S Annou Bissi

Životopisný profil:

Sestra Anna Bissi je zakladateľkou a hlavnou predstavenou Bratstva Premenenia, jednej malej komunity sestier, ktorá vznikla a pôsobí v diecéze a meste Vercelli v Taliansku. Najprv vyštudovala anglický a francúzsky jazyk a literatúru a neskôr psychológiu. V psychológii dosiahla doktorát na Pontificia Università Gregoriana. Pracuje a pôsobí ako psychoterapeutka a rodinná konzultantka vo Vercelli a prednáša po Taliansku a Európe. Spolupracuje s mnohými časopismi z oblasti zasväteného života, kde píše na témy zo spirituality a psychológie. V Taliansku je známou autorkou mnohých kníh o zvládaní a spoznávaní svojich pocitov, napr. Il colore del grano 1996 (Farba zrna), Il battito della vita 1998 (Tep života) ako aj z ďalších, ktoré sú namierené viac pre zasvätených, napr. Peccatori amati 2004 (Milovaní hriešnici) a Essere e diventare figli 2012 (Byť a stať sa synmi a dcérami).

Sr. Anna Bissi bola v septembri (2013) prednášať v kláštore sv. Augustína v Košiciach na formačnom seminári. Pri tejto príležitosti vznikol aj náš rozhovor.

 

Môžete mi prezradiť, ktoré sú základné línie vášho duchovného života?

Tajomstvo Premenenia Pána orientuje môj duchovný život ako tajomstvo, ktoré pozýva byť synmi a dcérami v milovanom Synovi, žijúc absolútnu dôveru v lásku Otca. Ďalej ma pozýva kontemplovať Ježišovu tvár, aby som sa nechala Ním premeniť a spolupracovala s pôsobením Ducha, ktorý premieňa srdcia ľudí.

Čo pre vás znamená milovať a nechať sa milovať?

Milovať pre mňa znamená darovať moje dobro Bohu a druhým v rôznych formách, ktoré sa vzťahujú na moju voľbu života (modlitba, bratstvo, priateľstvo, služba, príhovor…). Nechať sa milovať znamená prijať dobro bez strachu, veď ak sa jedná o skutočné dobro, nebude mať nikdy moc oddialiť ma od Boha, ktorý má v každom prípade prvé miesto v láske.

Čo vás naučila psychológia v zasvätenom živote?

Psychológia ma naučila byť milosrdnou, naučila ma nesúdiť moje sestry a osoby, ktoré stretnem, ale skôr vidieť ranu ukrytú za ich a mojimi osobnými limitmi.

Čo by sme mali posilniť dnes v počiatočnej a permanentnej formácii?

V prvom rade dimenziu vzťahu s Bohom, ktorá je základom a motivuje zasvätený život. Je potrebné učiť sa modlitbe, poznaniu Slova a liturgii. Posledne – ako to jasne vyjadrili Benedikt XVI. a František – rehoľný život riskuje prispôsobenie sa spoločenskej (pôžitkárskej) mentalite, preto považujem za podstatné vychovávať sa k zdravej askéze.

Taktiež je dôležité uprednostňovať solídnu ľudskú zrelosť, aby nám pomáhala rozlišovať, aby sme mohli rásť v láske a čeliť námahám a ťažkostiam života.

Synoda o novej evanjelizácii hovorila, že si máme „vedieť sadnúť za stôl spolu s mužmi a ženami našich čias“. Ktoré príležitosti novej evanjelizácie by sme nemali stratiť?

Predovšetkým tie, ktoré majú niečo dočinenia s dimenziou vzťahu: priateľstvo, zdieľanie, dialóg, solidarita. Tieto sa mi zdajú privilegované priestory pre evanjelizáciu.

Dnešný človek je okrem iného hladný po zmysle života a chce nájsť pokoj. Preto sa obracia často na iné náboženstvá. My kresťania by sme sa mali ešte viac pýtať, akým spôsobom „navrhnúť“ či predložiť vieru, aby sme odpovedali na úzkosti a túžby našich súčasníkov.

Život s internetom a mobilom mení a ovplyvňuje život v našich komunitách a osobný život. Ako nájsť správnu vyváženosť v používaní týchto prostriedkov?

Používanie internetu a mobilu závisí od stupňa zodpovednosti každého jednotlivca. Myslím si však, že komunita má povinnosť premýšľať – a pomôcť premýšľať jednotlivcom – akým spôsobom ich správne používať. Je to dôležité, napríklad, zamýšľať sa ako tieto prostriedky komunikácie vstupujú do bratského života: môže tu byť risk, že sa zavrieme do našej izby – alebo aj do spoločnej miestnosti – aby sme konzultovali internet, a zabudneme, že vedľa je brat alebo sestra, s ktorou máme vstúpiť do vzťahu.

Internet a mobil môžu byť aj protirečením so sľubom chudoby, keď hľadáme posledný model telefónu a chceme si ho nechať darovať, alebo môže byť aj protirečením so sľubom čistoty, ak nás to vovedie do povrchných vzťahov a udržiavame ich bez konfrontácie s predstavenými. Osobne si myslím, že tieto nástroje môžu byť používané v slobode kvôli práci a apoštolátu, ináč ich používanie musí byť verifikované s predstavenými. Samozrejme musia byť chvíle, keď kvôli spoločenstvu a modlitbe bude mobil úplne vypnutý.

Mohli by ste načrtnúť charakteristiky zasvätených, ktorí by boli odpoveďou na náš individualistický svet kultúry?

Muž a žena schopní vytvárať vzťahy, uvažovať nad problémami bez toho, aby sa nechali podmieňovať módami. Muž a žena, ktorí sa pozerajú s dôverou na život a dejiny.

Ako odpočívate? Čo vám pomáha obnoviť sily?

Mám vášnivo rada svoju prácu a neunavím sa ju nikdy vykonávať, teda nemám veľmi potrebu oddychovať. Obnovím svoje sily v spoločnom živote, vďaka hlbokému putu s mojimi spolusestrami, a niekedy na viacdňovom pobyte v kláštoroch, kde mi kontakt s prírodou a s kontemplatívnym životom dáva pokoj a vyrovnanosť.

Aký je váš recept na vyvážený život?

Starostlivosť o vnútorný duchovný život (modlitba, uvažovanie, čítanie…) a o vzťahy (bratstvo, priateľstvo, služba).

Ako môžeme prežívať krásu v jednoduchej každodennosti v našich kláštoroch?

Môžeme ju žiť v liturgii, aj keď striedmej, ale pripravenej. Keď budeme dbať o naše kláštorné priestory, môžeme z nich vytvoriť miesta, kde ľudia pocítia prijatie a krásu v jednoduchosti. Naša každodennosť okrem iného by mala byť svedectvom “pekného života”, ku ktorému nás Boh povolal (teda nie svedectvom, že život je ťažký, monotónny a namáhavý).

Juraj Pigula