Som mníška už 29 rokov. Niekoľko tipov, ako prežiť čas doma čo najlepšie.
Sestra Mary Catharine Perry, klauzúrna dominikánska mníška zo Spojených štátov (Summit). Mníšky žijú v uzatvorenom kláštore, teda v dobrovoľnej karanténe.
Samozrejme, ja a mojich 17 spolusestier, s ktorými tu bývam, to nevoláme karanténa.
Oficiálne sa to nazýva klauzúrny spôsob života, čo znamená, že neopúšťame múry nášho kláštora, iba ak je potrebné navštíviť lekára alebo kúpiť nejakú špecifickú vec. Nechodíme na oslavy, svadby ani si niekde sadnúť s priateľmi. Často prejdú celé mesiace bez toho, aby som opustila náš 8-akrový pozemok.
Koronavírus prinútil v New Jersey a na celom svete mnohých zostať doma a obmedziť vonkajšie kontakty – a určitým spôsobom zažiť život, akým žijú klauzúrne sestry.
Samozrejme, tento vírus nie je dobrý. Choroba takou nie je nikdy. A rozumiem tomu.
Ako človek, ktorý žije roky v odlúčení, chcem sa s vami podeliť o postrehy, ako možno z tejto situácie vyťažiť to najlepšie.
Urob si program dňa
Tvoj bežný deň určujú pravidlá dané zvonku. Musíš stihnúť vlak, aby si sa dostal včas do práce, v škole máš prestávku v pravidelnom a presne určenom čase. To ti dáva pocit stálosti a stanovuje istý rytmus.
Teraz, keď si zaseknutý doma, vytvor si program dňa pre seba a svoju rodinu. V kláštore vstávame každý deň v tom istom čase a prezlečieme sa (žiadne pyžamo). Máme naplánovaný čas na modlitbu, prácu, jedlo i zábavu. Naše dni plynú zvyčajne v pokojnom rytme. Od vás to bude chcieť trochu experimentovania; každá domácnosť je iná a pre mnohých je to prvýkrát, čo strávia dlhší čas spoločne so spolubývajúcimi či rodinou.
Konaj vedome a maj rád ostatných
Je pochopiteľné, že sa chceme uistiť, či sme my a naši milovaní v poriadku a máme všetko, čo potrebujeme. Ale mali by sme bojovať proti sebectvu. Zavolajte starším z vášho okolia a opýtajte sa ich, ako sa im darí a či niečo nepotrebujú.
Darujte svoj čas. S rodinou si spolu niečo dobré uvarte a zahrajte si spolu hry. Mnohí sa boja tohto predĺženého času doma, no možno je to dobrá príležitosť, aby sme posilnili rodinné väzby, čo bude mať dopad aj na širšiu komunitu.
Neschovávaj sa pred spolubývajúcimi a nevyhováraj sa, že potrebuješ pracovať. Využi, že ich môžeš lepšie spoznať, a uč sa vychutnávať si ich prítomnosť. Keď u nás v kláštore zazvoní zvon na modlitbu, prinúti ma to v tej istej chvíli prestať pracovať a upriamiť pozornosť na to, pre čo tu vlastne som. Pripomína mi, že mám prestať robiť to, čo robím (či je to vyrábanie sviečok alebo mydla, služba v našom obchodíku, v záhrade alebo v kuchyni), a mám sa pripojiť k sestrám. To, čo som robila, nie je zlé, ale niekedy sa zabudnem a som príliš zaneprázdnená.
Kláštor nie je obytný komplex. Sme komunitou, ktorá neexistuje bezdôvodne. Potrebujeme sa učiť navzájom sa počúvať, odpúšťať si a prijímať sa navzájom.
Využi tento čas na sebareflexiu a oddych
„Potrebujem dovolenku, aby som sa pozbieral zo svojej dovolenky!“ hovorievajú ľudia. Tak tu ju máš. Tieto týždne sú tvojou šancou na tichší, jednoduchší život. Každý deň po obede mám ja i moje sestry 90-minútovú prestávku – prísne silencium (mlčanie). Nechodíme po dome ani sa nerozprávame. Stíšime sa. Čítame si, modlíme sa alebo premýšľame. Niekedy sa v tichosti venujeme svojim záľubám. Alebo si zdriemneme.
Ľudia vravia, že túžia po pokoji a tichu. A keď im padne do lona, panikária. Nevedia, ako byť sami. Boja sa konfrontovať svoju „tienistú stránku“, tie tvrdé pravdy o samých sebe, ktoré sa im nepáčia. Napĺňajú svoje životy hlukom, aby v ňom utekali od svojich emócií. Život sa nemá žiť v náhlivosti. Využite tento čas, aby ste lepšie spoznali samého seba.
Zastavte sa. Stíšte sa. Máte na výber – buď tento čas premrháte a budete frustrovaní, alebo ho prijmete a vyťažíte z neho to najlepšie.
Podľa rozhovoru redaktorky Cassidy Grom (NJ Advance Media) so sestrou Mary Catharine Perry spracovala Františka Čačková, OSF, a Hermana Matláková, SMVS.