparenty s týmto textom už pri príchode do mesta navodili atmosféru, nechajme sa ňou niesť tak, ako to zachytil redaktor regionálneho spravodajského portálu IMPULZ.press.

Medzi divákmi sa nedal prehliadnuť biely habit. Provinciálny predstavený dominikánov, brat Damián Mačura, OP vysvetlil, prečo prišiel: „Dnes som prišiel na tento turnaj asi z rovnakého dôvodu, ako mnohí iní – teda podporiť dobrú myšlienku. Myslím, že je to skvelá akcia. Je dobré, že sa vieme stretávať nielen v kostole, ale aj takto na štadióne. Pred dvoma rokmi sa mi nepodarilo prísť do Detvy, hoci sme to zo Zvolena mali za rohom, tak som prišiel dnes. Žiadna takáto akcia sa nepripraví sama, tak veľká vďaka patrí tým, kto obetovali svoj čas a energiu na to, aby sa takéto čosi mohlo udiať.“

Zasväteným pri organizácii pomohol diecézny kňaz Miroslav Lysičan, farár v Omšení, ktorý mal pôvodne hrať v ich tíme, no odohral ešte viac zápasov v zákulisí, pri príprave tohto turnaja. Na jeho pozvanie prišli vzácni hokejoví hostia. Marián Hossa už na začiatku turnaja povedal: „Veľmi rád vidím, farárov aj v inej akcii ako iba v kostole, takže sa z toho teším. Tempo je vysoké, hneď na prvé striedanie som si to všimol. Možno sú to starší páni, ale stále vo výbornej kondícii.“ Ďalšími boli bratia Pavlikovskí Rastislav a Richard a Ľubomír Pokovič. Veľmi ústretovými pri prípravách boli Alena Dobrodejová, prezidentka klubu MHK Dubnica nad Váhom i Roman Chatrnúch, ktorý sa počas sledovania hokeja vyjadril, že ho kvalita hry prekvapila: „Kto by to povedal, že farári môžu tak dobre hrať hokej, že?“

Primátor mesta Dubnica nad Váhom, Peter Wolf, už pred turnajom avizoval: „Finančný dar bude určený pre občianske združenie Pro Dubnica, o.z., ktoré pomáha Dubničanom v núdzi. Ide o adresnú pomoc ľudom z nášho mesta v ťažkých životných situáciách.“

Ako charitatívny turnaj skončil? Prvé miesto obsadila Košická arcidiecéza, druhé miesto Diecéza Banská Bystrica, na treťom Spišská diecéza a štvrtými boli rehoľníci. Cenu pre najlepšieho hráča turnaja prevzal kapucín Norbert Pšenčík. Skórovalo sa takto: Bystrica – Rehoľníci 6:5, Spiš – Košice 1:2, o 3. miesto: Spiš – Rehoľníci 8:7, finále: Bystrica – Košice 0:4.

Finálové zápasy v priamom prenose odvysielala TV LUX.

Michaela Stehlíková pred dvoma sezónami opustila aktívnu kariéru hokejovej rozhodkyne. Ako o tom hovorí: „Pruhovaný dres sa mi neopúšťal ľahko. Rozhodovanie som milovala. A milujem stále. Uvedomenie o vlastnej sebahodnote mi nedovoľovalo pokračovať a nechať zúčastnených počas zápasov vykrikovať oplzlosti znižujúce ľudskú dôstojnosť. Stále som však vnútorne presvedčená, že ak každý vie čo je jeho úlohou a zároveň rešpektuje úlohu toho druhého, dokážeme vytvoriť atmosféru a prostredie, kde sme schopní vzájomne spolunažívať, bez nenávisti, hoci s vlastným uhlom pohľadu. A práve takého príjemné spolunažívanie som prežívala aj počas charitatívneho hokejového turnaja kňazov, rehoľníčok a rehoľníkov v Dubnici na Váhom. Celkom odhodlaná rozhodovať som sa tešila aj na môjho kolegu, skvelého rozhodcovského sparinga, Erika Šebeňa, s ktorým sme obdivovali jedinečné akcie hráčov, ktorí vďaka svojej húževnatosti posúvali svoje limity. Vnímala som aj súperenie či odhodlanie hrať tímovo. Nechýbala cieľavedomosť jednotlivcov s túžbou presadiť sa v záujme svojho tímu a naplniť chuť po víťazstve. Potešilo ma, že turnaj obohatili ďalšie ženy, rehoľníčky, mimochodom bývalé hokejistky.“

Tento rok rehoľníkov v iných tímoch nehľadajte. Všetci boli tu, v oranžovo-čiernych dresoch s logom KVRPS. Po kapitánovi v abecednom poradí:

Pšenčík Norbert – kapucín, Bratislava (kapitán);

Badíková Andrea – saleziánka, Michalovce;
Caha Jiří – salezián, Ostrava (Česká republika);
Fábian Ján (kapitán) – salezián, Žilina;
Kalata Pavol – salezián, Námestovo;
Kňaze Tomáš – kapucín, Poniky;
Libant Kristián – vincentín, Loštice (Česká republika);
Michalenko Marek – salezián, Nová Dubnica;
Oremová Daniela – saleziánka, Košice;
Polák Vladimír – kapucín, Hriňová;
Šeliga Alojz – vincentín, Loštice (Česká republika) (brankár).

„To som zvedavý na tie nedeľné kázne v podaní kňazov, ktorí sobotu absolvovali na ľade,“ zaznelo od skvelých komentátorov, ktorými boli Stanislav Staško a Alfonz Juck. A zvedaví sme aj my. Organizovanie nasledujúceho charitatívneho turnaja majú ako výzvu pred sebou východniari. Košickí kňazi to isto premyslia, kam nás pozvú hrať a fandiť nabudúce.

Františka Čačková, OSF