Sestra Klarissa: Pri pozdvihovaní si uvedomujem, že to už nie je obyčajná hostia, ale predo mnou je živý Kristus
Článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Slovo+.
Zaujímalo by vás, akým spôsobom sa pečú a vyrábajú hostie – matéria, ktorá sa počas svätej omše premieňa na telo Ježiša Krista? O tomto procese nám viac prezradila sestra Klarissa Jana Baníková z Congregatio Jesu v Prešove, jedinej výrobni hostií na Slovensku, ktorá nám v rozhovore povedala i to, ako ich komunita prežívala náročné obdobie počas nedávneho zrušenia verejných bohoslužieb.
Výrobňa hostií Congregatio Jesu v Prešove je spätá s tradíciou pečenia hostií už od roku 1921. Skúste nám aspoň v skratke opísať, akou cestou si prešla výrobňa počas svojej histórie až po dnešný súčasný stav…
Naše sestry prijali pozvanie košického biskupa Konštantína Schustera, aby 22.8.1882 otvorili katolícku dievčenskú školu a kláštor. Týmto sa začala písať história prešovského kláštora Sancta Maria a dnes známeho „Horného Gymka“ – Gymnázia na Konštantínovej. Okrem vyučovania a výchovy dievčat sa sestry venovali aj pečeniu hostií. V prvom období to bolo len pre vlastnú potrebu kláštora a školy. V roku 1921 zakúpili sestry dva nové stroje a na podnet P. Karola Hidvéghyho, SJ začali v kláštore Sancta Mária piecť hostie pre prešovskú farnosť a františkánsky kláštor. V máji 1930 ponúkli sestry svoje služby Košickej diecéze. Biskup Jozef Čársky ich ponuku zverejnil v obežníku pre kňazov a vyzval ich, aby si hostie zabezpečovali v prešovskom kláštore Sancta Maria. Takto sa rozbehla výroba hostií na Slovensku. Dodnes sme jediným výrobcom hostií na Slovensku.
Aké prekážky vás čakali na tejto ceste?
Výrobňa hostií prešla svojou historickou putovnou cestou. V 50. rokoch minulého storočia sestry museli opustiť Prešov, Sancta Maria i školu. Boli internované do tzv. sústreďovacích kláštorov. Výrobňu si zobrali so sebou a v ťažkých podmienkach vyrábali hostie na miestach, kde práve žili. Samotná výrobňa bola štátnou mocou prevedená po roku 1950 pod Slovenské chrámové družstvo Bratislava, potom Praha. V roku 1956 výrobňu prevzal Spolok sv. Vojtecha. Po nežnej revolúcii, v roku 1991, začala výrobňu spravovať Slovenská katolícka charita. Konferencia biskupov Slovenska sa na svojom plenárnom zasadnutí 16.3.1999 rozhodla vrátiť výrobu hostií našej reholi. Eucharistický apoštolát sa opäť vrátil do Prešova.
Svoju históriu má aj samotné prijímanie Eucharistie…
Pred rokom 1900 veriaci pristupovali k svätému prijímaniu len v určené dni v roku a na cirkevné sviatky. Pápež Pius X. počas svojho pontifikátu v roku 1910 vydal Dekrét o svätom prijímaní Quam singulari Christus amore, v ktorom znížil vekovú hranicu prvoprijímajúcich detí na sedem rokov a veriacim odporúčal časté, ba až denné sväté prijímanie. Pri procese blahorečenia Pia X., v roku 1951, mu bol udelený titul „pápež Eucharistie.“ A tohto pápeža Eucharistie sme si vo výrobni zvolili za svojho patróna a orodovníka.
Výroba chleba, ktorý sa používa na slávenie Najsvätejšej eucharistickej obety, musí mať presné pravidlá podľa platných liturgických predpisov. Z čoho presne sa vyrába?
Podľa CIC Kán. 924, § 1-2 a Inštrukcie Redemptionis sacramentim (Sviatosť vykúpenia) sa Najsvätejšia eucharistická obeta musí prinášať z chleba a vína, do ktorého treba primiešať trocha vody.
Chlieb musí byť čisto pšeničný a nedávno upečený. Z toho vyplýva, že chlieb zhotovený z inej matérie, hoc z obilnej, alebo taký, do ktorého sa primiešajú iné látky, nie je platnou matériou na slávenie eucharistickej obety. Jednoducho povedané, matéria pre Eucharistiu sa vyrába z vody a pšeničnej múky. Žiadna iná ingrediencia sa do cesta nepridáva.
Mohli by ste nám opísať, ako sa také hostie vyrábajú?
Všetko to začína v cestárke (miestnosť, kde sa vyrába cesto). Vo veľkom robote sa mieša voda a múka. Keďže pečieme tenké aj hrubé hostie, cesto sa pripraví podľa toho, k akému stroju ho dáme. Z cestárky sa cesto prenesie v misách alebo v kotle k stroju. Na horúcu spodnú platňu sa naberačkou naleje cesto a hornou platňou sa stroj uzavrie. Podobne sa pečú vianočné oplátky, len platne stroja sú väčšie. Tlak vytlačí nadbytočné cesto, ktoré sa očistí špeciálnym nožíčkom. Hotový veľký kruh sa vyberie za pár minút. Okrem ručných strojov máme aj automat, ktorý si už cesto dávkuje sám a za pár minút dokáže upiecť dvanásť štvorcov.
Ako tento proces výroby pokračuje ďalej?
Ďalším krokom je hostie navlhčiť, aby sa pri krájaní nelámali. Správne navlhčené hostie krájame na dvoch rôznych strojoch. Okrúhle pláty z ručných strojov, tenké hostie, sa krájajú na tzv. fotobunke, kde sa v jednom okamihu krája 55 hostií. Štvorcové pláty z automatu, hrubé hostie, sa krájajú na tzv. šľapáku, kde sa jedným vrtom vykrojí 50 hostií. Tieto hrubé hostie sa po krájaní ešte ručné preberajú.
Kňazské hostie (hostie, ktoré pri sv. omši používa kňaz) sa pečú a vlhčia podobným spôsobom, ako tenké ručné hostie. Zásadný rozdiel je pri krájaní, kedy sa hostie vykrajujú každá zvlášť, presne podľa vygravírovaného vzoru, ktorý sa do cesta vtlačí počas pečenia. Malé nakrájané a prebraté hostie sa podľa objednávky jednotlivých farských úradov dajú do krabice a na vrch sa pripočítajú kňazské hostie. Takto pripravená krabica sa zabalí, zaviaže a poštou odošle na adresu farského úradu.
Článok si môžete dočítať na Slovo+.
Text: Silvia Petrašková
Snímky: sestra Klarissa Jana Baníková