Svedectvá troch zasvätených panien, ktoré pochádzajú zo Slovenska
Cirkev oslávila včera, 31. mája 2020 päťdesiate výročie od znovuobnovenia rádu zasvätených panien – Ordo virginum. Na Slovensku je ich trinásť, nižšie prinášame svedectvo troch z nich.
Zdenka Hertelyová
Moja cesta k povolaniu možno začala skôr, ale pamätám si na okamih mojich devätnástych narodenín, keď som v kostole odovzdala Pánu Bohu panenstvo až do svadby. V druhom ročníku štúdia na vysokej škole som postavila pred môjho spovedníka, že chcem vstúpiť do rehole. Dostala som tri podmienky, z ktorých si doteraz pamätám len dve: zaľúbiť sa a dokončiť školu a až potom vstúpiť do rehole. Počas štúdia začal boj manželstvo-zasvätenie. Podmienky od spovedníka boli splnené a mne aj počas čistého vzťahu s chlapcom niečo chýbalo, čo som nevedela vysvetliť. Nebolo to naplnenie, po ktorom som vo svojom vnútri túžila. Vzťah skončil, pretože tento chlapec vtedy cítil, že patrím niekomu inému.
A začalo to druhé hľadanie, kam mám ísť. Keď ma pochytil strach, panika, že už prešlo sedem rokov hľadania povolania, že je to už dosť, dostala sa mi kniha od Matky Terézie, ktorá tú pravú misiu dostala až v 36 rokoch. Tak som pokračovala na mojej dobrodružnej ceste povolania ďalej s vierou, že Pán je so mnou. Vedela som, že chcem slúžiť druhým, modliť sa za ľudí, postiť sa a denne adorovať. Po rozhovore s ďalším kňazom, ktorý bol na návšteve u kaplána, prišlo na rozhovor o hľadaní povolania, kde sa kaplán, pýtal svojho spolubrata, ktorý študoval právo, aké sú možnosti. Keď som mu povedala, akú mám túžbu pri povolaní, tak spomenul Kánon 604 § 1 Ordo virginum. Napísala som s pánom dekanom žiadosť o. biskupovi o možnosť zasvätenia v Ordo Virginum.
Uplynul rok a ja sa každý deň radujem zo dňa zasvätenia, z milostí, že ma Pán pozval nasledovať ho celým srdcom, dušou, telom. Odovzdať mu to malé krehké a nepatrné „ja“ môžem každý deň či už modlitbou, pôstom, službou, opakovaním môjho „áno“ Ženíchovi, prežívať jeho túžbu po mojom áno každý deň môjho života až do toho posledného dňa života na zemi a prvého dňa večného života. Nasledovať Krista v škole Panny Márie, učiť sa, ako ho milovať a odovzdať sa mu celá. Hoci viem, že každý deň je iný, jeden ťažší, druhý ľahší, jeden radostný, druhý možno viac bolestný, isté je, že viem, komu patrím, kam smerujem a koho milujem. Každý deň sa učím nepozerať na horizont, ale hľadieť za horizont a nasledovať môjho Pána a Spasiteľa s túžbou po skorom stretnutí sa so Ženíchom v nebeskom kráľovstve.
Iveta Gallová
Prvý veľký dotyk Boha, naplnenie Duchom svätým a jeho láskou som zažila pred rokmi vďaka svätej Terezke z Lisieux. Teraz to vnímam ako jej pozvanie na veľké medzinárodné stretnutie jednej komunity do Lisieux. Stretnutie zasvätené tejto veľkej – malej svätici, zmenilo môj život. Dovtedy som síce praktizovala vieru, ale zároveň som verila, že Boh mi môže dať viac. Túžila som po tom. Počas rokov hľadania a skúmania som pochopila, že Boh ma nechce v reholi a kláštore. V našej farnosti sme vtedy mali veľmi dobrého kňaza. Aj vďaka jeho sprevádzaniu a duchovnému vedeniu som mohla v r. 2001 prvýkrát zložiť súkromné sľuby čistoty. Neskôr sa jasnejšie začali črtať možnosti stavu Ordo virginum podľa kánonu 604 CIC. Pýtala som sa, či svoju čistotu a užšie nasledovanie Krista ako jeho nevesta mám žiť podľa tejto formy zasväteného života. Povedala som áno. Keďže som mala súkromný sľub, môj život sa veľmi nelíšil od života zasvätených panien. Roky pribúdali a Boh nakoniec otvoril všetky dvere.
Dňa 11. marca 2016 ma otec biskup zasvätil Bohu, mysticky zasnúbil s Kristom – Božím synom a odovzdal službe Cirkvi. Pred mojím zasvätením som si napísala do denníka: „Pane, nech je toto moje zasvätenie požehnaním aj pre všetkých, ktorých mám rada, ktorí sú mi blízki.“ Viem, že sa nemusím báť, pretože On je verný svojmu sľubu, ktorý mi dal pri zasvätení a je stále so mnou.
Beata Sojková
Povolanie k zasvätenému životu v Ordo virginum je pre mňa poklad nesmiernej ceny, za ktorý ďakujem Pánovi i svätej matke Cirkvi. Vnímam ako Božia milosť, s nehou i silou, neustále pôsobí v každej okolnosti môjho života. Ako ma stále nanovo pozýva, aby som rástla v schopnosti rozlišovať Boží zámer so mnou, aby som sa pozerala pohľadom viery na rozličné skúsenosti svojho života: modlitbu, asketické úsilie, prácu, vzťahy, službu, ale i na skúsenosť vlastných obmedzení a vlastnej krehkosti. V tom mi pomáha najmä to, aby som upevňovala lásku k modlitbe, aby v centre dňa vždy zostala skúsenosť dialógu s Pánom, aby som všetko premenila na príležitosť k rastu, všetko vsadila na lásku a otvorenosť Duchu Svätému a v pokornej pripravenosti ho poslúchala. Všetky ťažkosti, ak objímem z lásky k Bohu, ma môžu viesť k novému kairosu, lebo v nich je ukrytá výzva Ducha Svätého, aby som nasledovala nebeského Baránka, kamkoľvek ide.
Ako zasvätená panna si potrebujem každý deň vzbudiť a posilniť postoj učenlivosti v pozornom počúvaní a v stálom hľadaní Božej vôle, aby som neustále kráčala po ceste obrátenia, hlbšieho a oddanejšieho zapojenia sa do nasledovania Pána. Potrebujem sa pozerať na aspekty vlastného života vo svetle Božieho Slova, hľadať vo svetle Evanjelia význam rozličných etáp svojho života, svoj vlastný spôsob ako zdôvodniť kresťanskú nádej a tak objavovať v každej situácii života krásu a plodnosť svojho zasvätenia. Lebo ako každý kresťan, aj zasvätená panna je vždy Pánova učeníčka v Cirkvi putujúcej v dejinách.
Úcta k Panne Márii, jej materinská prítomnosť, má veľký význam pre duchovný život zasvätenej panny. Ona je totiž vznešeným príkladom dokonalého zasvätenia. Mária, vyvolená od Pána, mi pripomína prvenstvo Božej iniciatívy a zároveň je pre mňa vzorom prijatia milosti zo strany človeka. Je pre mňa učiteľkou bezvýhradnej vernosti a neúnavnej služby, aby som svedčila o jej Božskom Synovi svojím premeneným životom a vedela vychádzať v ústrety potrebám ľudí a pomáhať im, nadovšetko však prinášať im posolstvo o Božej láske a modliť sa, aby ich Nebeský Otec pritiahol k Ježišovi.
Naše spoločné mesačné stretnutia všetkých zasvätených panien, kandidátok i ašpirantiek bratislavskej arcidiecézy sú pre mňa veľkým darom. Hoci každá z nás je iná, inak prežíva svoj život, svoje charizmy, máme rôzne štýly a spôsoby ako prežívať dar zasvätenia, predsa môžeme ísť poza vonkajšie prejavy, zachytiť tajomstvo Božej nehy, ktorej nositeľkou je každá z nás a napriek rozdielom uznať, že sme navzájom sestry.
Viac o Ordo virginum si môžete prečítať TU.
TK KBS
Foto: ordovirginum.webnode.sk