Krížová cesta z Kolosea – Veľký piatok 2019 + video
Texty meditácií pripravila sestra Eugenia Bonetti z Kongregácie misionárok Panny Márie Tešiteľky, prezidentka asociácie „Slaves no more“. Pracovný preklad o. Tomáš Kuník.
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Úvod
Prešlo už štyridsať dní od chvíle, keď sme poznačení popolom začali cestu Pôstu. Dnes opäť prežívame posledné hodiny pozemského života Pána Ježiša až do chvíle, keď zavesený na kríži zvolá svoje „consummatum est”, „je dokonané”. Zhromaždení na tomto mieste, kde tisícky ľudí v minulosti podstúpili mučeníctvo, aby ostali verní Kristovi, chceme teraz prejsť túto „bolestnú cestu” spolu so všetkými chudobnými, s vylúčenými zo spoločnosti a s novými ukrižovanými dnešnej histórie, teda s obeťami našej uzavretosti, moci a zákonov, s obeťami slepého egoizmu, ale najmä nášho srdca zatvrdnutého ľahostajnosťou. Posledná menovaná je chorobou, ktorou trpíme aj my, kresťania. Kiežby Kristov kríž, nástroj smrti, ale aj nového života, ktorý udržuje v objatí spojené nebo a zem, sever a juh, východ a západ, osvietil svedomia občanov, Cirkvi, zákonodarcov a všetkých, ktorí vyznávajú, že sú Kristovými učeníkmi, aby Dobrá zvesť vykúpenia našla každého človeka.
Prvé zastavenie – Pán Ježiš je odsúdený na smrť
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“(Mt 7, 21)
Pane, kto vedel byť tvojím učeníkom väčšmi ako Mária, tvoja Matka? Ona prijala Otcovu vôľu aj v najtemnejšej chvíli života a so srdcom rozbitým na kúsky stála pri tebe. Tá, ktorá ťa počala, nosila v lone, vzala do náručia, sýtila láskou a sprevádzala počas tvojho pozemského života, s tebou nemohla neprechádzať bolestnou cestou Kalvárie; nemohla s tebou nezdieľať najdramatickejší a najbolestnejší moment tvojej a svojej existencie.
Pane, koľko matiek aj dnes prežíva skúsenosť tvojej Matky a oplakáva osudy svojich dcér a synov? Koľké z nich ich priviedli na svetlo sveta a potom ich vidia trpieť a zomierať pre choroby, nedostatok jedla, vody, lekárskej starostlivosti, možností života a budúcnosti? Prosíme ťa za tých, ktorí stoja na zodpovedných miestach, aby počúvali krik chudobných, ktorí k tebe vystupuje z každej časti sveta, krik všetkých tých mladých životov, rôznymi spôsobmi odsúdenými na smrť ľahostajnosťou, ktorú splodila sebecká a povýšenecká politika. Nech nikomu z tvojich detí nechýba práca a to, čo je potrebné na čestný a dôstojný život.
Modlime sa spoločne: „Pane, pomôž nám plniť tvoju vôľu.“
– V ťažkých a bezútešných chvíľach.
– Vo chvíľach fyzického a morálneho utrpenia.
– Vo chvíľach tmy a samoty.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Druhé zastavenie – Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9, 23)
Pane Ježišu, je ľahké nosiť krížik na krku alebo ho zavesiť ako ozdobu na steny našich pekných katedrál či príbytkov, ale už nie je také ľahké stretnúť a uznať dnešných nových ukrižovaných: bezdomovcov, mladých bez nádeje, bez práce, bez perspektívy, imigrantov zažívajúcich neslýchané utrpenia a potom tých, ktorí sú nútení žiť v chatrčiach na okraji našej spoločnosti. Žiaľ, tieto tábory bez istoty bývajú vypaľované a zrovnané so zemou spolu so snami a nádejami tisícok využívaných či zabudnutých žien a mužov, žijúcich na perifériách. A koľko detí je diskriminovaných pre svoj pôvod, farbu pleti alebo spoločenskú vrstvu! Koľko matiek trpí ponižovaním, keď vidia, ako sa ich deťom vysmievajú a ako sú vylúčené z príležitostí svojich vrstovníkov a spolužiakov!
Ďakujeme ti, Pane, pretože si nám svojím životom dal príklad, ako sa prejavuje skutočná a nezištná láska k blížnemu, najmä k nepriateľom alebo jednoducho k tým, čo nie sú ako my. Pane Ježišu, toľkokrát sme sa aj my, ako tvoji učeníci, otvorene hlásili k tvojim nasledovníkom vo chvíľach, keď si uzdravoval, konal zázraky, keď si nasycoval zástupy a odpúšťal hriechy. No nebolo ľahké pochopiť ťa, keď si hovoril o službe a odpustení, o odriekaní a utrpení. Pomôž nám vedieť vždy dávať svoj život do služby druhým.
Modlime sa spoločne: „Pane, pomôž nám dúfať.“
– Keď sa cítime opustení a sami.
– Keď je náročné sledovať tvoje stopy.
– Keď sa služba druhým stane ťažkou.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Tretie zastavenie – Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom
V: Klaniame sa ti, Kriste, adobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.“ (Iz 53, 4)
Pane Ježišu, na strmej ceste, ktorá vedie na Kalváriu, si chcel zakúsiť ľudskú krehkosť a slabosť. Čím by dnes bola Cirkev bez prítomnosti a štedrosti mnohých dobrovoľníkov, nových samaritánov tretieho tisícročia? Počas jednej mrazivej januárovej noci na jednej z ciest rímskej periférie sa tri Afričanky, snáď o niečo väčšie ako deti, schúlené na zemi zohrievali svoje mladé polonahé telá okolo ohniska. Nejakí mladíci, prechádzajúci autom okolo, len tak zo zábavy hodili do ohňa horľavý materiál. Ťažko ich popálili. V tej chvíli prechádzala okolo jedna z mnohých dobrovoľníckych jednotiek, ktorá im poskytla pomoc, previezla ich do nemocnice a potom ich prijala v domove rodinného typu. Koľko času bolo a bude treba, aby sa tie dievčatá uzdravili nielen z popálenín tela, ale aj z bolesti a poníženia, že navždy budú mať zmrzačené a zohavené telá?
Pane, ďakujeme ti za prítomnosť mnohých nových samaritánov tretieho tisícročia, ktorí aj dnes prežívajú skúsenosť z ulice, s láskou a súcitom sa skláňajú nad mnohými fyzickými a duševnými ranami tých, ktorí každú noc prežívajú zo strachom a hrôzou z tmy, samoty a ľahostajnosti. Pane, žiaľ, dnes príliš často nevieme pomôcť tomu, kto to potrebuje, nevidíme toho, kto je zranený a ponížený. Neraz sa odvolávame na svoje práva a záujmy, ale zabúdame na tie, ktoré majú chudobní a tí, čo sú poslední v rade. Pane, daj nám milosť, aby sme neostali necitlivými na ich plač, utrpenia, výkrik bolesti; daj, aby sme ťa vďaka nim mohli stretnúť.
Modlime sa spoločne: „Pane, pomôž nám milovať.“
– Keď je náročné byť samaritánmi.
– Keď nám je zaťažko odpustiť.
– Keď nechceme vidieť utrpenie druhých.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Štvrté zastavenie – Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„A tvoju vlastnú dušu prenikne meč; aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2, 35)
Mária, keď si priniesla malého Ježiša do chrámu na obrad očistenia, starý Simeon ti predpovedal, že tvoje srdce prebodne meč. Teraz je chvíľa, aby si obnovila tvoje fiat, tvoj súhlas s vôľou Otca, aj keď sprevádzať na kríž tvojho Syna, s ktorým zaobchádzajú ako so zločincom, ti spôsobuje mučivú bolesť. Pane, zmiluj sa nad toľkými, ba mnohými, matkami, ktoré dovolili svojim mladým dcéram odcestovať do Európy v nádeji, že pomôžu svojim rodinám v krajnej chudobe; a ony zatiaľ našli ponižovanie, pohŕdanie a často aj smrť. Ako mladá dvadsaťročná Tina, barbarsky zabitá na ceste, ktorá po sebe zanechala len niekoľkomesačnú dcérku.
Mária, v tejto chvíli prežívaš tú istú drámu mnohých matiek, trpiacich kvôli svojim deťom, ktoré odcestovali do iných krajín v nádeji, že nájdu šancu na lepšiu budúcnosť pre seba a svoje rodiny, zatiaľ však , žiaľ, našli ponižovanie, pohŕdanie, násilie, ľahostajnosť, samotu a dokonca smrť. Daj im silu a odvahu.
Modlime sa spoločne: „Pane, daj, aby sme vedeli poskytnúť oporu
a útechu a boli ochotní ponúknuť pomoc.“
– Pre potechu matiek, ktoré oplákavajú osud svojich detí.
– Pre tých, ktorí v živote stratili všetku nádej.
– Pre každého, kto denne zakúša násilie a opovrhovanie.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Piate zastavenie – Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon.“ (Gal 6, 2)
Pane Ježišu, na ceste Kalvárie si silno cítil ťarchu a námahu nesenia drsného dreveného kríža. Márne si dúfal v gesto pomoci od niekoho zo svojich priateľov, apoštolov či niekoho z tých, ktorým si nadľahčil utrpenie. Žiaľ, pomohol ti len nejaký neznámy Šimon z Cyrény. Prinútený. Kde sú dnes noví Šimonovia tretieho tisícročia? Kde ich nájdeme? Pripomeňme si skúsenosť rehoľníčok rôznych národností, pôvodu a príslušnosti, ktoré viac ako sedemnásť rokov každú sobotu navštevujú Rímske centrum migrantiek, ktoré nemajú doklady; neraz sú to mladé ženy, čakajúce na spoznanie vlastného osudu na vážkach medzi vyhostením a možnosťou ostať. Koľko je tam utrpenia… Ale koľko je aj radosti v týchto ženách, keď sa stretnú s rehoľnými sestrami, ktoré pochádzajú z ich krajín, hovoria ich jazykom, utierajú im slzy, zdieľajú s nimi chvíle modlitby a radosti, zjemňujú dlhé mesiace strávené medzi železnými mrežami, asfaltom a cementom!
Za všetkých cyrenejských našich čias. Aby v nich nikdy neochabla túžba prijať ťa v podobe posledných tejto zeme, vo vedomí, že prijímaním tých najposlednejších našej spoločnosti prijímame teba. Nech sú títo samaritáni hovorcami tých, ktorí nemajú hlas.
Modlime sa spoločne: „Pane, pomôž nám niesť náš kríž.“
– Keď sme unavení a skleslí.
– Keď cítime ťarchu svojich slabostí.
– Keď žiadaš, aby sme zdieľali utrpenie druhých.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Šieste zastavenie – Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40)
Myslime na deti v rôznych krajinách sveta, ktoré nemôžu chodiť do školy a ktoré sú, naopak, využívané v baniach, na poliach, v rybárstve, predané a kupované obchodníkmi s bielym mäsom s cieľom transplantácie orgánov a taktiež zneužívané na našich cestách mnohými, vrátane kresťanov, ktorí stratili pojem o posvätnosti seba i toho druhého. Tak ako neplnoleté útle dievča, ktoré jednej noci v Ríme stretlo chlapov v luxusnom aute, ktorí ju jeden po druhom zneužili. Mohla byť vo veku ich dcér… Čo za nepríčetnosť môže spôsobiť takéto násilie v živote toľkých mladých dievčat, zakúšajúcich bezprávie, aroganciu a ľahostajnosť toho, kto ich dňom – nocou hľadá, používa, zneužíva a potom ich znova vyhodí na cestu ako korisť pre najbližšieho kupca so životmi!
Pane Ježišu, očisti naše oči, aby sme dokázali objaviť tvoju tvár v našich bratoch a sestrách, najmä vo všetkých tých deťoch, ktoré v mnohých častiach sveta žijú v krajnej núdzi a zanedbanosti. Deti obraté o právo na šťastné detstvo, školskú výchovu, nevinnosť. Stvorenia používané ako tovar nízkej hodnoty, predaní a kúpení podľa želania. Pane, prosíme ťa, maj zľutovanie a súcit s týmto chorým svetom a pomôž nám znovu objaviť krásu dôstojnosti nás i druhých ľudských bytostí, stvorených na tvoj obraz a podobu.
Modlime sa spoločne: „Pane, pomôž nám vidieť.“
– Tvár nevinných detí, ktoré žiadajú o pomoc.
– Sociálnu nespravodlivosť.
– Pošliapanú dôstojnosť každého človeka.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Siedme zastavenie – Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ (1 Pt 2, 23)
Koľko pomsty je v tejto našej dobe! Aktuálna spoločnosť stratila veľkú hodnotu odpustenia, excelentný dar, starostlivosť o rany, základ pokoja a ľudského spolužitia. V spoločnosti, kde je odpustenie vnímané ako slabosť, nás ty, Pane, pozývaš nezastaviť sa len na povrchu. A nerobíš to slovami, ale príkladom. Tomu, kto ťa trýzni, odpovedáš: „Prečo ma prenasleduješ?“ vo vedomí, že skutočná spravodlivosť sa nikdy nesmie zakladať na nenávisti a pomste. Urob nás schopnými prosiť o odpustenie a aj ho darovať.
„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lk 23, 24) Pane, aj ty si cítil ťažobu odsúdenia, odmietnutia, opustenosti, utrpenia, čo ti spôsobili osoby, ktoré ťa stretli, počúvali a nasledovali. V istote, že Otec ťa neopustil, si našiel silu prijať jeho vôľu tak, že si odpúšťal, miloval a ponúkal nádej tomu, kto ako ty dnes kráča po tej istej ceste výsmechu, opovrhnutia, potupy, opustenosti, zrady a samoty.
Modlime sa spoločne: „Pane, pomôž nám rozdávať útechu.“
– Tomu, kto sa cíti urazený a pohanený.
– Tomu, kto sa cíti zradený a ponížený.
– Tomu, kto sa cíti posudzovaný a odsúdený.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Ôsme zastavenie – Pán Ježiš napomína plačúce ženy
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.” (Lk 23, 28)
Sociálna, ekonomická a politická situácia migrantov a obetí obchodu s ľuďmi nám kladie otázky a burcuje nás. Musíme mať odvahu, ako to hovorí pápež František, odsúdiť obchod s ľuďmi ako zločin proti ľudstvu. My všetci, najmä kresťania, musíme rásť v presvedčení, že všetci sme zodpovední za problém a všetci môžeme a máme byť súčasťou riešenia. Od všetkých, najmä od nás žien, sa očakáva výzva na odvahu. Odvahu vedieť vidieť a konať, samostatne i ako komunita. Len spájaním našich bied sa oni môžu stať veľkým bohatstvom, ktoré je schopné zmeniť mentalitu a nadľahčiť utrpenie ľudstva. Chudobný, cudzinec, iný nemôžu byť vnímaní ako nepriatelia hodní odmietnutia či boja, ale skôr ako brat či sestra, ktorých treba prijať a treba im pomôcť. Oni nie sú problém, naopak, sú vzácny prameň pre naše opevnené bašty, v ktorých blahobyt a konzum nezmierňujú únavu a námahu.
Pane, nauč nás mať tvoj pohľad. Pohľad prijatia a milosrdenstva, ktorým vidíš naše obmedzenia a strachy. Pomôž nám takto hľadieť na nezhody myšlienok, zvykov a pohľadov. Pomôž nám objaviť seba ako súčasť toho istého ľudstva a sprav z nás podnecovateľov odvážnych a nových cestičiek prijatia toho, kto je iný, aby sme spoločne tvorili komunitu, rodinu, farnosť a občiansku spoločnosť.
Modlime sa spoločne: „Pomôž nám niesť slabosť blížneho.“
– S tým, koho trápi smrť blízkych.
– S tým, kto len ťažko prosí o pomoc a povzbudenie.
– S tým, kto zakúsil zneužitie a násilie.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Deviate zastavenie – Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie.” (Iz 53, 7)
Pane, unavený a ponížený si tretíkrát padol pod ťarchou kríža. Tak ako mnohé dievčatá, podmanené popri cestách rôznymi skupinami priekupníkov s otrokmi, nevedia zniesť námahu a ponižovanie z pohľadu na vlastné telo, ktoré je zmanipulované, zneužité a zničené aj s ich snami. Tieto mladé ženy sa cítia ako rozdvojené: z jednej strany vyhľadávané a používané, z druhej odvrhnuté a odsúdené spoločnosťou, ktorá nechce vidieť tento druh zneužívania, spôsobený pritakávaním kultúry „použi a zahoď“. Počas jednej z mnohých nocí, ktoré trávim na uliciach Ríma, som hľadala dievča, ktoré len nedávno prišlo do Talianska. Keď som ju nevidela v jej skupine, vytrvalo som ju volala po mene: „Mercy!“ Našla som ju v tme schúlenú, ako spí na okraji cesty. Na moje volanie sa prebudila a povedala mi, že už nevládze. „Som vysilená,“ opakovala. Myslela som na jej matku: ak by vedela, čo sa stalo jej dcére, preliala by všetky svoje slzy.
Pane, koľkokrát si sa na nás obrátil s touto nepohodlnou otázkou: „Kde je tvoj brat? Kde je tvoja sestra?“ Koľkokrát si nám pripomenul, že ich mučivý výkrik vystúpil až k tebe? Pomôž nám zdieľať utrpenie a ponižovanie mnohých osôb, s ktorými sa zaobchádza ako s odpadom. Je príliš ľahké odsúdiť ľudí a rozpačité situácie, ktoré ponižujú náš falošný stud, ale nie je také ľahké prijať zodpovednosť; ako jedinec, ako vláda, ale aj ako kresťanská komunita.
Modlime sa spoločne: „Pane, daj nám silu a odvahu
hovoriť.“
– Zoči-voči využívaniu a ponižovaniu, ktoré dolieha na mladých ľudí.
– Zoči-voči ľahostajnosti a mlčaniu mnohých kresťanov.
– Zoči-voči nespravodlivým zákonom, chudobným na ľudskosť a solidaritu.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Desiate zastavenie – Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť.“ (Kol 3, 12)
Peniaze, blahobyt, moc. Modly každej doby. Aj, a najmä, tej našej, ktorá sa v oblasti uznania práv osoby chváli obrovskými krokmi vpred. Všetko je dosiahnuteľné, vrátane tela neplnoletých, okradnutých o ich hodnotu a budúcnosť. Zabudli sme na ústredné postavenie ľudskej osoby, jej dôstojnosť, krásu, silu. Kým vo svete sa napreduje stavaním múrov a prekážok, chceme spomenúť a poďakovať tým, ktorí posledné mesiace v rozličných úlohách riskovali svoj život, najmä v Stredozemnom mori, aby zachránili jednu z mnohých rodín, ktoré hľadajú istotu a šancu. Ľudské osoby na úteku od chudoby, diktatúry, korupcie, otroctva.
Pomôž nám, Pane, znovuobjaviť krásu a bohatstvo, ktoré každá osoba a každý ľud nesie v sebe ako tvoj jediný a neopakovateľný dar, ktorý má poslúžiť celej spoločnosti a nie na dosiahnutie osobných záujmov. Prosíme ťa, Ježiš, aby nás tvoj príklad a tvoja náuka milosrdenstva a odpustenia, pokory a trpezlivosti spravila viac ľudmi a tak viac kresťanmi.
Modlime sa spoločne: „Pane, daruj nám srdce plné
milosrdenstva.“
– Zoči-voči pažravosti pôžitku, moci a peňazí.
– Zoči-voči nespravodlivosti, ktorú znášajú chudobní a najslabší.
– Zoči-voči vidine osobných záujmov.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Jedenáste zastavenie – Pána Ježiša pribíjajú na kríž
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lk 23, 34)
Naša spoločnosť vyhlasuje, že všetci ľudia majú rovnaké práva a dôstojnosť. Ale v praxi sa nerovnosť toleruje. Prijímajú sa dokonca jej najextrémnejšie formy. Muži, ženy aj deti sú novými obchodníkmi s ľuďmi kupovaní a predávaní ako otroci. Obete obchodu sú potom využívané inými indivíduami. A napokon sú odhodení ako tovar bez hodnoty. Koľkí sa obohacujú tým, že požierajú telo a krv chudobných!
Pane, koľko osôb je ešte dnes pribíjaných na kríž, koľko je obetí neľudského využívania, obratých o dôstojnosť, slobodu, budúcnosť. Ich volanie o pomoc nám ako mužom a ženám, vládam, spoločnosti i Cirkvi kladie otázku. Ako je možné, že pokračujeme v tvojom ukrižovaní a stávame sa komplicmi obchodu s ľuďmi? Daj nám oči, aby sme videli a srdce, aby sme cítili utrpenie mnohých osôb, ktoré sú aj dnes naším spôsobom života a konzumom pribité na kríž.
Modlime sa spoločne: „Pane, zmiluj sa.“
– Nad novými ukrižovanými dneška, rozptýlenými po celej zemi.
– Nad mocnými a zákonodarcami našej spoločnosti.
– Nad každým, kto nevie odpúšťať a milovať.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Dvanáste zastavenie – Pán Ježiš na kríži zomiera
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15, 34)
Pane, aj ty si na kríži cítil ťažobu výsmechu, potupy, urážok, násilia, opustenosti, nezáujmu. Len Mária, tvoja matka, a zopár ďalších učeníčok tam zostali ako svedkyne tvojho utrpenia a tvojej smrti. Nech nás ich príklad inšpiruje k snahe, aby opustenosť necítili tí, ktorí dnes prežívajú agóniu na mnohých kalváriách roztratených po svete, medzi ktoré patria zhromažďovacie tábory v tranzitných krajinách podobné lágrom, lode, ktorým sa zamedzuje vstup do istého prístavu, zdĺhavý byrokratický proces v konečnej destinácii, centrá pobytu, „hot spot“, tábory pre sezónnych robotníkov.
Pane, prosíme ťa: pomôž nám stať sa blízkymi pre nových ukrižovaných a zúfalých našich čias. Nauč nás osušiť ich slzy a povzbudiť ich tak, ako to vedela tvoja Matka a ďalšie ženy pod tvojím krížom.
Modlime sa spoločne: „Pane, pomôž nám darovať náš život.“
– Tým, ktorí podstúpili neprávosť, nenávisť a pomstu.
– Tým, ktorí boli nespravodlivo osočovaní a odsúdení.
– Tým, ktorí sa cítia sami, opustení a ponížení.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Trináste zastavenie – Pána Ježiša skladajú z kríža
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.” (Jn 12, 24)
Kto si dnes, v tejto dobe rýchlych správ, spomenie na dvadsaťšesť mladých Nigérijčaniek, pohltených vlnami, ktorých pohrebné obrady boli slávené v (talianskom) Salerne? Ich kalvária bola tvrdá a dlhá. Najprv prechod saharskou púšťou, kde boli nakopené v núdzovom autobuse. Potom nútená prestávka v desivých zhromažďovacích centrách v Lýbii. Napokon skok do mora, kde pred bránami „Zasľúbenej zeme“ našli smrť. Dve z nich nosili v lone dar nového života, detičky, ktoré nikdy neuvidia svetlo slnka. Ale ich smrť nebola zbytočná, rovnako ako smrť Ježiša, zloženého z kríža. Všetky tieto životy zverujeme milosrdenstvu Otca. Nášho a všetkých, ale najmä Otca chudobných, zúfalých a ponižovaných.
Pane, v tejto chvíli znovu počujeme výkrik pápeža Františka z Lampedusy, cieľa jeho prvej apoštolskej cesty: „Kto zaplakal?“ A teraz, po nespočetných stroskotaniach, neprestávame volať: „Kto zaplakal?“ Kto zaplakal? – pýtame sa tvárou v tvár tým dvadsiatim šiestim rakvám zoradeným v rade, na ktorých je po jednej bielej ruži? Len päť z nich bolo identifikovaných. Každá, s menom či bez mena, je naša dcéra a sestra. Všetky si zaslúžia rešpekt a spomienku. Všetky nás žiadajú, aby sme sa cítili zodpovední: inštitúcie, autority a aj my, s naším tichom a našou ľahostajnosťou.
Modlime sa spoločne: „Pane, pomôž nám plakať.“
– Tvárou v tvár utrpeniu druhých.
– Tvárou v tvár všetkým rakvám bez mena.
– Tvárou v tvár náreku toľkých matiek.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Štrnáste zastavenie – Pána Ježiša pochovávajú
V: Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R: Lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet.
„Je dokonané.“ (Jn 19, 30)
Púšť a more sa stali novodobými cintorínmi. Stojac pred takouto smrťou niet odpovede. Ale je tu zodpovednosť. Bratia, ktorí nechajú zomrieť iných bratov. Mužov, ženy, deti, ktorých sme nemohli, alebo nechceli zachrániť. Kým sa vlády zatvorené v palácoch moci radia, Sahara sa napĺňa kostrami ľudí, ktorí nevydržali námahu, hlad, smäd. Koľko bolestí stojí nový exodus! Koľko krutosti sa rozbesní nad tým, kto uteká: cesty zúfalstva, vydieranie a mučenie, more premenené na vodnú kryptu.
Pane, daj nám pochopiť, že všetci sme synmi toho istého Otca. Kiežby smrť tvojho Syna Ježiša darovala hlavám štátov a tým, ktorí sú zodpovední za zákony, vedomie o ich úlohe chrániť každého človeka stvoreného na tvoj obraz a podobu.
V: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R: Aj nad dušami v očistci.
Záver
Chceme pripomenúť aj príbeh malej, len deväťmesačnej Favour, ktorá odcestovala z Nigérie spolu so svojimi mladými rodičmi, aby hľadali lepšiu budúcnosť v Európe. Počas dlhej a nebezpečnej cesty v Stredomorí matka a otec zahynuli spolu s ďalšími stovkami ľudí, ktorí sa zverili bezohľadným pašerákom v nádeji, že dorazia do „Zasľúbenej zeme“. Jediná Favour prežila: aj ona, ako Mojžiš, bola zachránená z vody. Nech sa jej život stane svetlom nádeje na ceste k bratskejšiemu ľudstvu. Na záver krížovej cesty ťa, Pane, prosíme, aby si nás naučil bdieť spoločne s tvojou Matkou a ženami, ktoré ťa sprevádzali na Kalváriu v očakávaní tvojho zmŕtvychvstania. Ono nech nám je majákom nádeje, radosti, nového života, bratstva, prijatia a spoločenstva medzi národmi, náboženstvami a zákonmi. Aby každý ľudský syn a dcéra bol uznaný vo svojej dôstojnosti Božieho syna a dcéry, aby sa s nimi už nikdy nezaobchádzalo ako s otrokmi.
Foto: Františka Čačková OSF
Jazyková úprava: Zuzana Vandáková