Sviatočný deň – právo Boha a právo človeka
Dnešná udalosť ma učí, aké je dôležité absolvovať námahu procesu od litery k duchu, a tým pracovať na modelovaní mojej podoby na Boží obraz, čo zahŕňa aj uvažovanie, hodnotenie a skutky, ktoré by na mojom mieste robil Boh.
Od začiatku tejto cesty je potrebné učiť sa rozlišovať pod vplyvom Svätého Ducha, nie na vlastnú päsť. Duch a litera – dva rozdielne spôsoby úsilia o podobu s Bohom.
Ježiš a jeho učeníci sú konfrontovaní prostredníctvom farizejov literou normy, ktorá predpisovala, čo sa môže a čo nie vo sviatočnom dni. Trhanie klasov nebolo na zozname povolení.
Vo sviatok ide o prerušenie každodennej práce (u mnohých až lopoty), čím vzniká priestor a čas prázdny od „práce pre cisára“, no plniaci sa chválou[1] za všetko, čo môj Boh a Pán urobil a robí pre mňa a pre každého jedného človeka.
Farizeji Ježišovi položenou otázkou potvrdili svoje uväznenie v litere normy a vzďaľovanie sa Svätému Duchu. Ježiša špicľovali týždeň čo týždeň, sviatočný deň z toho nevynímajúc. Keby sviatok úprimne slávili ako spomienku na zázrak stvorenia a oslobodenie Izraela spod moci faraóna, plnili by sa pokorou, a nie pýchou podobne, ako sa plnili ňou a dôverou voči svojmu Učiteľovi apoštoli trhajúci klásky, aby zahnali hlad.
A ešte jeden obraz k dnešnému textu evanjelia. Obilné polia. Slovensko za posledných dvadsať rokov výrazne zmenilo svoju tvárnosť vo vzťahu k obilným poliam. Ubudlo ich. Tým ubudlo aj obilných zŕn. Ak ubudlo úrodných polí, čoho pribudlo? Fabrík na výrobu áut. Výroba áut sprostredkúva peniaze, za ktoré sa dá kúpiť chlieb. Chlieb, ktorý vzniká požehnaním Boha a pracovitosťou človeka. Ak v mene slobody prestane posledný farmár siať a svoje pole predá nadnárodnému konzorciu, odkiaľ príde chlieb do supermarketov?
Len ak poznám rozdiel medzi cenou živého, jedinečného chleba a chleba umelého, pásovo vyrábaného a zároveň predávaného 24 hodín denne týždeň čo týždeň, tak spoznám tiež hodnotu človeka aj cenu, ktorú zaplatil Boh za oslobodenie človeka, tiež súčasného človeka, ktorý je nebezpečne citlivý na svoje práva a mimoriadne necitlivý na práva Boha.
Je nedeľa – prázdno od povinností voči cisárovi a čas slávnosti a bohopocty, v ktorej sa ti klaniam ako svojmu Bohu a Pánovi a ďakujem, chrániac nielen svoje právo na oddych a posilnenie, ale aj tvoje právo byť mnou chválený a oslavovaný. Je to čas a priestor pre posvätno, v ktorom si nemôžem obliecť starého človeka zo stredy či piatku, ale jestvovať ako Mojžiš – bez sandálov a hladný po slovách Jahveho.
Mária Bielová, Fatima SI
Foto: pixabay
[1] Porov. JÁN PAVOL II. 1988. Deň Pánov 17.