Slovenská rehoľníčka v Kazachstane / Bolo to ťažké. Naše mesto je dodnes pod kontrolou tankov

Výpadok internetu bol znepokojujúci, nevedeli sme poriadne, čo sa deje, hovorí sestra Alma Džamová z Karagandy.

V Kazachstane, ktorým sa počas uplynulých dní prevalila vlna nepokojov s epicentrom v meste Alma-Ata, pôsobí až 16 slovenských kňazov a rehoľných sestier.

Katolíci v meste Karaganda mali aj počas posledných dní kostoly otvorené na individuálnu modlitbu a slúžili sa aj bohoslužby, keďže najmä počas týždňa neprichádza až toľko ľudí.

„Ťažšia situácia bola pre pravoslávnych, lebo slávili Narodenie Pána za zamknutými dverami,“ uviedla pre Svet kresťanstva rehoľná sestra Alma Džamová, ktorá v Kazachstane pôsobí už 25 rokov.

Karaganda je priemyselné mesto s ťažbou uhlia a spracovaním ocele, nachádza sa v strede krajiny, tisíc kilometrov od Alma-Aty. Mesto, ktoré má okolo pol milióna obyvateľov, založili v roku 1926. Postavili ho odsúdenci v koncentračnom tábore, je totiž časťou Karlagu, ktorý patril do systému gulagov v Sovietskom zväze.

Sestra Alma Džamová opisuje, že situácia v meste je v podstate pokojná a nie sú v ohrození. „Sme v strede krajiny a kontakt s inými mestami je obmedzený,“ vraví františkánka s tým, že mesto je dodnes pod kontrolou tankov a na východoch z mesta sa nachádzajú zátarasy.

Čas bez internetu bol znepokojením

Neďaleko od katedrálneho chrámu sa konal 5. januára pokojný míting asi do jednej hodiny v noci, bolo tam okolo 400 ľudí. Rehoľná sestra zároveň hovorí, že 6. januára ich navštívil riaditeľ úradu pre náboženské záležitosti, upozornil na situáciu v krajine a priniesol nariadenie o zákaze vychádzania a zákaze zhromažďovania. „No pri rozhovore potvrdil, že kostoly môžu byť otvorené,“ spomína na udalosti spred týždňa rehoľníčka.

„To, že nebol internet a spojenie, bolo a je znepokojením pre nás všetkých, lebo zo správ v rádiu a televízii sme vedeli, že sa čosi deje, ale ani my sme nevedeli, aká je skutočná pravda, a to prinášalo chaos v mysliach ľudí,“ uviedla.

Podľa sestry Almy Džamovej veriaci navonok reagujú pokojne. „Nechcem povedať, že sa ich to netýka, ale skôr si uvedomujú, že oni nič nemôžu zmeniť. Či už v kostoloch, ale aj individuálne sa ich snažíme podržať a povzbudiť k modlitbe za pokojné riešenie situácie,“ dodáva.

„Aj my sme v očakávaní, ako to pôjde ďalej,“ priznáva rehoľníčka, ktorá pracuje na biskupskom úrade. Podľa nej je v krajine skupina ľudí, ktorá začala demonštrácie proti zvýšeniu cien plynu, ale aj ľudia, ktorí chceli zvrhnúť vládu, a takisto rôzne skupiny extrémistov, niektorí možno aj zo zahraničia. „Iné verzie hovoria o ľuďoch hore, ktorí sa nevedia dohovoriť, ako si podeliť v krajine moc a financie,“ dopĺňa.

Rehoľná komunita sa však hlavne modlí – tak za zomrelých – hovorí sa o 164 obetiach a troch deťoch –, ako aj za ranených. Slúžia omše a organizujú tiež modlitbové stretnutia.

„Ďakujeme pápežovi Františkovi, ktorý sa v nedeľu modlil za Kazachstan, a naša vďaka patrí tiež všetkým, ktorí pokračujete v modlitbách za Kazachstan vo viere, že aj táto situácia je v Božích rukách a že Kazachstan dokáže prežiť tieto dni a riešiť konflikty pokojne,“ odkazuje na Slovensko rehoľníčka.

S moslimami aj úradmi majú pokojné vzťahy

Alma Džamová prišla do Kazachstanu v auguste 1996 a s prestávkami tam pôsobí dodnes. Prvých desať rokov bola v Alma-Ate a zvyšok v Karagande. Prvé roky sa venovala pastoračnej činnosti, katechézam, sociálnej službe a službe vo farnosti. Neskôr pomáhala pri zrode Detského domu v Kapcigaji.

V Karagande je zapojená do služby na biskupskom úrade a pomáha s dokumentmi pre našich misionárov pri kontakte so štátnymi úradmi.

Karagandská diecéza sa rozprestiera v dvoch oblastiach a je 17-krát väčšia ako Slovensko. Žije tu 130 národností, okrem kazašskej aj ruská, nemecká, kórejská či ukrajinská.

V súčasnosti pôsobia v tejto diecéze štyria kňazi a štyri rehoľné sestry zo Slovenska. V celom Kazachstane pôsobí šesť slovenských kňazov a desať sestier.

Biskupom Karagandskej diecézy je Adelio Dell’Oro a od minulého roku majú prvého domáceho pomocného biskupa Jevgenija Zinkovského.

„Dostanem sa často do štátnych úradov a na miesta, kde môžem ako sestra – o čom bez slov hovorí moje oblečenie – dať svedectvo o tom, prečo som tu, čo tu robím,“ približuje svoje poslanie sestra Alma Džamová.

Často sa dostáva do kontaktu s moslimským svetom. Ako však vraví, za celé tie roky sa nestretla s neprijatím alebo s nejakým ohrozením, či už za to, že je cudzinka, alebo veriaca katolíčka, tak zo strany úradníkov, ako ani moslimov alebo pravoslávnych. „Máme s nimi vcelku pokojné, aj keď skôr oficiálne vzťahy,“ uzatvára.

Pavol Rábara / Svet kresťanstva / Postoj.sk
12. január 2022