Saleziáni ďakovali tým, ktorí im pomáhali v období komunistického režimu
V Kostole Povýšenia svätého Kríža v Bratislave – Podunajských Biskupiciach sa dňa 6. decembra 2024 konala ďakovná svätá omša pri ktorej Saleziáni don Bosca a Konfederácia politických väzňov Slovenska v rámci Roku vďačnosti za 100 rokov prítomnosti saleziánov na Slovensku poďakovali všetkým, ktorí im napriek riziku pomáhali v období komunistického režimu a boli za to prenasledovaní a väznení, osobitne tým, ktorí zomreli na následky väzenia.
Svätú omšu celebroval delegát provinciála, don Jozef Luscoň spolu so saleziánmi donom Jánom Čaplom, donom Jozefom Pöstényim a donom Jozefom Komlošom. Na úvod Ján Čapla odhalil ďakovnú tabuľu, umiestnenú pri soche a relikviách blahoslavenej sr. Zdenky Schelingovej.
Jozef Luscoň v kázni priblížil najznámejšie prípady pomoci saleziánom, ktorých aktéri boli odsúdení v súdnych procesoch Titus Zeman a spol., Alfonz Paulen a spol., Viliam Vagač a spol., Zdenka Cecília Schelingová a spol. a Barbora Kristína Ševčíková a spol.
Po svätej omši predseda KPVS Peter Sandtner prečítal text z knihy dona Ernesta Macáka, SDB, ktorým vyjadril vďačnosť dobrodincom, ktorý mu pomáhali počas dvoch rokov ukrývania sa. Zároveň P. Sandtner vymenoval základné spôsoby pomoci saleziánom (informovanie o pripravovanej likvidácii kláštorov, ochota brániť ich, nosenie balíkov s jedlom do centralizačných kláštorov, posielanie listov, cestovanie na návštevy internovaných rehoľníkov, pomoc od žandárov v Podolínci, pomoc pri útekoch z centralizačného kláštora či z nemocnice, pomoc od rehoľných sestier v nemocniciach, kam sa dostali internovaní a väznení rehoľníci po zhoršení zdravotného stavu, kde im sestry umelo predlžovali pobyt a lekári sa im snažili nájsť ďalšie diagnózy a premiestňovať ich medzi oddeleniami, nosenie odkazov od skrývajúcich sa saleziánov – robenie spojok, zaobstaranie hostií a iných vecí na slúženie tajných svätých omší, poskytnutie ubytovania a stravy, peňazí, ale aj liečenia, poskytnutie chát na tajné duchovné cvičenia, pomoc pri zaobstaraní falošných dokladov na mená utečencov či zosnulých, pomoc pri častom cestovaní a kontrolách vo vlaku, tajné vysviacky kňazov od odvážnych biskupov a tých, ktorí to sprostredkovali, organizovanie útekov do zahraničia a samotné prevádzanie, finančná podpora pre ukrývajúcich sa kňazov vo forme omšových intencií od diecéznych kňazov, pomoc pri posielaní, pašovaní, distribúcii, rozmnožovaní a prepisovaní náboženskej literatúry zo zahraničia, pomoc vo väzení od spoluväzňov a zamestnancov baní, pomoc po prepustení z väzenia – najmä pri hľadaní zamestnania alebo pri návrate do pastorácie a tiež pomoc od ľudí v zahraničí počas prechodov cez hranice a pri tajných vysviackach v Poľsku a Nemecku.
P. Sandtner spomenul aj mená tých, ktorí zomreli na následky väzenia: sestry sv. Kríža Zdenku Schelingovú a Barboru Kristínu Ševčíkovú, kňazov Alfonza Paulena a Augustína Rašku, farskú gazdinú Emu Olbrichovú a laikov Máriu Sušilovú – Kalinovičovú, čiastočne aj Hedvigu Rozborovú.
Ako prejav vďačnosti J. Luscoň odovzdal ďakovný list s podpisom provinciála Saleziánov don Bosca dona Petra Timka, SDB sr. Bonfílii Leškovej, SCSC, ktorá bola v 50. tych rokoch členkou komunity sestier v Štátnej nemocnici v Bratislave, z ktorej sestry boli väznené za pomoc saleziánom. Ďakovný list je venovaný všetkým, ktorí pomáhali saleziánom. Zároveň J. Luscoň položil biele ruže k relikviám bl. sr. Zdenky ako prejav vďačnosti za jej obetu pre saleziánov a obetu všetkých ostatných zosnulých.
Nasledovali príhovory za ďalšie rehoľné spoločnosti. Sr. Katarína Krištofová, SDR z Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa hovorila o sr. Justíne Tukovej a ďalších sestrách, ktoré pracovali v nemocnici v Prešove a pomáhali internovaným kňazom, ktorých tam vozili z Podolínca. Uväznené boli za pomoc po úteku vdp. Štefana Sninčáka, ktorý im poslal odkaz, aby za ním do zahraničia prišli ďalší dvaja kňazi.
Sr. Celina Pčolinská, CSSsS z Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa priblížila príbeh sr. Makárie Kondrcovej, ktorá spolupracovala s donom Františkom Revesom, SDB a pomáhala k úteku viacerým kňazom. Keď ju prišla zatknúť bezpečnosť a obsadila nemocnicu, utiekla prezlečená za upratovačku, skrývala sa a napokon jej F. Reves pomohol úspešne utiecť do zahraničia, kde o nej vznikla kniha Útek sestry Cecílie. Na záver J. Luscoň požehnal ďakovnú tabuľu.
Peter Sandtner