Sestra Jaroslava Staršia, SSpS: Moja misia v Papue Novej Guinei

Pred štyridsiatimi rokmi bol vybudovaný v Papue Novej Guinei prvý exercičný dom, „Dom modlitby“. Tento nápad sa zrodil v hlavách Misijných sestier služobníc Ducha Svätého a misionárov Spoločnosti Božieho Slova a v začiatkoch slúžil hlavne pre členov týchto dvoch kongregácií. Misionári si boli vedomí, že každý z nich potrebuje aspoň raz za rok nielen čas sa zastaviť, ale i pokojné miesto na stíšenie, modlitbu a načerpanie nových duchovných síl.

Vybrali si horské mestečko Goroka v katolíckej misii Kefamo. Z myšlienky
vznikol projekt, pár ľudí sa pustilo do práce a v roku 1981 mal Dom modlitby už prvých návštevníkov, ktorí si tu robili duchovné cvičenia. Dom modlitby dostal meno „Burning bush“ podľa biblického príbehu Mojžiša s horiacim kríkom. V tomto známom rozprávaní je Mojžiš povinný vyzuť si svoje sandále vstupujúc na sväté miesto, kde počuje Boží hlas a cíti Jeho prítomnosť. Je to výzva nielen pre tohto proroka, ktorým sa začína nová
éra v dejinách vzťahu Boha s jeho ľudom. Tiež je to ale ponuka nového začiatku pre každého jedného z nás.

Za štyridsať rokov sa veľa zmenilo. V prvom rade sa tu vystriedali ľudia,
ktorí sprevádzajú klientov pri duchovných cvičeniach. Každý jeden z nich
priniesol niečo nové, niečo zo seba. Dom je pomerne malý, poskytuje ubytovanie pre 6-7 ľudí a zvyčajne tu pôsobí jeden kňaz Spoločnosti Božieho
Slova (SVD) a jedna misijná sestra služobnica Ducha Svätého (SSpS). Aj
keď Dom modlitby už nie je jediným svojho druhu v Papue Novej Guinei,
je vyhľadávaný, pretože má svoje čaro a duchovnú atmosféru. Je situovaný
v krásnom prostredí uprostred prírody, kde nájdete príjemné miesta na
rozjímanie a oddych, ako sú malé jazierka, jaskynka so sochou Panny Márie
a svätého Františka z Assisi, lavičky rozmiestnené po celom areáli. Toto všetko vytvára prostredie, kde ľudia môžu hlboko načúvať Bohu vo svojom
živote a vo stvorení, učiť sa kontemplovať a potom svedčiť o Božej láske svojím životom.

Pracujem tu od roku 2016 a tento projekt mi veľmi prirástol k srdcu. Duchovné cvičenia sú v tichu, s výnimkou rozhovorov s duchovným sprievodcom. Povzbudzujeme účastníkov, aby vypli mobilné telefóny a zabudli tých pár dní na internet. Mlčanie nie je samoúčelné a nie je zamýšľané ako asketická prax ani ako pokánie, ale umožňuje nám dostať sa do kontaktu s Bohom a s tým, čo je v nás najhlbšie. Verím, že Boh hovorí k srdcu každého jednotlivca, ale nie sme schopní ho počuť, ak naplníme naše dni hlukom a činnosťami, ktorými sa možno pokúšame zaplniť prázdnotu v našom vnútri. Ticho nám dáva čas na zmenu a premenu. Mám skúsenosť, že v tomto tichu ľudia nachádzajú oslobodenie a uzdravenie.

Dnes je Dom modlitby otvorený nielen pre rehoľníkov, seminaristov a kňazov, ale i pre laikov. A nielen pre katolíkov, ale aj pre členov iných vierovyznaní, pre tých, ktorí hľadajú, ktorí potrebujú pomoc alebo len počúvajúce srdce. Ľudia sem prichádzajú na individuálne alebo sprevádzané duchovné cvičenia, duchovné sprevádzanie, alebo len tak na jeden či viac dní stráviť čas v tichu a modlitbe.

Ako všade, aj v tejto krajine sa ľudia boria so všelijakými problémami. Keď
sa to tak vezme, v Papue Novej Guinei je kresťanská viera stále mladá, veď prví misionári pristáli na brehoch „krajiny rajského vtáka“ len v druhej polovici storočia. Oficiálne sa viac ako 94 percent populácie hlási ku kresťanstvu. Mnohí však veria aj v rôznych duchov, mágiu a čarodejníctvo. Vo väčšine prípadov sú z čarodejníctva obviňované ženy a aj v dnešnej dobe to neraz skončí mučením, upálením alebo v lepšom prípade len prenasledovaním a psychickou traumou. Pred pár rokmi Konferencia
biskupov Papuy Novej Guiney a Šalamúnových ostrovov organizovala
seminár o mágii a čarodejníctve s cieľom prediskutovať tento dlhodobý
spoločenský problém.

Ďalšie ťažkosti spôsobuje domáce násilie a boje medzi kmeňmi. Do Domu modlitby občas zavítajú aj obete násilia, hľadajú nielen pokoj a bezpečie, ale aj duchovnú radu a uzdravenie.S podporou Diecézy Goroka sme minulý rok uskutočnili niekoľko víkendových stretnutí pre manželské páry, ktoré sa potrebovali povzbudiť vo viere, ale zároveň hľadať riešenie svojich problémov vo vzťahoch. Máme skúsenosť, že aj keď manželia žijú spolu už niekoľko rokov, v podstate sa vôbec nepoznajú. Pomáhame im spoločne otvoriť sa, vyjadriť pred sebou svoje očakávania a priania. Učíme ich spoločne čítať Sväté písmo, modliť sa, počúvať hlas Ducha Svätého a vidieť Božiu prítomnosť v každodenných udalostiach. Je pre nás vždy veľkou radosťou, keď vidíme pri návštevách dedín týchto ľudí šťastných a angažovaných vo farnostiach. Ja osobne sa na tomto mieste snažím
žiť novým spôsobom slová Jánovho evanjelia: „Ostaňte vo mne a ja vo vás“ (Jn 15, 4). Čo pre mňa znamená byť s tými, ktorých sprevádzam, a tiež zostať spolu v srdci nášho milujúceho Boha.

Mám rada život v “Burning bush”, jeho úžasnú tradíciu hlbokého ticha v službe kontemplatívneho počúvania.

Jaroslava Staršia, SSpS

Foto: Archív misijných sestier

Uverejnené s láskavým súhlasom redakcie časopisu Hlasy. Archív časopisu nájdete TU.