Slovenskí verbisti bojujú s koronou na svojich misijných určeniach

Od marca prežívame život na Slovensku inak. Zasiahla nás koronakríza a želáme si, aby už to konečne skončilo. Svoje o tom vedia aj naši misionári, ktorí s krízou bojujú mimo hraníc svojej vlasti, pri svojich veriacich v misiách. To, ako prežívajú tieto dni oni v misiách, nás môže inšpirovať.

P. Peter Fillo, SVD, Filipíny

Pôsobím na filipínskom ostrove Mindanao, ktorý je približne dvakrát väčší ako Slovensko. Na Filipínach je nakazených cez 9000 ľudí, z toho zomrelo viac ako 600. Väčšina nakazených je práve v hlavnom meste Manila. Proporčne k počtu obyvateľov je počet nakazených menší ako na Slovensku,
avšak zomiera tu viac ľudí. Napriek tomu, opatrenia máme veľmi prísne. Začiatkom marca boli zrušené všetky lety medzi ostrovmi a rovnako osobná lodná doprava. Zatvorili aj školy, čo predstavuje problém, lebo školský rok mal končiť 31. marca, a tým pádom nebol oficiálne ukončený. Najprv nám
zrušili iba nedeľné sväté omše, no za pár týždňov aj sväté omše počas týždňa, takže veľkonočné sviatky sme slávili súkromne na našej fare. Okrem toho, je zakázané vycestovať z okresu, v ktorom sa už vyskytol pozitívny prípad. Aj do najbližšieho mesta sa dostanem iba so špeciálnym
povolením, ktoré musí obsahovať seriózny dôvod. Prakticky pracovať môžeme len okolo kostola a fary. Staviame tu nové, také malé pastoračné centrum. Ostáva mi viac času na modlitbu, ktorú obetujem za chorých a prosím, aby táto pandémia čím skôr skončila. Mnohí ľudia z farnosti mi píšu, ako radi by prišli na svätú omšu. Aj ja sa na verejné slávenie svätých omší po viac ako dvoch mesiacoch veľmi teším.

P. Ondrej Pešta, SVD, Bolívia

Srdečne pozdravujem z Bolívie. U nás sa prvé prípady nakazených na Covid 19 začali objavovať v druhej polovici marca. Od 21. marca vláda zaviedla prvé opatrenia v snahe zabrániť šíreniu sa koronavírusu. Tieto prvé opatrenia sa týkali predovšetkým dopravy a cestovania, ale tiež zhromažďovania sa. Mysleli sme, že ako cirkev budeme môcť sláviť sväté omše s obmedzeným počtom veriacich, ale aj tieto obmedzenia sa po týždni sprísnili a od konca marca až doteraz sme v karanténe v podstate celá krajina. V praxi to znamená, že sme len doma, väčšina podnikov a zariadení je zatvorená, funguje však zásobovanie potravinami, ktoré si ľudia môžu nakúpiť raz do týždňa doobeda podľa toho, aké je číselné zakončenie v ich občianskom preukaze. Pre cirkev to samozrejme znamená zrušenie všetkých svojich verejných aktivít ako sväté omše a katechézy. Veľkú noc sme, ako asi všade, prežili za zatvorenými dverami, bez prítomnosti veriacich. Napriek všetkým týmto opatreniam však počet nových prípadov v Bolívii rastie, predovšetkým vo veľkomestách. Od 11. mája bude karanténa regionalizovaná, to znamená podľa počtu prípadov v tom ktorom
regióne sa bude pokračovať v prísnej, strednej alebo zmiernenej forme. Predpokladám, že Santa Rosa a v kraji, kde sa nachádzam, to bude stredná alebo zmiernená forma… Pre ľudí na vidieku to však má neblahý dopad. Poväčšine ľudia žijú z poľnohospodárstva a ich príjem je z toho, čo dopestujú na svojich políčkach. To však nemôžu predať, a tak ani si
nemôžu nakúpiť iné potraviny, ako olej, cukor, cestoviny… Vláda síce zorganizovala pomoc vo forme finančných štipendií pre rodiny, tie si však mnohí nemôžu ísť vybrať z banky, keďže je do najbližšieho mesta aj 150 km a nakoniec sa tvoria dlhé rady pred bankou, že to ani v deň, kedy môžu, nestihnú. Podarilo sa mi získať potrebné povolenie na nákup potravín
a ich rozvoz pre najnúdznejšie rodiny z našej farnosti. V nasledujúcich dňoch budeme pokračovať v tejto pomoci. Moje dni v karanténe plynú predovšetkým v modlitbe, drobných domácich prácach a varení.

P. Radoslav Kottra, SVD, Kuba

Je to vzácne a potešujúce vidieť či počuť o mladých, ktorí sa zaujímajú o misie, o mladých, ktorých preniká misijný duch (mladí z UPeCe sa zaujímali, ako sa majú naši misionári v misiách, pozn. red.). Začnem všeobecnou správou, a to je, že prvé prípady (3 turisti z cudziny)
sa objavili 9. marca. Vláda však pokračovala v pozývaní a prijímaní turistov
ďalšie 2 týždne a až posledný marcový týždeň pristúpila k opatreniam. Na mesiac sa prerušilo vyučovanie na školách, na 3 mesiace sa uzavrela verejná doprava medzi provinciami (to je akoby medzi krajmi na Slovensku) a pomaly sa začali objavovať na verejnosti rúška, aj keď to
trvalo dobrý týždeň, dokiaľ ich všetci začali používať. Taktiež od 24. marca boli Biskupskou konferenciou zrušené na neurčito všetky verejné bohoslužby. V týchto dňoch je situácia, čo sa čísel týka, dosť podobná Slovensku (okolo 1450 potvrdených prípadov, otestovaných o polovicu
menej než má Slovensko, a okolo 60 mŕtvych). Len doplním, že podľa všeobecnej normy sú čísla orientačné, pretože skutočný stav je zaiste vyšší a okrem toho treba vziať do úvahy charakter tunajšieho komunistického režimu, ktorého vlastnosťou je nedostatočné alebo prekrútené informovanie obyvateľstva. Čo sa týka duchovného a pastoračného života, je to ako u vás na Slovensku, s rozdielom, že na Kube možnosti vysielania
duchovných programov a svätých omší sú obmedzené. Naši biskupi zaistili pre svoje ovečky aspoň tento duchovný pokrm: Na Kvetnú a Veľkonočnú nedeľu bola ráno vysielaná svätá omša. Okrem toho každý biskup vo svojej diecéze mal možnosť polhodinového rozhlasového vysielania na Kvetnú nedeľu, Zelený štvrtok, Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu. V stredu vo Veľkom týždni sa vysielala modlitba Siedmich posledných slov Ježiša
Krista a na Veľký piatok krížová cesta z Vatikánu. Svätá omša trvá len pol hodinu, pretože štátna televízia od 8:00 začína s vysielaním pre žiakov a príhovory biskupa pokračujú každú nedeľu počas celého krízového obdobia. V mojej farnosti Mayarí slúžime so spolubratom svätú omšu každý deň o 18. hod. a v nedele o 9. hodine. Mnohí veriaci sú oboznámení s týmto časom a sú pozvaní, aby sa v danej hodine spojili s nami duchovne. Vysielanie cez internet je tu nemožné. Okrem toho je náš farský kostol otvorený počas doobedia od pondelka do soboty. Počas posledného mesiaca som navštívil na krátko zopár našich farských komunít, aby som im zaniesol trochu ryže, nejaké mydlo alebo trochu oleja. Život Kubáncov spočíva na ulici – žijú z nej a na nej. To znamená, že každý deň treba vyjsť a hľadať nejakú poživeň alebo vystáť rad pred obchodom, do ktorého „vraj“ – konečne po pár týždňoch doviezli olej, kurča, ryžu či prášok na pranie. Nie
je nič nezvyčajné, že niektorí strávia pred obchodom celú noc, len aby boli ráno medzi prvými v poradí a ušlo sa im čosi z tovaru, ktorý mal prísť… A mnohokrát nepríde. Z toho si snáď dokážeme vyvodiť záver, že dodržiavanie opatrení zodpovedajúcich aktuálnej situácii je prakticky
neuskutočniteľné. Pre mňa osobne tento „Covid-príbeh“ je lekciou dôvery, trpezlivosti a duchovnej očisty … a taktiež príležitosťou na domáce práce a úlohy, ktorých ako farár mám neúrekom a ktoré kvôli pastorácii či stavbe kaplnky zostávali v úzadí Drahí mladí misionári, zostávajte v Božom pokoji a nech sám Duch Svätý vás posilňuje a osvecuje vo vašom duchovnom
raste. Buďte svätí! A zahŕňajte nás do svojich modlitieb. Ďakujeme.
Prijmite tento pozdrav aj v mene ďalších dvoch slovenských verbistov, pátrov Lukáša Mizeráka a Michala Vrtáka.

P. Kamil Kočan, SVD, Zimbabwe

V Zimbabwe oficiálne začína týždeň nedeľou. A tak ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, stretávam môjho vzkrieseného Pána v modlitbe. Hovorím mu o strastiach tejto mojej milovanej misijnej krajiny, o strachu jeho ľudu z pandémie aj z hladu, aj samoty. Počúvam jeho láskavé
slová o tom, ako je stále s nami, ako to všetko už zahrnul do svojho plánu a ako sa na tom všetkom nakoniec oslávi. Šesť týždňov karantény obralo ľudí o všetky zásoby a nádeje. A to u nás ešte len pomaličky začína prvá vlna nákazy s pár desiatkami infikovaných. Cez tunajšie najobľúbenejšie sociálne siete posielam dlhú správu tisícom veriacich. Začína takto: „Dnes sa svätá omša slávi v uzavretých komunitných kaplnkách a v prázdnych kostoloch. Prosím, pridajte sa k svojim kňazom duchovne. Pekne sa oblečte ako na omšu, zhromaždite sa okolo rodinného stola, zapáľte sviečku a modlite sa…“ Správa pokračuje pobožnosťou veľmi podobnou dnešnej
svätej omši. Potom si poriadne umyjem ruky a vyberám Božie Telo zo svätostánku. Do čistého papiera balím najsvätejšie kúsky podľa počtu členov rodín, ktorým sú určené. Anjeli okolo mňa adorujú Krista v jeho najpokornejšej forme, keď píšem mená na malé balíčky. Do jedného vrecka
dezinfekčný prostriedok, do druhého mobil, na ústa masku a na hruď Eucharistiu a môžem ísť. Ulice sú prázdne. Počuť len vtáky, ako sa hlučno hašteria o drobné ovocie na stromoch. Pri každej bráne prezvoním na mobil, odovzdám najsvätejší dar s krátkou inštrukciou a s požehnaním.
Keď sa vraciam späť do misijného domu, bratia sa už modlia ranné chvály. Pridávam sa k nim. Naši zamestnanci a ich rodiny tu uviazli a teraz čakajú celé týždne, kým budú môcť znova cestovať. Hoci nie sú katolíci, teraz prichádzajú na svätú omšu. Aj spievať sa snažia. Po omši znova
zapínam mobil. A už vidím, že mám o prácu na celý deň postarané. Množstvo nových správ s prosbami o modlitbu a o vysvetlenie toho či onoho verša z Biblie, s informáciami na zverejnenie na internete, a aj biskupov list, čo treba opraviť a rozoslať všetkými možnými prostriedkami.
Taká bola moja Veľkonočná nedeľa i všetky ostatné nedele počas tohto karanténneho obdobia. Milosť Pána Ježiša Krista nech je s nami všetkými.

P. Donie Sequeira, SVD, Čile

Páter Donie vyštudoval teológiu na Slovensku a teraz pôsobí v Čile.
Pozdravujem vás, milí čitatelia, z Čile. Keďže som nedávno bol vysvätený za kňaza, prišiel som do Čile v januári 2020. Zatiaľ som sa venoval štúdiu španielčiny a v tomto mesiaci pôjdem do farnosti. Keďže tieto boli moje prvé veľkonočné sviatky ako kňaza a prvé veľkonočné sviatky v Čile, som sa veľmi tešil, že budem sláviť tieto sviatky s ľuďmi. Mal som ísť slúžiť sv. omšu do jednej farnosti, čo bolo určené už vo februári. Ale tak, ako aj v ostatných krajinách vo svete, aj tu sa zmenilo všetko a nemohli sme slúžiť sv. omšu v kostole. Preto všetky obrady i slávenia Veľkej noci prebiehali cez Facebook z našej kaplnky. Ľudia boli vďační, že sa mohli aspoň takto zúčastniť na sv.
omši. Pre mňa osobne bol silný zážitok sláviť Veľkú noc so svojou komunitou a na druhej strane som cítil nepohodlnosť slúžiť sv. omšu bez účasti farníkov. V Čile, odkedy sa začal objavovať koronavírus, rozhodli sa zatvoriť len školy a kostoly. Život bol stále normálny. Nebola karanténa po celej krajine, ale len niektoré časti ju mali, tam kde bolo viac nakazených ľudí. Momentálne je okolo 16 tisíc ľudí nakazených a okolo 250 mŕtvych.
Ja osobne som musel pokračovať v štúdiu španielčiny cez skype. Po kurze sa
teším, že pôjdem do farnosti s 32 filiálkami na juhu krajiny. Pozdravujem vás a myslím na vás všetkých v modlitbách.

P. Patrik Páleník, SVD, Taiwan

Taiwan je jednou z príkladných krajín. Je veľkým paradoxom, že napriek tomu, že Taiwan kvôli politickému tlaku Číny nepatrí do Medzinárodnej zdravotnej organizácie (WHO), začal s opatreniami už veľmi skoro. Je to aj tým, že státisíce Taiwancov pracuje v kontinentálnej Číne, a preto vyčuchali nebezpečenstvo skôr. Navyše nosenie rúšok je tu dávno známa skutočnosť, totiž aj bez pandémie je vidieť na ulici ľudí, ktorí nosia rúška. Keď k tomu pridáme skúsenosť s malou lokálnou epidémiou SARS (2002-2004), skvelé
zdravotníctvo a výroba viac než 15 miliónov denne (začiatkom apríla), je to situácia veľmi dobrá. Väčšina študentov chodí do školy, väčšina ľudí do roboty, áno, aj tu firmy majú veľké ťažkosti kvôli tomu, že kapitál teraz tak voľne nepobehuje ako kedysi, a tak niektoré hotely, reštaurácie či iné obchody sú zatvorené, či krachujú. Ale je to stále rozdiel od iných oblastí.
Hoci stále platí zákaz verejných bohoslužieb, veci sa postupne uvoľňujú,
malé skupinky veriacich môžu za určitých podmienok prísť na sv. omšu: rúška, dezinfekcia, vzdialenosť, atď. Veľkonočné trojdnie sme prežívali
v najväčšom kostole tu v diecéze, asi len 10 min bicyklom od miesta, kde momentálne pôsobím, pozvaní boli kňazi pôsobiaci ako správcovia farností
a predstavení rehoľných komunít. Ostatní mohli sledovať cez internet.

Martin Štefanec, SVD

Uverejnené s láskavým dovolením redakcie časopisu Hlasy z domova a misií (06/2020).